Viac ako deväťsto deťom do troch rokov sa v rómskych osadách venujú omamy. Pracujú s nimi a s ich rodičmi a rozvíjajú tak ich potenciál, ako aj šancu na lepšie vzdelanie a život.
Program Omama odštartoval v roku 2018 v troch komunitách na východnom Slovensku, postupne sa za šesť rokov rozšíril do tridsiatich, kde pôsobí 40 omám. Jednou z nich je aj Blanka Gabčová, ktorá pôsobí v Hrabušiciach na Spiši, kde sa takto stará o rozvoj osemnástich detí.
Ako povedala pre agentúru SITA, sama vidí pokroky detí a ich záujem, rovnako aj zo strany mamičiek. Celkovo však na Spiši pôsobia omamy v siedmich komunitách. Okrem Hrabušíc aj vo Veľkej Lomnici, Huncovciach, Stráňach pod Tatrami, Rakúsoch, Krížovej Vsi a Podsadku.
Tisícky detí žijúce v generačnej chudobe majú už od narodenia posunutú štartovaciu čiaru do života. Už niekoľko rokov sa občianske združenie Cesta von snaží o to, aby každé dieťa narodené do chudoby, malo v ranom detstve podporu pri rozvíjaní svojho potenciálu.
Pomôcky príslušné veku dieťaťa
Predĺženou rukou sú v tomto smere omamy – rómske ženy navštevujúce rodiny s najmenšími deťmi. „Snažia sa rodičom ukazovať, ako môžu rozvíjať potenciál svojho dieťaťa aj napriek tomu, že žijú v chudobných podmienkach. Dieťa sa rozvíja cez rôzne formy hier, edukačné pomôcky,“ približuje pre SITA regionálna koordinátorka projektu pre Spiš Katarína Liptáková.
Vyššie štandardy bývania pre rómske komunity? Ficova vláda vyčlenila takmer šesť miliónov eur na usporiadanie vlastníctva
Celé sa to deje formou lekcie, na ktorých omama používa pomôcky príslušné veku dieťaťa. „Pracuje s nim podľa predpokladu, čo by dieťatko v danom mesiaci či roku mohlo ovládať. A tak sa dieťatko hravou formou cez edukatívne aktivity rozvíja ďalej,“ vysvetlila koordinátorka.
Prítomnosť rodiča počas takýchto lekcií je podľa jej slov nevyhnutná. „Cieľom toho, čo robíme, je podporovať rodičovské zručnosti, aby rodičia sami videli, ako s dieťaťom pracovať. Je to preto, aby s ním mohli potom pracovať doma. Uvedomujeme si, že keď sa omama stretáva s dieťaťom raz do týždňa, je to málo,“ poznamenala Liptáková. Lekcia sa tiež končí domácou úlohou, keď omama ukáže rodičovi, čo a ako má s dieťaťom trénovať.
Lekcia sa začína rozhovorom
Program je pripravený pre deti od troch týždňoch do 36 mesiacov. „Celá lekcia sa začína úvodným rozhovorom, počas ktorého sa omama rozpráva najprv s matkou dieťaťa, môže aj po rómsky. Pýta sa na to, ako sa majú, či si všimla niečo vo vývine dieťatka, či napreduje, alebo aké zmeny si všimla za jeden týždeň,“ priblížila ďalej koordinátorka projektu na Spiši.
Pri rozvoji a edukácii dieťaťa využívajú omamy rôzne kartičky, pomôcky na rozvoj hrubej motoriky, ale aj knihy. Zvyčajne počas lekcie číta dieťaťu z knihy najprv omama, potom číta s dieťaťom jeho mama. „Učíme deti, pripravujeme ich do budúcna, aby boli, keď nastúpia do materskej školy, pripravené. Nahrádzame im vzdelanie. Pokiaľ sú v Ceste von, deti chodia pravidelne na lekcie, učíme ich hravou formou. Deti sa tešia,“ priblížila svoju prácu omama Blanka Gabčová.
Deti podľa jej slov napredujú a záujem majú aj rodičia, mamičky. „Je to dobré pre nich, aby sa mohli do budúcna vymaniť z generačnej chudoby,“ povedala. Ona sama nemala ako omama jednoduché začiatky, postupne si však získala dôveru Rómov. „Detičky s mamkami mám v programe už dva roky. Moje mamičky si ho chvália. Detičky sú obozretné, šikovné, aj reč im ide, aj po slovensky rozumejú,“ zhodnotila.
Vlastní pomáhajú vlastným
Pri projekte vychádza občianske združenie z myšlienky – vlastní pomáhajú vlastným. Aj preto pochádzajú omamy z rómskych komunít.
