Súčasný stav výučby sexuálnej a vzťahovej výchovy na školách nepostačuje pre rýchlo sa meniaci svet. V rozhovore pre agentúru SITA to skonštatovala lektorka vzťahovej a sexuálnej výchovy Radka Mikšík z občianskeho združenia inTYMYta.
Prezradila tiež, s akými mýtmi o sexuálnej a vzťahovej výchove sa často stretáva, ale aj to, aké benefity má pre deti i spoločnosť, a kedy je vhodné začať s ňou. Priblížila tiež problematiku menštruačnej chudoby a kampaň Dôstojná menštruácia.
Ste lektorkou vzťahovej a sexuálnej výchovy. Čo je náplňou vzdelávania, ktoré poskytujete, a kto je cieľovou skupinou?
Vzťahová a sexuálna výchova je vzdelávanie o vzťahoch, rešpekte a bezpečí. Jej cieľom je, aby mali mladí ľudia vedomosti, zručnosti a postoje na to, aby mohli robiť zodpovedné rozhodnutia voči sebe aj iným ľuďom. To zároveň prispieva aj k väčšiemu rešpektu. V organizácii inTYMYta vekovo primerane vzdelávame deti a mládež, ale aj rodičov či ľudí pracujúcich v školstve či komunitných centrách.
Aké sú podľa vás najčastejšie mýty o sexuálnej výchove, a ako často sa s nimi stretávate?
Tých mýtov je veľa, stretávam sa s nimi v rôznych prostrediach v rôznej miere, mojou prácou je tieto mýty búrať vďaka faktom a dátam. Častý je napríklad mýtus, že je to iba o sexe, že učíme malé deti polohy a podobné veci. Toto tvrdenie je vyslovene hlúposť.
Vzťahová a sexuálna výchova je vždy vekovo primeraná, má jasné štandardy a pravidlá, je o vzťahoch, emóciách, komunikácii, našom prežívaní, odolávaní nátlaku, je o telesnej integrite a súhlase, čo je napríklad základná prevencia násilia.
Ďalším mýtom je tiež napríklad to, že je vzťahová a sexuálna výchova proti veriacim ľuďom. Pritom základom kvalitnej vzťahovej a sexuálnej výchovy, tak ako ju učíme aj my je, že rešpektujeme svoje rozmanitosti, aj tú náboženskú, máme dátami a výskumom podložené vedomosti, a zároveň si na základe svojich vlastných hodnôt a postojov potrebujeme vedieť vyhodnotiť, ktorou z ciest, ktoré máme k dispozícii, chceme ísť.
Vzťahy a bezpečie sa jednoducho týkajú nás všetkých. Máme v živote rozmanité hodnoty, pochádzame z rôznych zázemí a rodín, ale niektoré hodnoty máme spoločné a týkajú sa nás všetkých – napríklad zdravie, bezpečie či rešpekt.
Ako by ste zhodnotili súčasný stav výučby sexuálnej a vzťahovej výchovy na školách? A ako sa situácia v tejto oblasti vyvíja v posledných rokoch, trebárs za posledné desaťročie?
Slabý a nedostatočný pre rýchlo sa meniaci svet. Žiaľ, výchova k manželstvu a rodičovstvu (čo je súčasná obdoba vzťahovej a sexuálnej výchovy na slovenských školách) jednoducho nepokrýva potreby dnešnej mládeže, nepokrýva dostatočne vzťahy v offline ani online živote, a vzdelávací systém len málo myslí na ľudí, ktorí v školskom systéme sú, chcú mládeži poskytnúť kvalitné vzdelanie aj oporu, a musia s potrebami mládeže pracovať.
Kurikulárna reforma, na ktorej sme pracovali, obsahuje aj ciele vzťahovej a sexuálnej výchovy, zároveň sa snažíme aj prostredníctvom akreditovaného inovačného vzdelávania poskytovať podporu ľuďom pracujúcim s mládežou, aby mohli vekovo primerane, sebaisto a bezpečne prinášať tieto témy do svojich škôl.
Aké benefity môže priniesť sexuálna výchova pre deti, a pre spoločnosť celkovo?
Je ich veľa, podložené sú napríklad: menej násilia a obťažovania, menej tínedžerských tehotenstiev, znižovanie výskytu pohlavne prenosných infekcií, ale aj menej šikany či diskriminácie. No a tiež, ak je vzťahová a sexuálna výchova vzdelávaná kvalitne a kontinuálne, prináša aj zvyšovanie miery rešpektu a solidarity.
V akom veku je vhodné začať so sexuálnou a vzťahovou výchovou, a kedy je už neskoro?
Je potrebné rozlišovať domácu a školskú vzťahovú a sexuálnu výchovu. Tá domáca prebieha už odmalička – staráme sa o zdravie bábätka, o jeho telo, dávame mu lásku a starostlivosť, neskôr k nemu pristupujeme so svojimi rodinnými hodnotami či vierovyznaním.
V školskom prostredí, teda odkedy dieťa nastúpi do škôlky, sa potom tie rozmanité rodinné hodnoty stretávajú v jednom kolektíve a potrebujeme vytvárať bezpečný priestor na to, aby sme sa vzájomne rešpektovali.
