V základoch dnešnej slovenskej štátnosti sa nachádza veľa pevných kameňov, ktoré do nich vložil práve Milan Rastislav Štefánik. Povedal to predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina) vo svojom príhovore na spomienkovej slávnosti v Brezovej pod Bradlom pri príležitosti 103. výročia tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika.
Spoločnosť by sa mala Štefánikom inšpirovať
Osobu Štefánika by si mala spoločnosť pripomínať a inšpirovať sa ňou. Podľa neho je príbeh Štefánika priam vzorovým príkladom, ako sa trvalo zapísať do pamäti národa. Štefánika vníma Kollár ako zdroj inšpirácie, ako sa človek má pripravovať na život, ako konať v zložitých situáciách a ako dosiahnuť žiadaný výsledok.
Čaputová si zaspomínala na generála Štefánika, podobní štátnici sú podľa prezidentky potrební aj v súčasnosti
Myslí si, že Štefánik ostáva v pamäti pre jeho tvrdú prácu v oboroch, v ktorých pracoval, či už išlo o astronómiu, alebo to, že sa presadil vo vplyvných spoločenských kruhoch, ktoré rozhodovali o chode vtedajšieho sveta.
Pri inšpiratívnych vlastnostiach Štefánika by sa podľa Kollára nemali opomenúť Štefánikové zásluhy vo vojenstve, ktoré ovplyvnili úspech zahraničnej akcie Slovákov a Čechov v boji za národné oslobodenie v rokoch prvej svetovej vojne.
Pomohla mu znalosť cudzích jazykov
„Najväčšou zásluhou i jeho najväčším úspechom v oblasti vojenstva však bolo zorganizovanie československého zahraničného vojska známeho pod názvom Česko-slovenské légie. Na myšlienku prišiel počas účasti v bojoch na srbskom fronte roku 1915. A skutočne do skončenia prvej svetovej vojny sa mu podarilo vybudovať vojsko v počte okolo 100-tisíc mužov, ktoré svojou existenciou výrazne napomohlo pri presadzovaní myšlienky samostatného česko-slovenského štátu,“ poznamenal Kollár a pripomenul, že Štefánik stál aj pri zrode meteorologickej služby vo francúzskej armáde.
Kollár poukázal tiež na to, že Štefánikovi pomáhala pri práci diplomata aj znalosť cudzích jazykov. „Pre nás ako príslušníkov menšieho národa je znalosť cudzích rečí nevyhnutným predpokladom na presadenie sa v európskej vede, v európskej kultúre, v európskej diplomacii, skrátka v Európe ako takej. To staré slovenské porekadlo o tom, koľko reči vieš toľkokrát si človekom, platilo za dôb Štefánika a platí aj dnes. Naša nastupujúca generácia by na to nemala zabúdať,“ uviedol.
