Zápas o 3. miesto:
Alena Kánová (SR) – Sara Headová (V.Brit.) 3:1 (-2, 5, 5, 3)
Finále TT3:
Anna-Carin Ahlquistová (Švéd.) – Doris Maderová (Rak.) 3:0 (4, 6, 5)
LONDÝN 3. septembra (WEBNOVINY) – Alena Kánová si na svojej štvrtej paralympiáde v kariére vybojovala v stolnom tenise medzi vozičkárkami štvrtú medailu.
K zlatu zo Sydney 2000, bronzu z Atén 2004 a striebra z Pekingu 2008 pridala v Londýne druhý bronz. V súboji oň zdolala domácu Britku Saru Headovú (6. vo svetovom renkingu) 3:1 (-2, 5, 5, 3). 3
Postarala sa tak o prvý medailový zápis slovenskej výpravy na londýnskych hrách zdravotne postihnutých športovcov. „Vidíte, to som si ani neuvedomila, že je to prvá slovenská medaila,“ smiala sa 32-ročná Ružomberčanka, ktorá ostala na vozíčku po ťažkej autonehode pred osemnástimi rokmi.
V pondelok pribudlo do slovenskej zbierky aj zlato a striebro. Najcennejší kov vybojoval stolný tenista Ján Riapoš v TT2 (vozičkári). Striebornú medailu si odniesol stolný tenista Richard Csejtey v TT8 (stojaci).
Úvodný set jej nevyšiel
Prvý set jej rozhodujúceho duelu bol pre ňu ako zo zlého sna. Uhrala v ňom iba chudobné dva body.
„Sama som bola prekvapená, ako Sara vletela do zápasu. Hrala útočne, šťastie stálo na jej strane, padlo jej pár ´prasiatok´. Potom sme zmenili taktiku, snažila som sa spomaľovať hru, skracovať loptičky a to na ňu platilo. Nie, nezabalila som prvý set, do posledného bodu som sa snažila, ale jednoducho mi nešlo,“ analyzovala už štvornásobná paralympijská medailistka svoj súboj o bronz.
Pred zápasom si verila. Viedlo ju k tomu nielen vyššie rebríčkové postavenie. „Ešte som so Sarou nikdy neprehrala. Je ale pravda, že tento rok sme sa vôbec nestretli. Som rada, že som obhájila pozíciu svetovej trojky,“ zdravo sebavedome vravela právnička pracujúca v Bratislave, ale s domicilom stále na Liptove.
Na všetkých londýnskych paralympijských športoviskách vládne neskutočná atmosféra, ktorá vôbec nezaostáva za tou z nedávnej olympiády. Stolnotenisová hala v komplexe ExCel nie je výnimkou. Slovenka navyše hrala proti domácej hráčke a všetci Briti sú miláčikmi publika. „Úžasná atmosféra. Mňa teší, že Slováci na tribúnach prekričali domácich Britov, chcem sa im za to veľmi pekne poďakovať. Fanúšikovia ma poriadne potlačili dopredu. Boli super. Ďalšie veľké ´ďakujem´ patrí trénerom a všetkým spoluhráčom z tímu. Mala som celé štyri roky od Pekingu výbornú prípravu,“ posielala Alena Kánová slová vďaky na všetky strany. „Na tribúne som zahliadla bývalého britského veľvyslanca na Slovensku Michaela Robertsa, s ktorým sme v Bratislave organizovali turnaj Pingpong bez hraníc. Verím, že sa stretneme, chcem sa ho totiž opýtať, komu v tomto zápase fandil,“ zasmiala sa slovenská vozičkárka.
Do Ria nechce ísť sama
Vo finále tejto kategórie si 40-ročná svetová dvojka Švédka Anna-Carin Ahlquistová, ktorá v semifinále vyradila Alenu Kánovú, poradila s Doris Maderovou z Rakúska 3:0 (4, 6, 5).
„Anna hrá posledné dva roky vynikajúco. Veľmi som jej priala, aby uspela, zaslúži si to. Rovnako sa teším z toho, že na všetkých medailových pozíciách sme Európanky. Ázijčanky sa dokonca nedostali ani do semifinále,“ tešila sa Slovenka z kontinentálnej prevahy.
Jej účinkovanie na XIV. paralympijských hrách sa týmto zápasom skončilo. „Žiaľ, nemám na Slovensku ´parťáčku´ do súťaže družstiev. Verím, že o štyri roky do Ria de Janeiro už nepôjdem sama. Stále hľadám hráčku, s ktorou by som mohla hrať v tíme,“ povzdychla si stálica nielen slovenského, ale aj svetového stolnotenisového neba.
Ani jednu zo svojich troch paralympijských medailí nemá doma vo svojej súkromnej vitríne úspechov. „Zlato zo Sydney som venovala rodičom, bronz z Atén Mestu Ružomberok a striebro z Pekingu Národnému rehabilitačnému centru v Kováčovej. Fyzicky sú medaily u tých, ktorým som ich darovala. Už od Pekingu viem, pre koho som chcela vybojovať vzácny kov aj tu, ale zatiaľ si to nechám pre seba,“ uzavrela Alena Kánová.
Obrazom: Alena Kánová získala bronzovú medailu