Na zručnosti učiteliek a učiteľov, samozrejme, aj v tejto oblasti existujú štandardy (nesmieme napríklad zdieľať s deťmi svoju sexuálnu skúsenosť ako výukový materiál). V škôlke teda napríklad hovoríme o telesnej integrite – teda že naše telo patrí nám, že existujú súkromné časti tela, ktorých sa nikto nesmie len tak dotýkať, ani nám ich len tak ukazovať.
To je základ pre ďalšie vzdelávanie o súhlase, ktoré príde neskôr – podľa veku a psychosexuálneho vývinu dieťaťa. No a neskoro nie je nikdy, učíme sa celý život, vzťahy aj emócie máme celý život a naše telo sa tiež neustále mení.
Vaše OZ sa, pokiaľ mi je známe, venuje aj problematike menštruačnej chudoby – mohli by ste prosím vysvetliť, čo to je a aké sú dôsledky tohto javu?
Menštruačná chudoba je stav, keď niekto nemá dostatok finančných prostriedkov na menštruačné potreby, napríklad vložky. Týka sa to napríklad ľudí z vylúčených komunít, ľudí žijúcich na pokraji chudoby, či ľudí bez domova.
Alternatívami menštruačných potrieb sú rôzne kusy látok, ponožky, toaletný papier, noviny či iné metódy, ktoré môžu ohroziť zdravie, bezpečie či budúcnosť ľudí. Nedostatok menštruačných potrieb môže znamenať aj pravidelné vynechávanie školy počas menštruačných dní.
Poznáme nejaké štatistické údaje z prostredia SR, resp. EÚ, o tom, koľko osôb je týmto javom postihnutých, a tiež aké sú jeho konkrétne spoločenské a ekonomické dopady?
Dostupné dáta hovoria, že jedna z desiatich žien v Európskej únii si nemôže kúpiť hygienické potreby. Žiaľ, na Slovensku sa tejto problematike zatiaľ nikto dostatočne nevenoval tak plošne a hĺbkovo, ako by bolo potrebné.
My sme informácie čerpali najmä zo spolupráce s organizáciami, ktoré v rôznych prostrediach po celom Slovensku pomáhajú, prípadne z rozhovorov s učiteľkami a učiteľmi, ktorí učia v prostrediach, kde je menštruačná chudoba citeľná. Aj preto sme výskumné aktivity zahrnuli do nášho projektu Dôstojná menštruácia.
Aktuálne dáta z mája 2024 na vzorke 1500 žien od prieskumnej agentúry NMS pre Tesco, ktorí sa rozhodli náš boj s menštruačnou chudobou podporiť, hovoria, že 44 percent Sloveniek sa aspoň raz vo svojom živote stretlo s menštruačnou chudobou, tri štvrtiny žien trpiacich menštruačnou chudobou sa kvôli nákupu menštruačných potrieb musia obmedzovať.
Treba však povedať, že ide o online prieskum – to znamená, že je len malá šanca, že by ho vypĺňali aj ľudia, ktorí napríklad nemajú prístup k internetu, elektrine alebo majú obmedzenú čitateľskú či inú gramotnosť. Práve u nich je možnosť menštruačnej chudoby vyššia, takže predpokladám, že realita je ešte o niečo vážnejšia.
V minulosti sa inTYMYta podieľala aj na kampani Dôstojná menštruácia – mohli by ste ju priblížiť, a v rámci toho aj čo sú Menštruačné Skrinky, a ako a kde fungujú?
Je to už naša stála aktivita. Cieľom kampane bolo pôvodne vyzbierať menštruačné potreby a darovať ich organizáciám, ktoré priamo pracujú s ohrozenými ľuďmi, potom sme zbierali finančné prostriedky na nákup menštruačných vložiek – opäť v spolupráci s rôznymi organizáciami. No a napokon sa nám podarilo prísť na riešenie Menštruačných Skriniek.
Aktuálne sa najmä vďaka práci mojich kolegýň Lindy Moróczovej a Natálie Blahovej Dôstojná menštruácia snaží o dlhodobé riešenie menštruačnej chudoby aj vďaka inštalácii Menštruačných Skriniek, ktoré sú umiestňované v rôznych komunitách a neustále dopĺňané vložkami.
Skrinky majú veľmi pozitívnu spätnú väzbu, pán riaditeľ jednej zo škôl nám napríklad hovoril, že to funguje nad jeho očakávania perfektne, dievčatá si berú len to, čo potrebujú pre svoju spotrebu a pani upratovačka už nenachádza v košoch rôzne handry a podobné veci, ako predtým.
Okrem toho o menštruačnom cykle, samozrejme, aj vzdelávame. V našej snahe o dôstojnú menštruáciu môže pomôcť ktokoľvek, napríklad tu: https://donio.sk/dostojna-menstruacia-2024 alebo dlhodobo prostredníctvom portálu darujme. Informácie o vzdelávaniach sú na stránke www.intymyta.sk alebo našich sociálnych sieťach.