BRATISLAVA 7. marca (WEBNOVINY) – Slovenský štátny dlh za necelé dva roky stúpol o vyše 6 mld. eur. Vplyvom krízy začal výraznejšie stúpať v roku 2009, keď sa z necelých 17,8 mld. eur vyšplhal až k 21 mld. eur. Po troch štvrťrokoch 2010 potom už bol takmer 24 mld. eur.„Hlavnými faktormi stojacimi za výrazným nárastom dlhu sú hospodárska kríza, ktorá sa negatívne premieta do deficitu štátneho rozpočtu cez výpadok daňových a odvodových príjmov, realizácia proticyklickej expanzívnej fiskálnej politiky a úbytok zdrojov, ktoré sa využívajú na krytie štátneho dlhu v rámci refinančného systému,“ uvádza sa v stratégii riadenia štátneho dlhu z dielne ministerstva financií, ktorou by sa mal zaoberať vládny kabinet. Podiel štátneho dlhu na hrubom domácom produkte tak ku koncu septembra dosiahol 36,6 %.
Väčšinu slovenského štátneho dlhu ovládajú domáci investori. Podľa stratégie totiž domáci štátny dlh ku koncu septembra 2010 tvoril 64,6 % z celkového štátneho dlhu na úrovni 23,838 mld. eur a zahraničný dlh bol zvyšných 35,4 %. „Štátny dlh bol krytý prevažne domácimi subjektmi, hlavne komerčnými bankami a podielovými fondmi,“ konštatuje sa v materiáli.
Takmer celý štátny dlh je krytý emitovanými cennými papiermi, ktorých podiel na celkovom dlhu je 96,2 %, pričom podiel úverov predstavuje 3,5 %. Z menového hľadiska bol štátny dlh do konca roku 2008 denominovaný prevažne v slovenských korunách a v eurách. Od prijatia eura je podiel dlhu denominovaného v domácej mene až 99,7 % z celkového dlhu. Podiel ostatných mien bol zanedbateľný a kumulatívne nepresiahol 0,3 % z celkového dlhu.
Z časového hľadiska tvoril dlhodobý dlh, teda dlh so splatnosťou nad jeden rok, k 30. septembru 2010 viac ako 93 % z celkového dlhu. V roku 2007 nebolo potrebné do krytia štátneho dlhu zapojiť krátkodobé zdroje, vplyvom krízy sa koncom roka 2008 a v rokoch 2009 a 2010 pristúpilo k emisii štátnych pokladničných poukážok, teda finančných inštrumentov so splatnosťou do jedného roka.