„Mala by to byť žena, ktorá verí vízii, ktorú máme, a teda, že je možné pomôcť deťom rozvíjať ich potenciál práve formou, ktorou to robíme. Mala by mať dobrý vzťah k deťom, to je podmienka, a tiež rešpekt v komunite. Skúsenosť nám ukazuje, že cez rešpekt sa omama vie dostať do tých rodín, a k tým deťom, ktoré to potrebujú,“ skonštatovala Liptáková.
Dôležité sú podľa nej aj kognitívne schopnosti omamy i znalosť slovenčiny. „Musí vedieť čítať a rozumieť slovensky. Na začiatku dostáva náš vypracovaný manuál s lekciami, ktorý je v slovenčine,“ poznamenala. Slovenčinu si ale zároveň môže zlepšovať aj cez ďalší vzdelávací program združenia – Amal.
Dôležitý vonkajší vplyv prostredia
Program za roky svojho fungovania postupne prináša ovocie. „Pani učiteľky, ktoré učia deti z vylúčených komunít, vidia rozdiel pri dieťati z osady, ktoré prešlo našim programom. Je nebojácnejšie, rozumie po slovensky a pozná základné veci od farieb, cez tvary. Vie sa tiež viac sústrediť na to, čo sa počas vyučovacieho procesu v materskej škole deje,“ priblížila Liptáková.
Pozornosť detí zaradených do programu je totiž podľa nej skúšaná a pestovaná aj počas lekcií s omamou, trvajú približne 45 minút. „Tam si dieťa trénuje pozornosť, trénujú sa aj jeho hranice. To je dobrá príprava na škôlku,“ opísala.
Aj napriek úsiliu sú však rozdiely medzi deťmi z osád a ostatnými z majoritných skupín obyvateľstva cítiť. Potvrdil to podľa Liptákovej pilotný výskum, ktorý Cesta von realizovala v spolupráci s Oxfordskou univerzitou v roku 2022.
„Sledovali sme neurovývin dieťaťa práve v oblasti kognitívy, reči, jemnej a hrubej motoriky, sociálneho správania. Porovnávali sme to s deťmi, ktoré žijú v osade, ale neprešli našim programom. Oproti nim boli naše deti výrazne lepšie. Ale v porovnaní s deťmi z majority stále ešte v niečom zaostávajú,“ zbilancovala.
Združenie však aj po tomto výskume naďalej meria a vyhodnocuje posun detí zaradených v programe. „Vnímame, že v generačnej chudobe je dôležitý vonkajší vplyv prostredia, a teda ukázať, že sa veci dajú robiť inak. My na to máme nástroj, omamy. Častokrát chýba generácia, ktorá by mladým odovzdala príklad toho, ako robiť veci inak a lepšie, aby raz boli úspešní. Náhradou tej generácie sú podľa mňa naše omamy,“ doplnila koordinátorka Liptáková.
Cyklus debát Sme tu spolu
Pozitívne vníma pôsobenie Cesty von v obci aj starosta Hrabušíc Marcel Kacvinský. „Je vidieť, ako pracujú s mamičkami a ich malými deťmi. My ako obec sme im boli nápomocní v rámci toho, že sme im poskytli nejaký priestor na lekcie priamo v osade. Zadovážili si príves a my sme im k tomu po technickej stránke pripravili pozemok a tiež prívod elektriny,“ opísal pre SITA.
Aj samotná obec realizuje podobný projekt rozvojových tímov. Podporiť zdravý vývin detí do šesť rokov z marginalizovanej komunity a zvýšiť rodičovské zručnosti majú za úlohu takzvané nene pracovníčky. Tie zase usmerňujú nenementorky, ktoré im zároveň poskytujú podporu. Podľa starostu však nenementorky komunikujú s omamou, spolupracujú a svoje činnosti navzájom korigujú.
O fungovaní združenia Cesta von sa hovorilo v apríli aj v Poprade, kde sa počas celého mesiaca koná cyklus debát Sme tu spolu. Tie majú poukázať na život Rómov na Slovensku prostredníctvom ľudí, ktorí s nimi pracujú, či ktorí sa v danom prostredí pohybujú.
„Rozhodli sme sa tieto debaty zorganizovať, pretože, ako už názov hovorí, sme tu spolu. Je to veľmi dôležité, aby sme sa o sebe dozvedali a vzdelávali, a aby sme si tie naše svety približovali, keďže často táto téma vyvoláva veľmi silné emócie. Práve preto je dôležité sa ňou zaoberať a približovať si ju,“ zdôvodnila pre SITA Jana Mlynarčíková z popradského občianskeho združenia Kultúra, ktorá neexistuje. Tá organizuje diskusie v spolupráci s občianskym združením Podtatranská koPPa.