BRATISLAVA 19. mája (WEBNOVINY) – Voľby predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR sa v Sobranciach skončila fiaskom. Ani jeden z troch kandidátov nezískal dostatočný počet hlasov, teda ani súčasný kontroverzný šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin. Nové voľby sa musia konať do 120 dní a ani jeden z neúspešných kandidátov z prvej voľby sa do nich nemôže prihlásiť.
Najviac hlasov pre Harabina
Súdna rada SR sa ako najvyšší orgán súdnictva v pondelok zišla k voľbe nového šéfa NS SR v kultúrnom dome v Sobranciach. V prvom kole súdna rada predsedu nezvolila, k voľbe prikročila po po takmer piatich hodinách. Ako uviedol predseda volebnej komisie Peter Straka, hlasovanie súdnej rady je verejné. Oprávnenie hlasovať má šestnásť členov súdnej rady.
Štefan Harabin získal v prvom kole najviac – sedem hlasov. Proti boli dvaja a ostatní sa zdržali. Jane Bajánkovej dalo svoj hlas päť členov súdnej rady, proti bol jeden a ostatní sa zdržali. Za Zuzanu Ďurišovú hlasovali traja členovia súdnej rady, proti nebol nikto, ostatní sa zadržali. Keďže ani jeden z kandidátov na predsedu NS SR nezískal potrebný počet hlasov, voľby pokračovali druhým kolom.
Voľby následne pokračovali druhým kolom, pretože ani jeden z kandidátov nezískal potrebný počet hlasov. Harabinovi v druhom kole dalo svoj hlas šesť členov, dvaja boli proti, ostatní sa zdržali. Jeho protikandidátka Jana Bajánková získala päť hlasov. Keďže ani jeden z kandidátov opäť nezískal potrebných desať hlasov, budú sa konať nové voľby do 120 dní. Výsledky volieb potvrdil Peter Straka, predseda volebnej komisie.
Ako po skončení volieb uviedol Štefa Harabin, nepovažuje to za prehru, veď získal najviac hlasov. Doložil, že voľbu ovplyvnili politici a na otázku ako uviedol, že Bajánkovú predsa nominoval minister Tomáš Borec. Doložil, že si myslel, že ju navrhujú sudcovia NS SR a preto ju zo začiatku podporoval, kým sa nedozvedel, kto ju navrhol.
Prvotná reakcia na výsledok volieb zo strany ministerstva spravodlivosti, ktoré nominovalo jednu z kandidátok Bajánkovú, je veľmi stručná. „Ministerstvo spravodlivosti SR berie výsledok voľby na vedomie,“ uviedla hovorkyňa MS SR Alexandra Donevová.
Podľa bývalej ministerky spravodlivosti a poslankyne za stranu Most-Híd Lucii Žitňanskej sa zdá, že premiér Robert Fico a aj sudcovia ešte úplne nepochopili, že osoba Štefana Harabina škodí imidžu strany SMER-SD, aj imidžu slovenskej justície. „Nezvolenie žiadneho kandidáta na predsedu najvyššieho súdu však dnes považujem za druhú šancu pre tých, ktorí môžu nominovať do ďalšej voľby dobrých kandidátov,“ reagovala exministerka spravodlivosti Žitňanská na pondelňajšiu voľbu.
Rokovanie rady prerušili na pol hodinu
Pred začiatkom samotného rokovania prišiel na pódium za predsedom súdnej rady Štefanom Harabinom predstaviteľ petičného výboru a strany NOVA Gábor Grendel a odovzdal mu petíciu s výzvou súdnej rade, aby zabránila opätovnému zvoleniu Harabina.
Pre rozdielne právne názory na voľbu predsedu NS SR v pondelok rokovanie súdnej rady prerušili na pol hodinu. Bola narýchlo zriadená mandátová komisia, ktorá mala overiť, či návrhy spĺňajú podmienky. Mandátová komisia Súdnej rady SR napokon po polhodinovom prerušení rokovania osvedčila, že všetky tri návrhy kandidátov na predsedu Najvyššieho súdu SR splnili podmienky. Komisia ich posudzovala podľa zákona, a nie podľa rokovacieho poriadku súdnej rady.
