BRATISLAVA 2. júla (WEBNOVINY) – Schodok štátneho rozpočtu sa v júni prehĺbil na 2,326 mld. eur. Oproti predchádzajúcemu mesiacu tak stúpol o takmer 170 mil. eur, medziročne bol vyšší až o vyše 47 %.
Ku koncu prvého polroka tak úroveň deficitu štátneho rozpočtu dosiahla 63,3 % celoročne rozpočtovanej výšky. Vyplýva to z údajov zverejnených Ministerstvom financií SR.
Za horším vývojom bilancie štátneho rozpočtu naďalej stojí pomalší výber príjmov.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu totiž ku koncu júna medziročne klesli o 4,3 % na 5,248 mld. eur, čo predstavovalo 38,5 % celoročne plánovanej výšky.
Celkové výdavky pritom oproti prvému polroku vlaňajška stúpli o 7,3 % na 7,573 mld. eur, čo bolo 43,8 % celoročného rozpočtu.
Pod nižší výber príjmov sa podľa rezortu financií podpísali najmä príjmy z rozpočtu Európskej únie, čo súvisí najmä s pozastavením platieb zo strany Európskej komisie na základe výsledkov kontrol a auditov.
„Tieto zdroje prídu do štátneho rozpočtu s oneskorením, ale bez vplyvu na deficit v roku 2012 v metodike ESA 95,“ konštatuje rezort financií.
Za medziročným výpadkom daňových príjmov je podľa rezortu financií zapríčinený výlučne slabším výberom dane z pridanej hodnoty. Za rastom výdavkov štátneho rozpočtu stojí najmä nárast výdavkov na obsluhu štátneho dlhu, ktoré sa medziročne zvýšili o 277,7 mil. eur, čo je podľa ministerstva v súlade s rozpočtom.
Štát vybral menej na daniach
Daňové príjmy, ktoré tvoria gro celkových príjmov štátneho rozpočtu, medziročne poklesli o 1,8 % na 4,04 mld. eur.
Vo výbere zaostávala predovšetkým daň z pridanej hodnoty, pri ktorej sa vybralo 2,017 mld. eur, čo bolo o 9,3 % menej ako v rovnakom období minulého roka.
Pri spotrebných daniach sa výber medziročne takmer nezmenil, keď poklesol o 0,1 % na 949,5 mil. eur.
Pozitívnejší vývoj rezort financií eviduje pri dani z príjmov právnických osôb, ktorej výber v prvom polroku vzrástol o 8,6 % na 898,9 mil. eur. Príjem zo zrážkovej dane vzrástol o 21,2 % na 95,8 mil. eur.
Pri dani z príjmov fyzických osôb, ktorá v rámci fiškálnej decentralizácie smeruje takmer celá do rozpočtov samospráv, rezort financií ku koncu júna evidoval kladných 52,4 mil. eur. Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu medziročne stúpli o 4,4 % na 356,2 mil. eur.
Rovnako ako v predchádzajúcich mesiacoch zaostávajú aj príjmy štátu z grantov a transferov a v rámci nich predovšetkým príjmy z rozpočtu Európskej únie. Celkovo boli totiž príjmy z grantov a transferov medziročne nižšie o 17,2 % na úrovni 851,8 mil. eur a z toho príjmy z rozpočtu únie klesli o 17,5 % na 1,017 mld. eur.
Výdavky sa zvýšili
Na strane výdavkov bežné výdavky, ktoré smerujú predovšetkým na zabezpečenie fungovania štátnych organizácií a mzdy ich pracovníkov, stúpli o 10,1 % na 6,893 mld. eur.
Kapitálové výdavky naopak klesli o 15,2 % na 680,1 mil. eur.
Parlament vlani schválil tohtoročný rozpočet s deficitom 4,6 % HDP.
Pôvodný plán počítal s razantnejšou konsolidáciou až k úrovni 3,8 % výkonu ekonomiky, avšak tieto plány narazili na prehlbujúcu sa finančnú a hospodársku krízu a tiež na pád vlády Ivety Radičovej.
Podľa súčasného ministra financií Petra Kažimíra však aj dosiahnutie schodku na úrovni 4,6 % si bude vyžadovať dodatočné opatrenia.
Podľa schváleného rozpočtu by však štát mal v tomto roku hospodáriť s rozpočtovanými výdavkami na úrovni 17,3 mld. eur a celkové príjmy sa rozpočtujú na 13,6 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu by mal prevýšiť 3,6 mld. eur.