Ako vnímate situáciu na trhu s plynom na Slovensku a v Európe?
Začnem najprv Slovenskom. Na Slovensku máme už plne konkurenčné prostredie a podľa mňa hlavnou udalosťou uplynulého roku bol vstup konkurencie aj na trh s domácnosťami. V súčasnosti pôsobí v segmente domácností osem hráčov, ktorí reálne dodávajú plyn. Z pohľadu vývoja nášho trhového podielu na jednej strane vítame príchod konkurencie, nemáme s tým problém, na druhej strane je to konkurencia, a my bojujeme o každého zákazníka. Môžem povedať, že rok 2011 hodnotíme pozitívne, pretože sme naďalej zostali lídrom na trhu a pre tento rok predpokladáme trhový podiel na úrovni približne 70 %.
Ako vidíte trh s plynom v Európe?
Vidím rozdiel medzi západnou a východnou časťou Európy. Na západe konkurencia vstúpila na trh skôr. Trhy v strednej Európe sú charakterizované veľmi rôznorodými prostrediami. Napríklad v Česku je veľmi silné konkurenčné prostredie a trh je tam veľmi rozvinutý, v Maďarsku je trh rozvinutý len do istej miery, v Poľku je trh prevažne regulovaný, ale už sa začali veci hýbať. Takže vidíme, že bývalé národné trhy sa prelínajú do celoeurópskeho. Práve z tohto dôvodu, keď sa rozprávame o strategickom rozvoji, nemôžme hovoriť o národnom trhu, ale musíme myslieť v kontexte celej Európy. Preto SPP pôsobí už aj v Českej republike a zvažuje vstup na maďarský trh.
Vráťme sa na Slovensko. Tvrdíte, že v tomto roku si udržíte 70-percentný podiel na trhu. Očakávate ešte veľký odliv zákazníkov k alternatívnym dodávateľom, alebo ten najväčší odliv už máte za sebou?
V konkurenčnom prostredí zákazníci prichádzajú a odchádzajú. Takže naším cieľom bude reagovať na situáciu tak, aby sme si udržali čo najlepší trhový podiel. Ak sa pozrieme na trh v segmente veľkých firemných zákazníkov, kde sa konkurencia začala v roku 2008, vidíme, že tento trh je už pomerne rozvinutý. Môžem však povedať, že sa nám podarilo zachytiť na tomto trhu trendy a situácia sa až tak pre nás dramaticky v tomto sektore nevyvíja, hoci úspešné pôsobenie na tomto trhu si vyžaduje značné úsilie. Niektorí zákazníci od nás odišli, ale dôveru ďalších sme si udržali a navyše, mnohých klientov sa nám podarilo získať naspäť. Ak sa pozrieme na trh v sektore domácností, tak tu sa konkurencia začala nedávno. Z toho dôvodu je veľmi ťažké predvídať aký bude ďalší vývoj, obzvlášť aj vo svetle toho, že tento trh je stále regulovaný. Naším strategickým cieľom je posilniť našu pozíciu ako popredného dodávateľa energií na Slovensku.
Čo hovoríte na rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO), ktorý začal nové cenové konanie v otázke cien plynu pre domácnosti. Ako vnímate slová šéfa regulačného úradu Jozefa Holjenčíka, ktorý vám cez média odkázal, že ceny plynu pre domácnosti by mali klesnúť od 3 do 5 %?
Tento príbeh nie je ničím novým. Viete, že sme dlhodobo presvedčení, že regulované ceny nie sú nastavené tak, aby zodpovedali skutočnosti. Celé sa to začalo v decembri minulého roka, keď sa rozhodol regulačný úrad nastaviť ceny pre rok 2012 na základe vlastných úvah. Regulačný úrad do výslednej ceny započítal kurz eura voči americkému doláru a ceny ropy Brent na úrovni, ktorá nezodpovedá skutočnosti. Tieto údaje neboli v súlade s reálnymi očakávaniami. Ani v súčasnosti sa tieto parametre nevyvíjajú pozitívne. Okrem toho regulátor do výslednej ceny nezapočítal všetky naše ostatné t.j. nekomoditné náklady. Ako najmarkantnejší príklad uvediem, že nepochopiteľne nezapočítal náklady súvisiace so skladovaním plynu. My musíme domácnosti vždy v zime zdrojovať aj zo skladov. Počas posledných dni, keď Slovensko zasiahli silné mrazy sa to len potvrdilo. Musím samozrejme povedať aj to, že po veľmi náročných rokovaniach sme so spoločnosťou Gazprom podpísali dodatok zmluvy, ktorého súčasťou je isté zníženie nákupnej ceny plynu. Ale zostáva faktom, že výsledné ceny plynu pre domácnosti nastavil regulátor umelo nízko a nezodpovedajú realite. Preto náš dodatok ku kontraktu len znižuje stratu, ktorú zaznamenávame v segmente domácností. Prekvapením pre nás preto bolo, že regulátor hneď na začiatku cenového konania oznámil, že zníži cenu o 3 až 5 %. Tu absolútne nie je priestor na zníženie cien plynu pre domácnosti.
Ako už dlhšie tvrdíte, vďaka krokom regulačného úradu očakávate v segmente domácnosti stratu. Môžete ju konkretizovať?