Harabin dostal do daru petíciu, ktorá je proti jeho zvoleniu
Harabin dostal do daru petíciu, ktorá je proti jeho zvoleniu
Polemiku členov súdnej rady vyvolalo vystúpenie člena Dušana Čima, ako aj návrh Evy Fulcovej. Tá navrhla odložiť voľbu do schválenia zákona, ktorý má po novom stanoviť, že predseda NS SR sa automaticky nestáva predsedom súdnej rady. K jej návrhu sa vyjadrili aj traja kandidáti na post predsedu NS SR. Štefan Harabin bol jediný proti tomuto návrhu, Zuzana Ďurišová a Jana Bajánková sa proti nemu nevyslovili.
Čimo poukázal na viaceré nedostatky vo vyhlásení volieb, keď stanovením času volieb nebol vytvorený dostatočný časový priestor, aby sa súdna rada konformne vysporiadala s viacerými právnymi otázkami. Poukázal aj na skutočnosť, že rokovací poriadok súdnej rady vyžaduje viac podkladov od navrhovateľov kandidátov, ako určuje zákon. Doložil, že niektoré návrhy nie sú kóšer – spĺňajú náležitosti predpísané zákonom, ale nie tie náležitosti, ktoré stanovila súdna rada vo svojom rokovacom poriadku.
Traja kandidáti predstavili programy
O post nového predsedu NS SR súperili pred prvým kolom hlasovania traja kandidáti – súčasný predseda NS SR Štefan Harabin, predsedníčka občianskoprávneho kolégia a sudkyňa NS SR Jana Bajánková a predsedníčka senátu správneho kolégia NS SR Zuzana Ďurišová. Všetci pred voľbou predstavili svoje programy
Ako prvá vystúpila
, ktorú navrhlo združenie Sudcovia za otvorenú justíciu. Povedala, že jej ambíciou je vrátiť a zvýšiť dôveryhodnosť justície a skvalitniť výber sudcov, ktorí majú prísť na NS SR. Podľa nej treba otvorene pomenovať problémy v justícii, ktoré sú príčinou nízkej dôvery v súdy. Chce lepšie spravovať súdnictvo, pričom ku všetkým sudcom chce pristupovať rovnako a nedeliť ich na privilegovaných a ostatných.
Uviedla, že nemieni aplikovať autoritatívny štýl riadenia, ako to robil Štefan Harabin. Podľa nej treba urýchlene zvýšiť počet asistentov na NS SR, zabezpečiť lepšie priestorové podmienky. Potom odpovedala na otázky členov súdnej rady. Povedala, že neschvaľuje psychotesty a bezpečnostné previerky sudcov, v krajnom prípade iba ak do systému vstupuje nový sudca. Vyslovila názor, že niektorí zo sudcov podpísali návrh pre Harabina zo strachu, aby neboli šikanovaní, ďalší preto, lebo patria do skupiny privilegovaných.
Bajánková nemá záujem rozdeľovať sudcov
Druhá sa predstavila
, ktorú navrhol minister spravodlivosti Tomáš Borec. Uviedla, že považuje za správne zmeniť štýl riadenia a systém práce na ústavnom súde. Nemá záujem rozdeľovať sudcov na tých našich a ostatných.
Chce ponúknuť NS SR nový, kultivovaný spôsob riadenia a sústrediť sa na skvalitnenie organizácie práce, ako aj pracovných podmienok sudcov. Podľa nej treba urobiť vnútorný personálny a finančný audit s cieľom zabezpečiť efektívny chod súdu a zvýšiť počet asistentov na maximálne možnú mieru, aj zdokonaliť informačný systém. Konštruktívny dialóg chce viesť s ostatnými zložkami štátnej moci. Váži si prácu sudcov vo všetkých kolégiách a chce zvýšiť intenzitu spolupráce s krajskými a okresnými súdmi.
