MYS CANAVERAL 22. júla (WebNoviny.sk) – V Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride v sobotu odštartovali oslavy 50. výročia prvého pristátia ľudí na Mesiaci, ktoré potrvajú rok.
Počas galavečera pod raketou Saturn V sa uskutočnila diskusia s astronautmi, odovzdali ceny a dražili vesmírne spomienkové predmety. Chýbal však na ňom bývalý astronaut Buzz Aldrin, ktorý je druhým človekom na Mesiaci. Jeho nezisková vzdelávacia nadácia ShareSpace bola pritom jedným zo sponzorov podujatia, ktorého cieľom bolo okrem iného získať finančné prostriedky pre vzdelávanie v oblasti vedy, techniky, inžinierstva, umení a matematiky a tiež štipendiá pre mladých astronautov.
Na galavečere odovzdali ceny
Na vypredanom galavečere sa zúčastnili stovky ľudí. Britský fyzik Brian Cox odovzdal cenu za inovácie zakladateľovi spoločnosti Virgin Galactic Richardovi Bransonovi, Carolyn Williams z neziskovej organizácie From One Hand To AnOTHER si prevzala cenu za vzdelávanie a bývalý riaditeľ Johnsonovho vesmírneho strediska Gerry Griffin zase dostal cenu za priekopníctvo.
Do dražby sa dostali napríklad dielo brazílskeho pop artového umelca Romera Britta, prehliadka spoločnosti Virgin Galactic v Kalifornii alebo podpísané vesmírne spomienkové predmety. Vstupenky na podujatie sa predávali za 750 až 2500 dolárov na osobu.
Veľký skok pre ľudstvo
Neúčasť Buzza Aldrina bola pritom mnohými očakávaná. Bývalý astronaut zhruba pred mesiacom zažaloval svoje dve deti a tiež bývalú obchodnú manažérku za zneužívanie jeho kreditných kariet, prevody peňazí z účtu a tiež za ohováranie, pretože sa o ňom vyjadrili, že trpí demenciou. Andrew a Jan Aldrinovci niekoľko týždňov predtým požiadali súd o pridelenie kontroly nad jeho financiami s odôvodnením, že ich 88-ročný otec trpí stratou pamäte, halucináciami, paranojou a je celkovo zmätený. Obaja, Andrew i Jan, aj obchodná manažérka Christina Korp, sa na akcii zúčastnili. Aldrinov najstarší syn James sa v súdnom spore neangažuje.
Lunárny modul Eagle s americkými astronautmi Neilom Aldenom Armstrongom a Edwinom Eugeneom „Buzzom“ Aldrinom pristál 20. júla 1969 v Mori pokoja na Mesiaci. O šesť hodín neskôr Armstrong urobil legendárny „veľký skok pre ľudstvo„, keď vystúpil na povrch vesmírneho telesa najbližšieho Zemi. Onedlho ho nasledoval Aldrin a pohľad, ktorý sa mu naskytol, opísal ako „veľkolepú pustatinu„. Povrch skúmali zhruba dve a pol hodiny, zbierali vzorky a fotografovali. Po ich historickej prechádzke po Mesiaci sa úspešne pripojili k veliteľskému modulu Columbia a spolu s kolegom Michaelom Collinsom sa 24. júla vrátili na Zem. Misia Apollo 11 odštartovala zo Zeme 16. júla.