Za obdobie rokov 2008 až 2011 sme v regulovanom segmente vytvorili kumulovanú stratu vo výške zhruba 200 miliónov eur. Musím podčiarknuť, že tieto straty znížili a naďalej budú znižovať príspevky našej spoločnosti do štátneho rozpočtu. Podstatná časť našich ziskov ide štátu prostredníctvom dividend a daní.
ÚRSO tvrdí, že nikdy ste im nezdokladovali túto stratu.
Čo znamená zdokladovať stratu? Finančné údaje vo forme výkazov boli auditované. Samozrejme tieto výkazy dostal ÚRSO k nahliadnutiu. To znamená, že tieto straty sme v plnej miere vydokladovali.
Viete povedať teda o koľko percent by ste museli zvýšiť ceny plynu pre domácnosti, aby ste zostali v tomto regulovanom segmente aspoň na nule?
Potrebovali by sme, aby sa cena vzhľadom na nepriaznivý vývoj ceny ropy a výmenného kurzu eura a dolára zvýšila. Každopádne by to ale nebolo až také zvýšenie, ktoré sme požadovali na konci minulého roka (požadovali zvýšenie cien plynu o 23 % – pozn. red.) z toho dôvodu, že musíme prihliadnuť aj na naše úspešné rokovania so spoločnosťou Gazprom.
Rozhodli ste sa v tejto veci využiť nejaké právne kroky?
Musím žiaľ konštatovať, že nie sme spokojní, ako regulačný úrad rozhoduje v cenových konaniach. V minulosti platilo, že regulačná rada vždy odmietla naše odvolania. Jediná ďalšia možnosť pre nás je, že sa obrátime na súdy. Len takto je možné chrániť legitímne nároky našej spoločnosti.
Obrátili ste sa teda na slovenské súdy?
Áno, obrátili sme sa na súdy, ktoré majú teraz preskúmať rozhodnutia ÚRSO.
Poďme teraz k tretiemu liberalizačnému balíčku, podľa ktorého máte do marca odčleniť spoločnosť Eustream, ako prevádzkovateľa tranzitnej infraštruktúry, od SPP. Ako je známe poslanci NR SR implementáciu tretieho liberalizačného balíčka do slovenskej legislatívy neschválili. Bude to mať vplyv na vaše ďalšie kroky v tejto veci?
Naštartovali sme všetky potrebné procesy v našej firme. Bez ohľadu na to, ako bude vyzerať legislatíva, ktorú schváli slovenský parlament, platí, že SPP nemôže byť vlastníkom tranzitnej infraštruktúry. Jednoducho prevod aktív musí prebehnúť. Z toho dôvodu my sa musíme usilovať, aby sme všetky kroky urobili včas.
Môžete však ukončiť proces odčlenenia firmy Eustream od SPP aj keď parlament neschválil energetické zákony, vďaka ktorým sa mal tretí balíček implementovať, a teda nie je schválený model právneho odčlenenia?
Tá účtovná operácia nie je závislá od rozhodnutia parlamentu. Je to výslovne na rozhodnutí valného zhromaždenia. Tento krok musí prebehnúť bez ohľadu na to, čo sa udeje v parlamente. Zasadzujeme sa za to, aby sa ten krok urobil čo najskôr.
Ak nestihnete ukončiť proces odčlenenia do marca, keďže potrebujete na valnom zhromaždení aj súhlas majoritného vlastníka SPP, ktorým je Fond národného majetku SR, hrozia vám zo strany únie nejaké sankcie?
My ako manažment sme urobili všetko čo bolo v našich silách, aby odčlenenie prebehlo v stanovenom termíne. Takže z tohto pohľadu nevidím nejaké riziká, ktoré by vyplývali pre SPP.
Ako to vyzerá s projektom Geoterm v Košiciach (výstavba a prevádzka geotermálneho zdroja – poz. red.)?
V tomto projekte došlo k určitému sklzu, ktorý bol spôsobený tým, že bolo potrebné získať nové rôzne povolenia. Taktiež bolo potrebné urobiť ďalšie geologické práce. V každom prípade tieto kroky sú už vo fáze ukončenia. Stále existujú otvorené otázky. Dovolil by som si poukázať na ochranu investície, kde je súčasná legislatíva nedostatočná. Predtým ako bude urobené finálne investičné rozhodnutie musí ešte dôjsť k vyjasneniu niekoľkých otázok. Musíme byť presvedčení, že projekt má zmysel aj zo strany ekonomickej návratnosti. Po definitívnom rozhodnutí bude výstavba geotermálneho zdroja trvať zhruba dva roky.
Začiatkom tohto roku ste vstúpili aj na trh s elektrickou energiou. Aké máte ciele na tomto trhu?
V Európe je taký trend, že energetické spoločnosti sa snažia dodávať obidve energie. Čiže z pohľadu SPP sa jedná o prirodzený vývoj. Sme presvedčení, že máme všetky predpoklady na to, aby sme aj na trhu s elektrickou energiou boli úspešní. Chceme na tomto trhu preraziť postupne. Rozhodli sme sa preto, že začneme ponúkať elektrinu pre zákazníkov zo segmentu malých a stredných podnikov. Naším zámerom je však vstúpiť aj do ďalších segmentov. Tešíme sa, že zákazníci reagujú pozitívne a majú o naše služby aj na tomto trhu záujem.
Čo je na tom pravda, že zahraniční akcionári SPP chcú predať svoj 49-percentný podiel?
Nebudeme sa k tomu vyjadrovať.
Zhováral sa Martin Dargaj
