V apríli (19.4.) si pripomíname Svetový deň pečene. Pečeň spracováva všetky živiny, ktoré naše telo prijíma a pretvára ich na látky potrebné pre život. A to nie je všetko.
„Pečeň dodáva telu energiu pre pohyb, dodáva stavebné látky, stará sa o imunitu, o dobrú zrážanlivosť krvi, poskytuje žlč na vstrebávanie tukov. Pečeň je súčasne orgánom, ktorý spracúva splodiny metabolizmu a zabezpečuje ich vylučovanie,“ vysvetľuje prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr. SVS, hepatológ.
Pečeň je aj zásobárňou zdrojov, ktoré sa hromadia pri spracovaní živín. „Zásoby sa v pečeni nezdržia dlho, no umožňujú bezpečne preklenúť obdobia, keď neprijímame potravu. Vtedy sa spracúvajú zásoby,“ pokračuje ďalej hepatológ, podľa ktorého, ak sa človek prejedá a prijíma nadmerné množstvo potravy, navyše často v nesprávnom zložení, sklady a zásoby presiahnu svoje kapacity a pečeň začína byť preťažená. „Tak pri nadmernom kalorickom príjme vzniká aj najčastejšia pečeňová porucha a teda stukovatenie pečene,“ približuje vznik ochorenia prof. MUDr. Štefan Hrušovský.
Ako môžu pacienti zistiť, či ich pečeň funguje správne? „Žiaľ, pečeňové choroby v skorých štádiách nemajú nápadnejšie príznaky. Sú nešpecifické, teda bývajú aj pri iných chorobách. Medzi ne patrí únava, poruchy trávenia, pri niektorých chorobách pečene svrbenie, inokedy pobolievanie kĺbov či svalov. Preto po pečeňových chorobách treba aktívne pátrať, osobitne u tých ľudí, ktorí majú zvýšené riziko. Sú to pacienti s obezitou, s poruchou metabolizmu tukov a cukrov (nealkoholová tuková choroba pečene pri diabetes mellitus, pri hyperlipidémii), pri nadmernej konzumácii alkoholických nápojov (alkoholová choroba pečene), osoby s drogovou závislosťou (vírusové hepatitídy),“ opisuje ďalej hepatológ prof. MUDr. Štefan Hrušovský.
Vyšetrenie pečene je podľa jeho slov súčasťou preventívnych prehliadok a pečeňové parametre sa často vyšetrujú v súvislosti s inou návštevou lekára. „Tu treba mať na pamäti, že každé, aj nepatrné zvýšenie pečeňových parametrov môže byť prejavom závažnej choroby,“ upozorňuje hepatológ.
Posledné dva roky počas pandémie sa mohli odzrkadliť na návykoch a životnom štýle pacientov – zmeny stravovania, menej pohybu, viac stresu. Ako to vnímajú všeobecní lekári? „Jednoznačne môžem potvrdiť za posledné dva roky zvýšený počet pacientov, ktorí žijú nesprávnym, nezdravým a uponáhľaným spôsobom života. Nedostatok pohybu, pasivita a pohodlnosť spojená so zvýšeným energetickým príjmom kaloricky výdatnej a nutrične chudobnej potravy, spôsobuje nárast hmotnosti so všetkými rizikami a komplikáciami, vrátane stukovatenia pečene,“ opisuje svoje skúsenosti aj všeobecná lekárka pre dospelých MUDr. Diana Baranová.
Ak je v jedálnom lístku prevaha nezdravých potravín s vysokým obsahom nasýtených mastných kyselín, priemyselne spracovaných potravín – vrátane mrazených polotovarov a rýchleho občerstvenia, taktiež potravín s vysokým obsahom cukru (predovšetkým fruktózy) a soli a pacient žije sedavým spôsobom života, s minimom pohybovej aktivity, rozhodne je vystavený oveľa vyššiemu riziku ako ten, ktorý konzumuje vyváženú, pestrú, nutrične bohatú a plnohodnotnú stravu s dostatočným zastúpením základných živín a biologicky aktívnych látok. Pravidelná pohybová aktivita ako taká podľa slov MUDr. Baranovej pomáha podstatným spôsobom udržiavať a kontrolovať primeranú telesnú hmotnosť a pozitívne vplýva na fyzickú aj psychickú kondíciu človeka.
