BRATISLAVA 14. marca (WEBNOVINY) – Výber štúdia na vysokej škole patrí medzi jedno z najvýznamnejších rozhodnutí mladého človeka a ovplyvní jeho osobnostný a profesionálny vývoj v budúcnosti. V dnešnej dobe, keď sa odborné vedomosti a absolventský diplom považujú na trhu práce už za samozrejmosť, štúdium v zahraničí zaručí absolventovi konkurenčnú výhodu oproti absolventom domácich vzdelávacích inštitúcií, taktiež zaručí rozhodnosť v prvých krokoch jeho budúcej profesionálnej kariéry.
Hlavným dôvodom prečo som sa rozhodol pre štúdium v Dánsku je, že je bezplatné. Hovorí sa že „Nič nie je zadarmo“. V mnohých prípadoch to je pravda, v severských štátoch je však možné získať kvalitné vzdelanie bez toho, aby školy požadovali poplatky.
Severské štáty plne financujú vysokoškolské vzdelanie s výnimkou niekoľkých súkromných inštitúcií. Vzdelanie je zadarmo pre všetkých študentov pochádzajúcich z EÚ bez ohľadu na ich pôvod. Zo všetkých krajín OECD, tieto krajiny investujú najviac prostriedkov na jedného študenta v oblasti vyššieho vzdelávania, dosahujú výšku 70-tisíc dolárov (asi 50 824 eur) v porovnaní s priemerom OECD 40-tisíc dolárov (29 042 eur). Ďalším dôvodom môjho rozhodnutia bolo, že severské krajiny sú charakteristické svojou vysokou životnou úrovňou pre minimálne hierarchicky rozdelenú spoločnosť s dôrazom na demokratický dialóg a takisto preto, že cudzinci žijúci v jednej z týchto krajín, majú rovnaké práva a nárok na sociálne zabezpečenie ako domáci.
Univerzity používajú progresívnu metodiku výučby, ktorá je výrazne menej hierarchicky založená, čo znamená, že študent a profesor majú viac otvorený a priateľsky pristúp. Vyučujúci sú si vedomí faktu, že sú na škole pre študentov a nie naopak. Dôraz sa nekladie na memorovania učiva tak, ako na Slovensku, je skôr založené na riešení konkrétnych problémov formou projektov, čo podporuje nezávislý výskum a rozvíja individuálne vlastnosti študenta, jeho iniciatívu a kritické myslenie.
Štúdium sa uskutočňuje v triedach, prednášky sú v anglickom jazyku, samozrejmosťou sú učebné pomôcky ako počítače a projektory. Škola má vlastný intranet systém, kde študent nájde všetky potrebné informácie ako rozvrh hodín, prednášky či PPT prezentácie z predchádzajúcich lekcií. Skúšky sú približne raz za 2 – 3 mesiace, a to vo forme skupinového projektu a individuálnej verbálnej obhajoby. Náklady bezprostredne spojené so štúdiom ako sú knihy a skriptá sa pohybujú okolo 100 – 200 eur za semester. Z vlastnej skúsenosti však viem, že materiály je možné zohnať od študentov vyšších ročníkov, zapožičať si ich v knižnici či oskenovať.
Odhadované životné náklady v závislosti od krajiny a mesta a samozrejme individuálne od študenta sa pohybujú od 450 do 550 eur mesačne. Priemerná študentská mzda sa pohybuje okolo 12 až 14 eur za hodinu. Väčšina z univerzít ponúka medzinárodným študentom ubytovanie. Zrenovované a udržiavané izby s wireless internetom a plastovými oknami či kuchynky s modernou bielou technikou sú tak povediac samostatnosťou. V mnohých internátoch sú spoločenské miestnosti s biliardom, TV či rôznymi spoločenskými hrami, sú výborným miestom na nadviazanie nových kontaktov či priateľstiev. Dánčina pritom pre záujemcov nie je problémom. Takmer v každom meste je jazyková škola, kde sa vyučuje domáci jazyk, pričom sú tieto lekcie zadarmo, a to zhruba 3 až 4-krát do týždňa. Návšteva jazykovej školy už počas štúdia môže veľmi pomôcť aj do budúcnosti, ak sa študent rozhodne zostať žiť a pracovať v cieľovej krajine.
Najneskôr do troch mesiacov po vstupe do krajiny musí každý študent podať žiadosť o povolenie k pobytu, na väčšine univerzít sa žiadosť podá v spolupráci s univerzitou. S povolením na pobyt vzniká študentovi cudzej štátnej príslušnosti nárok na pracovné povolenie a môže si hneď hľadať prácu. Študenti majú možnosť nájsť si zamestnanie a prácu počas týždňa aj cez víkendy. Počas letných prázdnin môžu študenti pracovať aj na plný úväzok, ich pracovné povolenie im to totiž umožňuje. Všetci študenti, ktorí seriózne hľadali prácu, si ju do maximálne dvoch mesiacov aj našli.
Už po skončení dvojročného programu má študent nárok na podporu až do výšky 1400 eur mesačne počas obdobia dvoch rokov v závislosti od štátu, v ktorej študent navštevoval univerzitu. Severania sa môžu zo začiatku zdať chladní a neosobní, ale po dlhšom čase si študent na tunajšiu mentalitu zvykne a určite si nájde medzi domácimi mnoho priateľov. Škandinávci sú omnoho otvorenejší v akceptovaní ľudí zo zahraničia do spoločnosti, viac ako v Anglicku či v Nemecku. Počas nášho pobytu som sa nikdy nestretol s tým, že by sa na študentov nahliadalo ako na „menejcenných“ či ľudí z „Východného bloku“.
Štúdium v Dánsku spätne hodnotím ako jedno z najlepších rozhodnutí vo svojom živote. Určite by som ho odporúčal študentom, ktorí sú zvedaví a majú záujem o kvalitné štúdium v zahraničí.
Autorom článku je Roman Huntira z portálu www.scandinavianstudy.com, ktorý sám absolvoval vysokoškolské štúdium v Dánsku. Aktuálne pôsobí ako agent sprostredkujúci štúdium pre záujemcov zo Slovenska a Českej republiky.