BRATISLAVA 14. septembra (WebNoviny.sk) – Hlavným dejiskom piatkovej neformálnej schôdzky 27 lídrov členských štátov Európskej únie bez Veľkej Británie bude Bratislavský hrad. Delegácie bude na hrade hostiť predseda vlády Robert Fico, rokovania bude viesť predseda Európskej rady Donald Tusk a na neformálnom summite sa zúčastní aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
Bratislavský summit má zároveň svoje vlastné logo, je ním silueta Bratislavského hradu tvorená vlajkami 27 krajín a Európskej únie. Uvádza sa to v špeciálnom newslettri k Bratislavskému summitu, ktorý vytvoril Sekretariát predsedníctva SR v Rade Európskej únie na ministerstve zahraničných vecí.
„Logo je štandardnou súčasťou podujatí na najvyššej úrovni. Vizuálna identita neformálneho zasadnutia 27 hláv štátov a predsedov vlád krajín Európskej únie, ktoré sa koná počas historicky prvého slovenského predsedníctva v Rade EÚ, je tvorená špecifickou kolážou zástav členských štátov EÚ a zástavy EÚ,“ píše sa v newslettri s tým, že pre ľahkú identifikáciu miesta konania zvolili siluetu Bratislavského hradu. Logo vytvoril grafický dizajnér a zároveň autor loga slovenského predsedníctva v Rade EÚ Jakub Dušička.
Vodiči pozor, Bratislavu čakajú výrazné dopravné obmedzenia
V piatok bude MHD v Bratislave zadarmo bez nutnosti dokladu
Na obed ale pôjdu loďou k Danubiane
Na Hrade budú lídri diskutovať doobeda aj poobede. Na obed ale pôjdu loďou k Danubiane. V jednom z najmladších európskych múzeí moderného umenia (Danubiana Meulensteen Art Museum) absolvujú krátku prehliadku. Múzeum má unikátnu polohu na cípe polostrova v toku Dunaja na rozhraní troch krajín – Slovenska, Rakúska a Maďarska. Momentálne sú tam vystavené diela Joana Miróa a skupiny výtvarníkov CoBrA. Výstavu, ktorá je súčasťou kultúrneho programu predsedníctva, otvorila holandská princezná Beatrix pri príležitosti odovzdania predsedníctva v Rade EÚ Slovensku.
K múzeu sa doplavia loďou Regina Danubia, ktorá je nazývaná aj „plávajúca slávnostná a kongresová sieň na Dunaji“. Na nej prezidenti a premiéri absolvujú neformálny obed. Loď má kapacitu 400 pasažierov, je dlhá 70 metrov a široká 11 metrov.
Po skončení vrcholovej schôdzky zavítajú niektorí lídri aj do Incheba Expo Bratislava, kde bude presscentrum, akreditačné stredisko, infopoint, miestnosti pre národné brífingy a tlačovú konferenciu. V tlačovom centre bude k dispozícii viac ako 800 pracovných miest, 40 televíznych kabín, 20 rozhlasových kabín, päť národných brífingových miestností a 30 externých stand-upových pozícií s výhľadom na Bratislavský hrad. Tlačovková sála má kapacitu 350 miest na sedenie a bude v nej zabezpečené tlmočenie do slovenského, anglického, nemeckého a francúzskeho jazyka. Na summit sa registrovalo viac ako 1 300 novinárov z takmer 70 krajín.
Cieľom je diskusia o budúcnosti EÚ
Ambíciou neformálnej schôdzky 27 prezidentov a premiérov členských štátov EÚ bez Veľkej Británie, Bratislavského summitu, je dať lídrom priestor na otvorenú diskusiu o budúcnosti Európskej únie. Hlavy vlád a štátov by mali hovoriť o tom, kde sa Európska únia nachádza, čo sa udialo pred a po referende vo Veľkej Británii a kam sa ďalej uberať. Európske špičky sa budú v debatách sústrediť na tému bezpečnosti vrátane ekonomickej a sociálnej bezpečnosti, hovoriť ale budú aj o návrhoch na posilnenie Junckerovho investičného plánu, digitalizácii a nezamestnanosti mladých.
Malta, ktorá preberie od budúceho roka predsedníctvo v Rade EÚ, by mala takisto hostiť neformálny summit dvadsaťsedmičky. Proces by mal vyvrcholiť v marci počas osláv 60. výročia podpísania Rímskych zmlúv. Pojmom Rímske zmluvy sa označujú dve zmluvy, ktoré predstavitelia západného Nemecka, Francúzska, Talianska, Belgicka, Luxemburska a Holandska podpísali 25. marca 1957 v Ríme. Ide o zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euroatom). Tieto zmluvy vstúpili do platnosti 1. januára 1958 a stali sa jedným zo základov neskoršej európskej integrácie.
Témy majú reflektovať obavy Európanov
Prezidenti a premiéri si uvedomujú, že občania Európskej únie stratili dôveru v projekt a vedia, že je kľúčové získať ju späť. Preto by hlavné témy summitu mali reflektovať na obavy Európanov. Lídri si však tiež uvedomujú, že v Bratislave nenájdu odpovede na všetky otázky, chcú ale naštartovať diskusiu, ktorej výsledkom by malo byť, že EÚ bude fungovať efektívnejšie. Cieľom prezidentov a premiérom nie je vytvoriť novú víziu Únie, ktorá je už daná Lisabonskou zmluvou, ale skôr reštartovať európsky blok. Tomu zodpovedal aj fakt, že predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý bude viesť aj Bratislavský summit, hovoril s takmer všetkými lídrami EÚ.
Podľa Tuska neformálne stretnutie musí predstavovať „bod obratu“. Myslí si, že lídri musia byť schopní dokázať občanom, že sú ochotní a schopní uchrániť ich pred opakovaním chaosu z roku 2015.