Pri stravovacích návykoch je nevyhnutné si správne nastaviť stravovací režim. Zvlášť pacienti s metabolickým syndrómom a stukovatenou pečeňou musia sledovať nielen počet jedál denne, ale dôležité sú taktiež biologicky hodnotné bielkoviny, ktoré obsahujú fosfolipidy. „Klienti s metabolickým syndrómom majú často rôzne pridružené ochorenia, ktoré je pri vyhodnotení stravovacích odporúčaní potrebné zohľadniť. S ohľadom na stukovatenú pečeň, pri stravovacích odporučeniach, sú dôležité okrem obmedzenia na tri denné pokrmy, najmä biologicky hodnotné bielkoviny obsahujúce fosfolipidy, ako sója a produkty z nej, vajcia, imunomodulačné huby ako shiitake, ale aj chudé hydinové, králičie či teľacie mäso a ryby. Zo zeleniny by sme mali uprednostňovať druhy bohaté na horké látky urýchľujúce pocit sýtosti a produkciu tráviacich štiav, ako čakanku, rukolu, cigóriu, ružičkový kel, brokolicu a artičoky. Na jar sú to i jemné lístky divokých rastlín ako púpava, žihľava, žerucha a podobne,“ vymenúva certifikačná nutričná poradkyňa Katarína Grich, ktorá sa venuje komplexnému individuálnemu plánu výživy a posilneniu metabolizmu ľudí.
Na určenie diagnózy metabolického syndrómu slúži päť kritérií. „Hlavným kritériom je obvod pása, ktorý by nemal presiahnuť 94 cm u mužov a 80 cm u žien (definícia WHO určuje príslušné maximá na 102 a 88 cm). Metabolický syndróm je prítomný, ak sú splnené ďalšie dve z nasledujúcich kritérií a to koncentrácia triglyceridov v sére nad 1,7 mmol/l, krvný tlak vyšší ako 130/85 mmHg, koncentrácia glukózy v krvi nalačno nad 5,6 mmol/l (alebo predtým rozpoznaná cukrovka), HDL-cholesterol menej ako 1,0 mmol/l u mužov a menej ako 1,3 mmol/l u žien,“ vysvetľuje Katarína Grich.
„Rovnako ako u mnohých ďalších telesných chorôb, je tu súvislosť s nealkoholovou tukovou chorobou pečene. Výskyt tukovej choroby pečene u ľudí s normálnou hmotnosťou je 3 %. No nealkoholovú tukovú chorobu pečene má 66 % ľudí s BMI medzi 25 a 40, a 91 % ľudí s BMI nad 40. U pacientov s diabetes mellitus 2. typu je incidencia 50 %. Každý druhý pacient s týmto ochorením má preto stukovatenú pečeň. Takáto pečeň je v svojej činnosti limitovaná, zhoršená je látková premena tukov spolu so schopnosťou redukovať hmotnosť,“ opisuje ďalej certifikovaná nutričná poradkyňa.
Kto je rizikovou skupinou a koho môže postihnúť stukovatenie pečene? K ochoreniu vedú podľa slov MUDr. Diany Baranovej viaceré príčiny. „Rizikovými faktormi pre rozvoj nealkoholovej tukovej choroby pečene (NAFLD) sú obezita/nadváha, diabetes mellitus 2. typu a hypertriglyceridémia. Dalo by sa teda povedať, že rizikovými sú obézni pacienti s cukrovkou a zvýšenou hladinou tukov v krvi. NAFLD spojená predovšetkým s DM 2. typu a metabolickým syndrómom je celosvetovo najčastejšie chronické ochorenie, ktoré postihuje 15 až 40 % svetovej populácie. Za ďalšie rizikové faktory sú považované vek nad 40 rokov, hypertenzia, ženské pohlavie,“ vyratúva MUDr. Diana Baranová, všeobecná lekárka pre dospelých.
Vedeli ste, že…
…fosfolipidy sú malí pomocníci namáhanej pečene a zohrávajú tak podstatnú úlohu pri jej regenerácii? A tak okrem zdravej životosprávy a zdravého životného štýlu môžu podať pomocnú ruku práve esenciálne fosfolipidy.
Kde môžeme nájsť fosfolipidy?
Voľnopredajný liek Essentiale® 300 mg obsahuje esenciálne (základné) fosfolipidy, ktoré sú takmer identické ako fosfolipidy membrán pečeňových buniek. Pri pečeňových ochoreniach, pri ktorých dochádza k poruche látkovej premeny pečeňovej bunky, sú takto podané fosfolipidy prednostne využívané pečeňovými bunkami a zabudovávané do ich bunkovej membrány. Tým prispievajú k obnove štruktúry a funkcií pečeňových buniek. Vďaka tomu následne dochádza k urýchľovaniu regenerácie pečeňových buniek, úprave rovnováhy krvných tukov a stabilizácii žlče. Spomínaný liek môžu užívať dospelí, adolescenti a deti od 12 rokov (s hmotnosťou približne 43 kg), doba liečby nie je časovo obmedzená.
Tento článok nie je autorským obsahom SITA.sk. Bol dodaný klientom, uverejnený ako platený PR článok.