Postupne sa do justície prináša nová filozofia, ktorá reaguje na moderné trendy zo zahraničia. Uviedol to minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) na medzinárodnej konferencii Restoratívna justícia, ktorá sa vo štvrtok uskutočnila na pôde Právnickej fakulty Univerzity Komenského.
Konferencie sa zúčastnili odborníci zo SR i zahraničia a jej cieľom bolo identifikovanie legislatívnych a právno-aplikačných rezerv, presnejšie pomenovanie dôvodov, prečo sa restoratívna justícia na Slovensku neaplikuje v požadovanej miere. Cieľom bolo tiež navrhnutie postupov, ako tento celoeurópsky trend presadiť v rámci SR. Informovalo o tom ministerstvo spravodlivosti.
Už nie sme v stredoveku
„Už dávno nie sme v stredoveku, kde platí oko za oko, zub za zub. V posledných dvadsiatich rokoch sme totiž mali jedny z najprísnejších trestov spomedzi okolitých krajín,“ upozornil v úvode konferencie Susko. Podľa ministra je zjavné, že vysoké tresty nemajú odstrašujúci efekt.
Odbory justičnej stráže sa stotožňujú s nespokojnosťou policajtov, apelujú hneď na štyroch ministrov
„Žiadny zločinec nejde predsa páchať trestnú činnosť s Trestným zákonom pod pazuchou. Naozaj niekedy platí, že príležitosť robí zlodeja. Domnievam sa, že sudcovia musia mať možnosť posúdiť každý jeden skutok a každého obvineného individuálne,“ dodal Susko s tým, že je potrebné myslieť na to, ako zabezpečiť podmienky, aby sa začlenil opäť do spoločnosti.
„V rámci humanizácie trestov je potrebné zaviesť úpravu všeobecných zásad ukladania sankcií, ktorá by mala spočívať v zákaze ukladania krutých a neprimeraných sankcií a explicitne vyjadrovať princíp proporcionality,“ upozornil Susko a priblížil, že tam, kde postačí uloženie menej postihujúcej trestnej sankcie, nesmie byť uložená pre páchateľa citeľnejšia sankcia.
Správanie páchateľa
Súdy by podľa neho mali pri rozhodovacej činnosti zohľadňovať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery správanie páchateľa po spáchaní trestného činu, osobitne vo vzťahu k poškodenému. Ďalej je to tiež doba, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, zváženie uloženia peňažného trestu, a to buď samostatne, alebo popri inom treste.
Vláda má záujem postaviť novú väznicu neďaleko Rimavskej Soboty, podľa Suska môže slúžiť aj na iné účely
Dekan Právnickej fakulty UK Eduard Burda súčasne oznámil vznik Inštitútu restoratívnej justície a kriminológie v rámci Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky. Je podľa neho dôležité zohľadňovať kriminologický výskum.
Ako rezort spravodlivosti priblížil, restoratívna justícia sekundárne rieši aj situáciu s preplnenými väznicami. V tých sa totiž často ocitajú osoby, pri ktorých by sa účel trestu zabezpečil lepšie inak než výkonom trestu odňatia slobody.
Aktívna náprava
Restoratívna justícia sa zameriava na aktívnu nápravu páchateľov a na uloženie takých druhov sankcii a použitie výchovných a preventívnych metód, ktoré ponechajú páchateľa v jeho prirodzenom prostredí bez odňatia slobody.
„Najdôležitejšími hodnotami v rámci restoratívnych procesov sú podľa Európskeho fóra pre restoratívnu justíciu základné ľudské hodnoty ako spravodlivosť, solidarita a zodpovednosť, rešpekt pre ľudskú dôstojnosť a pravdovravnosť. Restoratívna justícia sa líši od retributívnej (trestajúcej) justície v tom, že nejde o posudzovanie protiprávnych činov voči štátu, ale činov proti človeku,“ vyhlásil štátny tajomník rezortu spravodlivosti Milan Hodás.
