BRATISLAVA 24. júna (WebNoviny.sk) – Európska únia dostala účet za to, že kradne ľuďom slobodu. Vyhlásil v reakcii na výsledky britského referenda Richard Sulík.
„Povinné kvóty? Obmedzenie legálnej držby zbraní? Maximálne litre pre wc nádržky? To všetko sú veci, do ktorých by sa Európska únia nemala miešať, a podľa princípu subsidiarity, ku ktorému sa hlási, ani nesmie, ale mieša sa. Dámy a páni v Bruseli vytrvalo ignorujú vôľu občanov a tak Briti včera rozhodli,“ napísal Sulík s tým, že Briti nechcú, aby ich niekto z Bruselu bez dostatočnej demokratickej legitimácie obmedzoval a aby im vnucoval čoraz viac socializmu a nezmyselných regulácií. „Tak tu je účet. Ak sa bruselskí mocipáni nezobudia, budú ďalšie krajiny nasledovať,“ myslí si Sulík.
„Samozrejme, brexit prináša aj riziká. Ak si Briti nezvolia osvietenú vládu, budú sa mať horšie. Ak nebudú teraz dobre vyjednávať, môžu na to doplatiť. Ale celkovo si myslím, že môžu byť na tom lepšie. Veď koniec koncov schengen a euro aj tak nechceli a na eurofondoch budú miliardy šetriť,“ dodal Sulík. Za najväčšiu chybu, ktorú môže podľa šéfa liberálov EÚ urobiť, je začať Britov trestať za to, že si dovolili sa slobodne rozhodnúť.
Nová éra európskeho projektu
Tímlíder strany SaS pre zahraničnú politiku Martin Klus povedal, že dnešným dňom sme svedkami novej éry európskeho projektu. Je to éra, ktorá nesie prvky dezintegrácie, možného rastu separatistických tendencií v členských štátoch, procesu stále užšej Európy, ktorá ale so sebou nesie obrovské riziká, či množstvo ekonomických otáznikov. Zároveň sa dostávame do éry, v ktorej európska integrácia stratila dôveru u značnej časti populácie.
Liberáli chápu výsledky brexitu ako mimoriadne vážne varovanie pred urýchľovaním európskej centralizácie, ktorá popudzuje značnú časť obyvateľstva. Podľa Klusa na ešte väčšiu centralizáciu môžu tlačiť Francúzsko a Nemecko. „Dnes je jasné, že volanie po reformách v EÚ, ktorého súčasťou je aj kritika nadmerných regulácií a odtrhnutosti európskej byrokracie od reálneho života, nesmie byť naďalej politickými elitami ani na národnej úrovni prehliadaná,“ povedala SaS ústami Klusa.
Strana SaS sa prihovorila aj za tesné väzby s Britániou
Klus upozornil aj na konkrétne dôsledky brexitu pre Slovensko. Pozornosť upriamil na množstvo Slovákov študujúcich a pracujúcich v Británii, ktorí sa môžu dostať do pozície občanov tretích krajín. Brexit ale podľa neho tiež prinesie riziko nárastu separatizmu, posilnenie radikálov a xenofóbie. „Finančné riziká v podobe pádu Londýna ako finančného centra, pád libry, sú zrejmé už dnes,“ dodal Klus.
Strana SaS sa prihovorila aj za tesné väzby s Britániou, ktoré v maximálnej možnej miere udržia medzi ostrovmi a úniou voľný obchod, slobodný pohyb kapitálu i osôb. „Odmietame revanše a pokusy potrestať Britov za vyjadrenie svojho postoja,“ povedal Klus s tým, že verí, že vystúpenie Londýna nebude mať žiaden negatívny dopad na obranyschopnosť Západu v rámci NATO. „Hodnoty slobody, demokracie a voľného trhu máme predsa spoločné bez ohľadu na to, v akých štátnych útvaroch žijeme,“ dodal Klus.
Klus si myslí, že okrem britského premiéra Davida Camerona, ktorý Britom prisľúbil referendum ako súčasť predvolebnej kampane, by mali odstúpiť aj šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker a prezident Európskej rady Donald Tusk. Zároveň uviedol, že jediné krajiny, ktoré môžu mať radosť z brexitu, sú krajiny, ktoré chcú čo najslabšiu Európsku úniu, napríklad Rusko.
Odchod Británie je definovaný v článku 50 Lisabonskej zmluvy
Tímlíder SaS predpokladá, že ďalšie vzťahy s Britániou by mohli byť na tej úrovni, ako má s úniou Švajčiarsko alebo Nórsko. „Predpokladá sa, že počas dvoch rokov by sa mohol dosiahnuť kompromis na úrovni bilaterálnych dohôd ako je to so Švajčiarskom alebo možno otvorenie európskeho hospodárskeho priestoru, čo by bol asi najschodnejší a podľa môjho názoru pre Slovákov žijúcich vo Veľkej Británii najlepší spôsob,“ dodal a pripomenul, že dva roky, počas ktorých by krajina mala úniu opustiť, sú definované v článku 50 Lisabonskej zmluvy.
Vzhľadom na predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ, ktoré Slovensko preberie 1. júla, Klus informoval, že sa zíde aj Výbor NR SR pre európske záležitosti, na ktorom by sa mal prediskutovať ďalší postoj a kroky. Obáva sa tiež, že výsledok referenda nenechá ľahostajných francúzskych nacionalistov vedených Marine Le Penovou, holandských, fínskych, ale napríklad aj slovenských nacionalistov a extrémistov a radikálov. Odmieta však, že by bol britský scenár použiteľný pre Slovensko.
V súvislosti s výsledkami britského referenda sa hovorí aj o tom, že Škótsko a Severné Írsko, ktoré boli za zotrvanie v EÚ, by sa mohli chcieť od Británie odtrhnúť a vstúpiť do EÚ. „Z toho vyplývajú pomerne zásadné problémy pre samotnú Veľkú Britániu. Osobne som presvedčený, že škótski nacionalisti vo veľmi krátkom čase, pravdepodobne už počas týchto dvoch rokov, sa budú snažiť iniciovať ďalšie referendum o nezávislosti. Tu môže nastať paradoxná situácia,“ skonštatoval Klus.
Ako vysvetlil, v roku 2014, keď Škóti v referende odmietli nezávislosť a vyslovili sa za zotrvanie v EÚ, škótskych nacionalistov EÚ nepodporila a hovorilo sa o tom, že ak vystúpia, budú mať vážny problém, pretože by neboli členským štátom EÚ. Teraz sa podľa Klusa situácia otočila.
