Srnec hôrny (Capreolus capreolus)

Srnec je naším najmenším zástupcom z druhu jeleňovitých. Vyskytuje sa vo všetkých typoch lesov (do 1400 m n. m.), rád však vychádza do polí a lúk. V západoslovenskej nížine žijú srnce v otvorenej kultúrnej krajine s roztrúsenou zeleňou. V lete žije individuálne alebo po dvoch – troch kusoch, koncom jesene a v zime sa spája do veľkých čried. Chýba mu predočná žľaza, ktorú ostatné druhy jeleňovitých používajú na značkovanie. Samec si svoje teritórium chráni pred inými samcami a značkuje si ho výlučkami pachových žliaz na čele, pätách a medzi raticami. Ruja prebieha v júli – auguste. Samce majú malé parohy, ktoré každoročne obmieňajú (zhod X.-XI. a nárast nových III.-IV.). Gravidita trvá 40 týždňov, pričom sa však zárodok začína vyvíjať až za 20 týždňov tzv. utajenej gravidity. Mláďatá bývajú dve, zriedka jedno či tri. Rodia sa v máji. Samica mláďatá dojčí 6-7 mesiacov, od tretieho mesiaca života však mláďatá prijímajú aj rastlinnú potravu. Štrnásťmesačným mláďatám dorastá definitívny chrup a pohlavne dospievajú.

Srnec sa živí rovnakou potravou ako jeleň. Minerálne látky získava olizovaním hliny alebo soli v krmelcoch. Ich malé telo má v pomere k hmotnosti veľkú povrchovú plochu, ktorá vydáva veľmi veľa tepelnej energie. Preto srnec potrebuje viac potravy na hmotnostnú jednotku ako oveľa väčší jeleň lesný. Vysokú energetickú potrebu možno pokryť len príjmom výživnejšej potravy. O dôležitosti potravy u srncov svedčí pohľad na mladé stredoeurópske jedince po prežitej zime, v porovnaní s jesenným obdobím vážia aspoň o 12 až 14 kg menej. Ľahšie zvieratá bez pravidelného prikrmovania spravidla zimu neprežijú. Srnce sú v potrave veľmi prieberčivé. Poľovnícki špecialisti ich nazývajú „koncentrovanými selekcionármi“. Znamená to, že vždy vyhľadávajú vysoko výživné rastliny alebo výhonky, aby na minimum znížili príjem nepotrebného a pre ne nestráviteľného alebo ťažko stráviteľného balastu. Možno povedať, že srnce sú až „maškrtné“.

Srnca môžeme pokojne považovať za najznámejšiu a zrejeme aj najobľúbenejšiu trofejovú zver. V poľovnom revíri sa s ním skôr či neskôr stretne každý poľovník ale aj bežný návštevník prírody. Nejeden poľovník sa domnieva, že dokonale pozná spôsob jeho života.

Aj v dôsledku vzdelanosti a zvýšenej starostlivosti o tento druh trofejovej zveri môžeme konštatovať, že medziročne narastá kvalita jeho trofejí.

Nedávno pri hodnotení ulovených trofejí komisia zistila, že bol ulovený jednoročný srnec, ktorého trofej bola ocenená bronzovou medailou, ale na tej istej prehliadke bol hodnotený dvojročný srnec, ktorého trofej dostala striebornú medailu a trojročný srnec v susednom okrese bol zlatý. No povedzte, nemali tieto srnce ešte dosť času na ulovenie? Koľko kvalitného potomstva mohli v revíroch zanechať, nehovoriac o tom akú skutočnú hodnotu mohla dosiahnuť ich trofej pri právnom odstrele teda až po veku 6 rokov. Nazdávam sa, že chovu srnčej zveri by prospelo, keby sa v celoslovenskom merítku podobne ako v českej republike prijalo jednotné pravidlo, aby sa šesť a viac ročné srnce na výstavách hodnotili ako lovné. To by mohol byť jeden s momentov, ktorý by prispel k zlepšeniu loveckej disciplíny.

Je potrebné aby si každý poľovník a poľovný hospodár uvedomil, že tie skutočne vzácne medailové trofeje nosia na hlavách srnce osem ba dokonca až desaťročné. Teda práve oni sa pričiňujú na skvalitnení nových generácií samozrejme pri správnej starostlivosti a dostatku kvalitného krmiva a minimálnej miere stresových momentov.

Všeobecne povedané, za správne považujem pokladať osemročné srnce na vrchole reprodukčného života a práve v tomto veku by mali aj byť odlovené s možnosťou ojedinelých výnimiek.

Chovateľské prehliadky nám ale neomylne ukazujú, že skôr ako stisneme spúšť svojej zbrane by sme mali zver čo najlepšie posúdiť a zvážiť, či nemá ešte perspektívu na rast kvalitnejšieho parožia a samozrejme splodenie kvalitatívne žiadaného potomstva. Nepopierateľne sa na tvorbe kvality chovu a rastu medailových trofejí rozhodujúcou mierou podpisuje aj minimálna veľkosť poľovných revírov, lebo práve ich nedostatočná rozloha vytvára sústavný tlak na zver a je jedných s činiteľov, zabraňujúcich zvyšovania kvality chovu srnčej zveri ale myslím, že negatívne vplýva na všetku zver v nej žijúcu.