Na otázky členov súdnej rady napríklad uviedla, že ako prvé v prípade svojho zvolenia by riešila rozvrh práce a zvýšenie počtu asistentov pre jednotlivé kolégia. Podľa nej treba riešiť počet súdnych úradníkov, pretože najmä sudcovia na okresných súdoch sú preťažení. Myslí si, že vnútorný personálny audit by ukázal, kde sú možné zdroje, prípadne, kde žiadať zvýšenie prostriedkov v rámci rozpočtu. Za medzeru v činnosti NS SR považuje zjednocovanie rozhodovaní súdov.
Harabinovi ide o transparentnosť
Ako posledný s prezentáciou vystúpil
, ktorý uviedol, že je pre neho cťou, že na základe podpory 75 percent kolegov Sudcovskej rady NS SR a Združenia sudcov Slovenska sa môže uchádzať o post predsedu NS SR a „takú podporu doteraz nemal žiaden kandidát“.
Vyhlásil, že za pätnásť rokov nikdy neporušil zákon, na čo verejnosť prítomná v sále nesúhlasne zašumela. Harabin uviedol, že najprv bude bilancovať, čo dosiahol. Uviedol, že zvýšil počet sudcov NS SR, počet asistentov, neklesol počet zapisovateliek, pričom vzrástli ich mzdy aj napriek kráteniu rozpočtu, skrátilo sa trvanie súdnych konaní zo štyroch na tri roky.
Podľa Harabina treba pokračovať v elektronizácii spisov, ale v prvom rade treba získať novú alebo ďalšiu budovu, aby bolo možné prijať asistentov pre každého sudcu. Treba byť partnerom pre všetky sudcovské organizácie a predsedov súdov. Vie si predstaviť, že by sa cez internet prenášali priame prenosy zo súdnych konaní o korupcii. Treba robiť opatrenia na zrýchlenie súdnych konaní. Do trestného kolégia chce preradiť sudcov z obchodného kolégia, aby sa kvalitnejšie rozhodovali konania v majetkových veciach – najmä finančné podvody, daňové úniky. Zdôraznil, že mu pôjde o transparentnosť.
Potom Harabin odpovedal na otázky členov súdnej rady. Na otázku k Bakimu Sadikimu uviedol, že Sadiki dostal 22 rokov pred útekom, rovnako i po návrate z cudziny. Pripustil, že pozná jeho manželku. K antidiskriminačným žalobám uviedol, že dodnes názor nezmenil a zdôraznil, že išlo o diskrimináciu a neporušil zákon, keď nepodal odvolanie voči rozhodnutiu okresného súdu, ktorý skupine sudcov priznal odškodnenie 100 000 eur.
K bezpečnostným previerkam sudcov povedal, že jemu ako človeku neprekážajú a sám si ju dal urobiť. Môžu byť iba vo vzťahu k novým sudcom, aj to pochybuje, či to nie je protiústavné. U existujúcich sudcov nie je možné robiť previerky, lebo by šlo o retroaktivitu a prejav policajného štátu.
„Rozdelením funkcie predsedu najvyššieho súdu a predsedu súdnej rady sa nič nezlepší, neušetrí. Nový predseda súdnej rady bude poberať tri-, štyritisíc eur, tie by sme mohli dať na platy novým asistentom,“ povedal Harabin.
Podľa jeho slov treba navýšiť počet sudcov minimálne o dvesto, o tristo, len tak sa dá znížiť počet prieťahov v súdnom konaní. Pokiaľ ide o povesť justície, uviedol, že treba, aby o justícii informoval nezávislý rozhlasový a televízny kanál, ktoré budú objektívne informovať. Prostriedky na to by mala vyčleniť Európska
Jeden člen súdnej rady Harabinovi vyčítal jeho vulgárne vyjadrovanie a nadávky voči kolegom. Harabin pripustil, že niektoré jeho vyjadrenia boli expresívne, no povedal, že to nebolo osobné, ale motivoval ho zmysel pre spravodlivosť.
