BRATISLAVA 20. júna (WEBNOVINY) – Stavať budovy na miestach, kde sa zosúva pôda, by malo byť minulosťou. Vyplýva to z novely geologického zákona, ktorú dnes parlament posunul do druhého čítania.
Mestá a obce by podľa nej mali rešpektovať stanoviská envirezortu a geológov, ktorí územia podrobne mapujú.
„Tieto kroky môžu nielen ochrániť majetok, zdravie a životy občanov, ale súčasne ušetria štátu množstvo financií na prieskum a sanáciu v havarijných prípadoch,“ uviedol predkladateľ návrhu, minister životného prostredia Peter Žiga.
Na zosuvy pôdy doplatilo najmä východné Slovensko po veľkých dažďoch na jar a v lete 2010. Zosúvanie poškodilo 136 rodinných domov v obciach Nižná Myšľa, Kapušany a v meste Prešov, pričom 38 domov museli zbúrať a z 11-tich museli ich obyvatelia nedobrovoľne odísť.
Ohrozených však bolo ďalších 400 stavieb. „Ukázalo sa, že tí, ktorí budovy stavali, nebrali ohľad na informácie o nebezpečnom deformovaní svahu,“ konštatoval hovorca envirorezortu Peter Stano.
Ministerstvo vytipuje problematické oblasti
Podľa novely budú samosprávy pri územnom plánovaní povinné rešpektovať geologické údaje.
Musia najmä zohľadniť údaje o zosuvných územiach, o ložiskách nerastov, o prítomnosti využiteľných zásob podzemných vôd, geotermálnej energii, starých banských dielach a podobne.
Ministerstvo životného prostredia bude vo svojom stanovisku informovať o územiach, kde sa zosúva pôda, ako aj o iných geologických hazardoch.
Bude tak robiť, aby ochránilo stavby, ktoré sa budú stavať, poznamenal hovorca. Takto chce zabezpečiť tzv. systém predbežnej opatrnosti a prevencie nežiaducich stavebných zásahov do rizikových území. „Štát nebude musieť dávať toľko peňazí na prieskum a vyrovnávanie zosuvov, ktoré podporili ľudia svojím správaním,“ dodal Stano.
Na Slovensku je v súčasnosti 21-tisíc tzv. svahových deformácií. Porušujú územie veľké 257-tisíc hektárov, čo je približne 5,25 percenta rozlohy celého územia krajiny. Takmer 90 percent tvoria práve zosuvy.
„Tie u nás ohrozujú takmer 100 kilometrov diaľnic a ciest prvej triedy, takmer 600 kilometrov ďalších ciest, desiatky kilometrov plynovodov, vodovodov a približne 30-tisíc pozemných stavieb,“ uzavrel Stano.
Neznalosť problematiky ložiskového geologického prieskumu, a to hlavne pre nedostatočnú odbornú kapacitu zástupcov väčšiny obcí na Slovensku, donútila časť odborníkov podpísať sa pod hromadnú pripomienku k tejto novele o geologických prácach (geologický zákon).
Signatári obciam neveria
Ide o odborníkov z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, Slovenskej akadémie vied, Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity Košice spolu so Slovenskou asociáciou ložiskových geológov a Slovenskou baníckou spoločnosťou.
V priebehu štyroch dní túto pripomienku podpísalo viac ako 2 490 ľudí.
Signatári pripomienky si myslia, že väčšina obcí nedokáže problematiku geologického prieskumu odborne posúdiť a zaujať tak stanovisko k žiadosti na určenie prieskumného územia na rádioaktívne nerasty, ale aj všeobecne geologického prieskumu.
„Aktuálna právna úprava jednoznačne diskriminuje predovšetkým malé obce, ktoré na rozdiel od väčších obcí a miest nemajú odborníkov ani ľudí, ktorí by dokázali posúdiť, či je geologický prieskum opodstatnený a potrebný,“ informoval člen prezídia Slovenskej baníckej spoločnosti Ladislav Lučivjanský s tým, že rovnaké to je aj v prípade obcí, ktoré majú málo peňazí a nevedeli by zabezpečiť odborný posudok či analýzu od externých odborníkov.
„Zapojenie obcí, naopak, rešpektujeme a podporujeme, veď každý z nás sa zaujíma o životné prostredie. Obce, ktoré nemajú odbory životného prostredia a osoby schopné poskytnúť stanovisko, môžu zastaviť konanie o určení prieskumného územia,“ uviedol. Zároveň dodal, že tak môžu zablokovať geologické práce, vďaka ktorým sa baníci dozvedajú o nerastnom bohatstve, ktoré je podľa ústavy majetkom štátu.
