BRATISLAVA 26. januára (WEBNOVINY) – Strestesty jadrových elektrární nie sú podľa organizácie Greenpeace dostatočné.
Ako dnes na tlačovej besede v Bratislave informovali jej predstavitelia, analýza Finálnej národnej správy o záťažových testoch slovenských atómových elektrární, ktorú vypracoval Úrad jadrového dozoru (ÚJD), má vážne nedostatky.
Podľa expertov na jadrovú energetiku Dalibora Stráského a Jana Haverkampa chýba v správe množstvo informácií napríklad k scenáru, ktorý sa naplnil vo Fukušime. Obaja experti poukazovali hlavne na potrebu nezávislosti, objektívnosti a nezaujatosti dozorného orgánu.
Ako uviedol Stráský, „v správach sa posudzujú len havarijné stavy, pri ktorých je väčšinou postihnutý iba jeden systém, zatiaľ čo všetky ostatné fungujú podľa projektových predpokladov.“ Dodal, že akákoľvek kombinácia viacerých nepriaznivých okolností je z úvah vylúčená.
Úrad jadrového dozoru sa vo svojej správe venoval len „ideálnym“ haváriám, ako ich nazval. Preto si Stráský myslí, že jadrový sektor zrejme nie je na komplikovanejší, ale realistickejší priebeh havárií pripravený.
Haverkamp pripomenul, že v správe chýba aj porovnanie podobnosti fukušimských a slovenských reaktorov, ich nedostatkov a problémov, ktoré môžu byť príčinou havárie a ohrozenia zdravia obyvateľstva.
Pripomenul, že fukušimské reaktory nemali plnotlakový sekundárny kontajnment, tak ako ho nemá ani žiaden slovenský reaktor. Podobnosť vidí aj v tom, že vo Fukušime došlo k havárii viacerých reaktorov naraz, a aj na Slovensku sa v jednej lokalite nachádzajú viaceré reaktory spolu s úložiskami rádioaktívnych materiálov. Správa ÚJD sa ale havárii na viacerých jadrových zariadeniach súčasne nevenuje, podotkol.
Greenpeace poukazuje aj na vylúčenie ochrany obyvateľstva z teoretických skúšok, čo považuje za vážny nedostatok. Nedostatočné evakuačné plány boli vážnym problémom aj vo Fukušime, kde sa navyše zistilo, že tzv. „zóna ohrozenia“ nevyhovovala reálnej situácii po havárii.
Do testov by sa mala zahrnúť aj časť o pohotovostných plánoch
Haverkamp preto predkladá otázku, či je okruh 21 km okolo elektrární v Mochovciach a Bohuniciach dostatočný, či netreba tento rozsah prehodnotiť a pristúpiť k príprave obyvateľstva na jadrovú nehodu vo väčšom území. Dodal, že je nezodpovedné, že sa testy touto témou nezaoberali. Greenpeace preto víta iniciatívu niektorých členov EÚ, aby sa do testov zahrnula aj časť o pohotovostných plánoch a Haverkamp vyzval vládu, aby reflektovala aj takéto krízové reakcie a alternatívne plány evakuácie a ochrany obyvateľstva.
Obaja experti, ktorí spolupracujú s Greenpeace, považujú za zarážajúce, že ÚJD ako nezávislá inštitúcia sa podpísala pod takúto nedostatočnú správu. Stráský uviedol, že sa autori správ nevyhli niektorým propagandistickým tvrdeniam a argumentom. Napríklad nazývať VVER 440-213 blokmi nového typu považuje za skutočne veľké zveličenie, pretože tieto bloky boli nové koncom 70. rokov minulého storočia.
Haverkamp sa pridáva a tvrdí, že „práve nedostatok nezávislosti regulačného úradu by mohol byť problémom počas revízie správ, ktorá bude nasledovať.“ Jadrové nehody sa podľa neho nestávajú z dôvodov, ktoré očakávame, ale sú to neočakávané situácie, ako bol napríklad Černobyľ alebo Fukušima. Dozor by mal byť nezávislý, objektívny a hlavne nezaujatý, uzavrel Stráský.
Atómové elektrárne na Slovensku, ktoré prevádzkujú Slovenské elektrárne, nevykazujú podľa národnej správy o výsledkoch záťažových testov nedostatky, ktoré by vyžadovali neodkladné opatrenia pre bezpečnú prevádzku. Na základe výsledkov testov nebola podľa Úradu jadrového dozoru spochybnená ďalšia bezpečná prevádzka pracujúcich blokov, ani pokračujúca výstavba nových blokov.
Slovenské elektrárne vidia bezpečnostné rezervy
Slovenské elektrárne vo svojich atómových elektrárňach v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach aj napriek ich bezpečnosti a spoľahlivosti vidia bezpečnostné rezervy. “Pre niektoré vysoko nepravdepodobné situácie existuje možnosť ďalšieho zvyšovania bezpečnosti jadrových elektrární a zlepšenie havarijnej odozvy prijatím vhodných opatrení,“ uviedol dominantný výrobca elektriny vo finálnej správe zo záťažových testov.
Na základe analýz Slovenské elektrárne identifikovali bezpečnostné opatrenia, ktoré plánujú realizovať. Opatrenia rozdelila spoločnosť na krátkodobé a strednodobé. K najväčším prispievateľom k bezpečnosti patrí zvýšenie zálohovania zdrojov napájacej vody pri seizmickej udalosti a pri udalosti Station blackout, konštatujú SE.
Slovenské elektrárne prevádzkujú dva bloky Jadrovej elektrárne Bohunice V2 a dva bloky Atómovej elektrárne Mochovce. Záťažovými testami prešli aj tretí a štvrtý blok mochovskej elektrárne, ktoré sú v súčasnosti vo výstavbe.
Slovenské elektrárne sú najväčším výrobcom elektriny na Slovensku a druhým najväčším výrobcom elektriny v strednej a východnej Európe. Po ukončení privatizácie v apríli 2006 Enel S.p.A. kontroluje 66 % akcií spoločnosti a zvyšných 34 % vlastní Slovensko prostredníctvom Fondu národného majetku, ktorého akcionárske práva vykonáva Ministerstvo hospodárstva SR.