Povedal, že sa bude snažiť korigovať svoje verbálne prejavy. Kritizoval aj to, že Harabin zrušil aprílové rokovanie súdnej rady a súdna rada nerokovala ani neprijala nijaké vyjadrenie k najnovším zákonom, ktoré sa týkajú sudcov a súdnej rady – napríklad otázka bezpečnostných previerok, rozdelenie funkcie predsedu NS SR a predsedu súdnej rady a iné. Harabin uviedol, že na rokovania s predstaviteľmi vlády a parlamentu chodil on, alebo poveril niekoho zastupovaním. „Čaká nás mimoriadne ťažké obdobie, ak sa zavedú bezpečnostné previerky či zrušenie imunity sudcov. Proti tomu sa treba rázne postaviť,“ dodal Harabin.
Na zvolenie je treba získať minimálne 10 hlasov. Súdna rada má predsedu Harabina a 17 členov, teda dovedna 18 hlasov. Uchádzač o post šéfa najvyššieho súdu musí získať nadpolovičný počet hlasov všetkých členov súdnej rady. Harabin a Bajánková ako členovia súdnej rady nemohli hlasovať, pretože mali ako protikandidátku Ďurišovú, ktorá nie je členkou rady. Úspešný kandidát by teda musel dostať spomínaných 10 hlasov spomedzi 16-tich hlasujúcich. Hlasovanie bolo verejné.
V prípade, že vo voľbe nezíska ani jeden kandidát dosť hlasov na zvolenie (ak sú viacerí ako dvaja kandidáti), mala by sa na rovnakom zasadnutí uskutočniť opakovaná voľba. Do tej postupujú dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole získali najväčší počet hlasov. Do druhého kola tak postúpili Harabin a Bajánková, ktorí však už v opakovanej voľbe mohli hlasovať aj za seba, keďže sú obaja členmi rady a ani jeden z nich by nebol v nevýhode.
Ak si súdna rada nezvolila nového predsedu najvyššieho súdu ani v opakovanej voľbe, musia byť nové voľby do 120 dní. V tých však už nesmie kandidovať žiaden z kandidátov, o ktorých sa hlasovalo v predchádzajúcich voľbách. Pôvodný kandidát alebo kandidáti, tak musia aspoň jedny voľby vynechať a spoliehať sa na to, že ani z novej voľby nevzíde nový predseda súdu.
.
Päťročné funkčné obdobie na poste šéfa najvyššieho súdu Štefanovi Harabinovi vyprší 22. júna. Premiér a neúspešný prezidentský kandidát Robert Fico (Smer-SD) počas predvolebnej kampane viackrát povedal, že by neodporučil Štefanovi Harabinovi znovu kandidovať na funkciu predsedu Najvyššieho súdu SR. „Je objektívny fakt, že predseda najvyššieho súdu rozdeľuje súdnictvo. Preto, ak by sa mňa opýtal pán Harabin, či by som mu odporúčal, aby kandidoval za predsedu najvyššieho súdu, tak by som mu povedal, aby nekandidoval, že mu to neodporúčam,“ povedal Fico 22. marca v diskusnom dueli Rozhlasu a televízie Slovenska k prezidentským voľbám.
. V roku 1982 ukončila Právnickú fakultu Univerzity Komenského a získala titul JUDr. Po ukončení štúdia pracovala na Okresnom súde Bratislava – vidiek ako justičná čakateľka a od roku 1985 vykonávala funkciu predsedníčky senátu na Okresnom súde Bratislava – vidiek. Od roku 1989 až do roku 1996 pracovala na Krajskom súde v Bratislave ako členka senátu a od roku 1993 ako predsedníčka senátu.
Od roku 1997 pôsobí Jana Bajánková na Najvyššom súde SR – do roku 2003 ako členka senátu, od 1. januára 2003 ako predsedníčka senátu, od 2. apríla 2006 ako predsedníčka občianskoprávneho kolégia a od 1. januára 2007 aj ako zovšeobecňovateľka. Od 29. júna 2007 je členkou Súdnej rady SR.
