Od kultového seriálu „Bořiči mýtů“, cez Teslov transformátor či najväčší laser v Európe až po štúdium na 29. najlepšej škole na svete. Taký je príbeh študenta Michala Varšányiho z Bratislavy, ktorého od splnenia sna delia jedine financie.
„Elektroniku som vždy považoval za superschopnosť, ktorou môžem meniť svet,“ hovorí Michal, ktorý je študentom posledného ročníka Gymnázia Jura Hronca. Aktuálne dokončuje svoj projekt najsilnejšieho prenosného batériového lasera v Európe a v hlave má ďalšie veľké projekty.
Experimentoval so stavaním rakiet
Na začiatku Michalovho záujmu o elektroniku bol Teslov transformátor. Fascinovalo ho, že nejaký prístroj dokáže vyrobiť z obyčajnej 12-voltovej baterky vyše 100 000 voltov. Najskôr sa ho skúšal napodobniť v malom, a to prerobením obyčajnej elektrickej mucholapky. Potom si na internetových fórach hľadal zložitejšie a výkonnejšie schémy.
Mal šťastie na ochotných ľudí z celého sveta, ktorí mu venovali desiatky hodín času a veľa sa od nich naučil. Dnes jeho Teslova cievka robí 30 centimetrový elektronický výboj a stále ju zdokonaľuje. Videl však prístroje, ktoré generujú až štvormetrové blesky.
„Vyrastal som na kultovom seriáli ‚Bořiči mýtů‘, ktorý do veľkej miery ovplyvnil aj spektrum mojich projektov. Experimentoval som so stavaním rakiet, zostrojil som detektor s anténou na prijímanie signálu z meteorologických družíc a poskladal prístroj na vytváranie umelých rubínov,“ hovorí zanietene Michal.
Najvýkonnejší prenosný laser
V súčasnosti je jeho najaktuálnejším experimentom najvýkonnejší prenosný batériový laser v Európe. Je napájaný len 12-voltovou batériou, ale aj napriek tomu dokáže generovať výkon potrebný na rezanie, napríklad dreva alebo betónu. Pre kompaktné rozmery a malú hmotnosť by sa mohol využívať ako výkonný rezací nástroj v teréne.
Popritom ešte stíha pracovať aj na vývoji vlastnej röntgenovej trubice na snímkovanie súčiastok so spoločnosťami ako SXT či Lohmann.
„Michal nám v rámci svojich projektov pomáhal aj s opravami meracích prístrojov na vyučovanie fyziky. Niektoré z nich pamätajú ešte časy socializmu a nikto ich už nevedel servisovať. Ušetrili sme tým naozaj veľa času a peňazí,“ hovorí Soňa Chalúpková, učiteľka fyziky na Gymnáziu Jura Hronca.
Prijala ho aj prezidentka
Ale nie je to len o zábave. Od prvého ročníka na strednej škole sa zapojil do súťaže, ktorá spája teoretickú fyziku s experimentálnou časťou. Priznáva, že ho vždy viac bavila technická časť a pre mnohých v tíme staval prístroje na ich praktické pokusy.
V ďalšom ročníku súťaže sa s tímom kvalifikoval na majstrovstvá sveta a získali zlaté medaily v súťaži Turnaj mladých fyzikov. Slovensku sa takýto úspech podaril len tretíkrát za posledných tridsať rokov.
„Za medzinárodnú reprezentáciu Slovenska som bol prijatý u pani prezidentky a dvakrát som získal Cenu sv. Gorazda pre najúspešnejších študentov. Veľkým ocenením pre mňa bola možnosť prezentovať svoj víťazný projekt na osobnom stretnutí s laureátom Nobelovej ceny za fyziku Kipom Thornom, ktorý bol na Slovensku v porote Eset Science Awarda, od ktorého som dokonca získal osobné odporúčanie na štúdium na vysokej škole,“ vymenúva ocenenia talentovaný študent.
V USA ho prijali na tri školy
Preto sa aj jeho záujem o ďalšie štúdium sústredil do Ameriky. „Mojou prioritou bolo po strednej škole študovať robotiku na americkej technickej univerzite, pretože ponúkajú najlepšie študijné programy a vedecké zázemie v tejto oblasti,“ vysvetľuje Michal.
Hlavným rozdielom v porovnaní s európskymi školami je obrovské financovanie nových projektov súkromným sektorom. Umožňuje to nielen rýchlejšie napredovanie a vývoj, ale aj reálnu možnosť uviesť svoje produkty do života.
Z troch amerických škôl, na ktoré ho prijali, si vybral University of North Carolina at Chapel Hill, čo je podľa medzinárodného ARWU hodnotenia 29. najlepšia škola na svete. To bola však iba jedna časť cesty. Ročné školné na univerzite stojí neuveriteľných 57-tisíc eur, čo je absolútne mimo finančných možností jeho rodiny.
Boj o sen
Počiatočné sklamanie vystriedalo ešte väčšie odhodlanie zabojovať o svoj sen. Zaregistroval sa preto na darcovskom portáli Donio snahou vyzbierať túto sumu aspoň na prvý rok štúdia. V súčasnosti sa preto teraz venuje oveľa viac marketingu a maturitám, ako technike.
„Viem, že je to obrovská suma, ktorú by potrebovali aj nemocnice, sociálne služby a ďalšie podfinancované oblasti. Ja som si však istý, že po svojom štúdiu dokážem túto sumu našej spoločnosti niekoľkonásobne vrátiť,“ sľubuje Michal. Ak sa suma na štúdium nevyzbiera do 24. júna, peniaze portál všetkým darcom vráti.