Jana Bajánková sa venuje civilnému právu, autorsky spolupracovala na niekoľkých publikáciách z oblasti občianskeho práva a napísala tiež niekoľko článkov z tejto oblasti. Od roku 2007 je členkou Komisie pre rekodifikáciu Občianskeho zákonníka a od roku 2012 tiež členkou komisie pre rekodifikáciu občianskosúdneho poriadku.
Venuje sa aj pedagogickej činnosti, je externým pedagógom na Paneurópskej vysokej škole práva a lektorkou na Justičnej akadémii pri Ministerstve spravodlivosti SR. Jana Bajánková je kandidátkou ministra spravodlivosti Tomáša Boreca a troch členov súdnej rady Milana Ďuricu, Ľuboša Sádovského a Jána Vanka.
Informácie sú z archívu agentúry SITA a zo stránky http://otvorenesudy.sk/judges/25/curriculum.
V roku 1974 ukončila štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (PF UK) v Bratislave a v roku 1982 získala akademický titul JUDr.
Profesionálnu kariéru začínala v Závodoch priemyselnej automatizácie ako podniková právnička. V rokoch 1987-91 bola arbiterkou a v rokoch 1991 až 1992 pracovala na Federálnom úrade pre hospodársku súťaž. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky (NS SR) bola od 1. júla 1992 sudkyňou, predsedníčkou senátu Obchodného kolégia, od 1. januára 2010 je predsedníčkou senátu Správneho kolégia.
Zuzana Ďurišová je od roku 1996 členkou redakčnej rady Bulletinu Slovenskej advokácie a od roku 1992 členkou skúšobného senátu Slovenskej advokátskej komory (SAK) pre advokátske skúšky. V rokoch 2004-2007 bola riaditeľkou Justičnej akadémie, v rokoch 2005-2007 členkou Kuratória Akadémie európskeho práva v Trieri, v rokoch 2006-2011 členkou, neskôr predsedníčkou Tlačovej rady Slovenskej republiky a od roku 2009 je externým lektorom na Paneurópskej vysokej škole na Fakulte práva. Je členkou autorského kolektívu časopisu Zo súdnej praxe.
Zuzana Ďurišová sa uchádza o post predsedníčky NS SR. Zuzanu Ďurišovú navrhlo ako kandidátku Združenie sudcov „Za otvorenú justíciu“, sudcovské rady krajských súdov v Trnave a Bratislave a 12 sudcov NS SR (je medzi nimi aj člen súdnej rady Rudolf Čirč). Po termíne podávania návrhov kandidátov jej poslala podporné stanovisko sudcovská rada OS Banská Bystrica.
Zuzana Ďurišová nikdy nebola členkou žiadnej politickej strany. Je vydatá, má tri deti. Informácie sú z archívu agentúry SITA, životopis poskytla agentúre SITA JUDr. Zuzana Ďurišová.
V roku 1980 po absolvovaní Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa stal súdnym čakateľom na Krajskom súde Košice a o dva roky začal robiť sudcu na Okresnom súde v Poprade, kde zotrval do roku 1989. Od roku 1990 pôsobil ako sudca na Krajskom súde Košice a v nasledujúcom roku sa stal vedúcim trestného oddelenia na Ministerstve spravodlivosti SR.
V roku 1993 nastúpil ako sudca na Najvyššom súde (NS) SR a v roku 1996 sa stal predsedom trestného kolégia NS SR. 11. februára 1998 ho poslanci NR SR v tajnej voľbe zvolili do funkcie predsedu NS SR. Harabina na funkčné obdobie piatich rokov navrhla vtedajšia Mečiarova vláda, v ktorej bolo HZDS, SNS a ZRS. Rovnako ako v prípade návrhu kandidátov na podpredsedov NS SR Stanislava Lehoťáka a Jozefa Štefanku s tým nesúhlasila Sudcovská rada NS SR ani Rada sudcov SR. Obe sudcovské inštitúcie namietali, že výber kandidátov s nimi nebol konzultovaný. Harabin nastúpil krátko po zvolení na miesto Milana Karabína, ktorý sa funkcie vzdal 2. decembra 1997 zo zdravotných dôvodov.
Dzurindova vláda, v ktorej bola SDK, SDĽ, SMK a SOP, 16. augusta 2000 schválila návrh vtedajšieho ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského na odvolanie Harabina z postu predsedu NS SR. Čarnogurský argumentoval, že Harabin dovtedajšími postojmi potvrdil, že nie je takou morálnou a odbornou autoritou, aby mohol stáť na čele NS. Harabin označil konanie vlády za protiústavné a 14. októbra 2000 podal žalobu na SR na Európsky súd v Štrasburgu. Poslanci parlamentu 19. decembra 2000 v tajnom hlasovaní neodvolali Harabina z funkcie predsedu NS SR. V júli 2004 ESĽP kvalifikoval žalobu Harabina ako neopodstatnenú.
Štefan Harabin kandidoval na predsedu NS SR aj na ďalšie funkčné obdobie a 20. decembra 2002 vo voľbe Súdnej rady zvíťazil ziskom 10 hlasov z 18 členov Súdnej rady pred protikandidátom Sergejom Kohutom, ktorý získal šesť hlasov, dvaja sa zdržali. Kohut dal 13. januára 2003 na Ústavný súd SR podanie, ktorým sa sťažoval na nerovnaké podmienky pri voľbe, lebo Harabin ako člen Súdnej rady podľa Kohuta mohol hlasovať aj sám o sebe. Ústavný súd dal 19. februára 2003 Kohutovi za pravdu, voľby musela Súdna rada opakovať. Súdna rada napokon 30. septembra 2003 na tretí pokus zvolila za nového predsedu NS SR Milana Karabína, ktorý porazil Štefana Harabina po tom, ako sa tesne pred voľbou vzdal kandidatúry podpredseda NS SR Juraj Majchrák.
Harabin pracoval v rokoch 2003 – 2006 ako predseda trestného senátu NS SR. V roku 2006 ho navrhlo ĽS-HZDS ako nestraníka do čela rezortu spravodlivosti vo vláde trojkoalície Smer-SD,SNS, ĽS-HZDS pod vedením Roberta Fica, prezident SR Ivan Gašparovič ho 4. júla 2006 vymenoval za podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti. Harabina poslanci v opakovanej tajnej voľbe 20. októbra 2006 zvolili za kandidáta na ústavného sudcu. Prezident Ivan Gašparovič ho však spomedzi kandidátov na túto funkciu nevybral.
V roku 2009 Harabina navrhli na post šéfa NS SR sudcovské rady krajských súdov v Bratislave, Trnave, Trenčíne, Žiline, Prešove a v Košiciach, ďalej 17 sudcovských rád a 12 plén okresných súdov, jeden návrh bol od 21 sudcov NS SR. Ďalšie štyri návrhy kandidatúry Harabina Súdna rada neprijala, pretože nespĺňali podmienky. 22. júna 2009 Štefana Harabina zvolila Súdna rada SR za nového predsedu NS SR a 23. júna 2009 prezident Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra spravodlivosti Štefana Harabina a vzápätí ho vymenoval za predsedu NS SR na päťročné obdobie.
V tomto roku Harabinovu kandidatúru na predsedu NS SR navrhli sudcovské rady Najvyššieho súdu SR a okresných súdov Pezinok, Humenné a Stará Ľubovňa, Slovenská únia nezávislého súdnictva, plénum sudcov Okresného súdu Ružomberok, člen súdnej rady a sudca NS SR Igor Burger, ďalších 57 sudcov NS SR (piati sú tam dočasne pridelení a medzi sudcami NS SR je aj členka súdnej rady Gabriela Šimonová) a Združenie sudcov Slovenska. Podporné stanovisko k opätovnej kandidatúre Harabina dali sudcovské rady krajských súdov v Košiciach a Prešove a pléna sudcov okresných súdov Čadca a Svidník.
Štefan Harabin je ženatý, má štyri deti. Informácie pochádzajú z archívu agentúry SITA a www.harabin.sk.