BRATISLAVA 28. februára (WebNoviny.sk) – Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovenku bola v roku 2017 podľa údajov Štatistického úradu SR na úrovni 174,6 kilogramu (kg) na osobu na rok, čo predstavuje zníženie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v porovnaní s rokom 2016 o 1,6 kilogramu (-0,9 %) na osobu na rok.
Snažia sa o vyššiu spotrebu
Výraznejšie zníženie spotreby evidovali u syrov, celkom o 0,6 kg na osobu na rok (-3,6 %), naopak, kyslomliečne výrobky zaznamenali mierny nárast spotreby o 0,1 kg na osobu na rok (+0,6 %).
Navyše, získať zamestnancov do výroby mlieka je čoraz ťažšie. Informovali o tom Slovenský mliekarenský zväz (SMZ) a Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka (SZPM).
Slovenský mliekarenský zväz a Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka dlhodobo vyvíjajú aktivity na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov a snažia sa, aby sa spotreba – najmä domácich mliečnych výrobkov – stále zvyšovala.
Nepriaznivá situácia
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je odporúčaná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov až 220 kg na osobu na rok. Na základe údajov ŠÚ SR ešte z roku 2016 bola spotreba mlieka a mliečnych výrobkov pre porovnanie v Poľsku 222 kg na osobu na rok a v Čechách až 247,5 kg.
Odborníci upozorňujú na aktuálny stav spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v SR, lebo z výživového hľadiska je situácia nepriaznivá. „Mlieko je významným zdrojom bielkovín, vitamínov, minerálov a iných látok, ktoré sú pre ľudský organizmus zdrojom výživy a podieľajú sa na prevencii proti niektorým ochoreniam, ako je napríklad osteoporóza, trombóza alebo vysoký krvný tlak. O vápniku je dlhodobo známe, že znižuje riziko a podporuje prevenciu rakoviny hrubého čreva a konečníka,“ vysvetlil gastroenterológ a špecialista na zdravú výživu Peter Minárik.
Podiel slovenských mliečnych výrobkov vo verejnom stravovaní je nedostatočný, tvrdia mliekari
Problémom pre mliekarov je získavanie zamestnancov, ktoré je podľa SZPM čoraz ťažšie. „Vekový priemer zamestnancov v poľnohospodárskych subjektoch nám neustále rastie. Staršia generácia odchádza do dôchodku a náhrada v podobe mladších ročníkov neprichádza. Jedným z dôvodov je, že ľudia ešte stále žijú v utkvelej predstave z minulosti, kedy sa hlavne práca v živočíšnej výrobe považovala za niečo menejcenné bez potreby mimoriadnych vedomostí,“ uviedla riaditeľka SZPM Margita Štefániková.
Záujem o prácu je minimálny
Podľa vyjadrení viacerých predstaviteľov SZPM je záujem o prácu pri výrobe mlieka minimálny. Pritom dôvodom už nie je na prvom mieste ani výška mzdy, ale skôr časová náročnosť práce a nízky spoločenský status.
Zhodli sa v tom, že v tomto smere je potrebné v našej spoločnosti vyvrátiť mýty, ktoré v nej kolujú a ukázať pravdivý obraz o chove hovädzieho dobytka a výrobe mlieka. Tento sektor potrebuje podľa SZPM mladých, stredoškolsky, aj vysokoškolsky vzdelaných a počítačovo zručných ľudí.
Slováci nakupujú potraviny aj cez internet, podľa prieskumu v tom dominujú nielen ženy
SZPM uvádza, že k nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily chovatelia pristupujú zodpovedne. „Medzi podnikmi prvovýroby mlieka sú z hľadiska dostupnosti pracovnej sily dosť veľké regionálne rozdiely. Miernu výhodu majú podniky hospodáriace v podhorských a horských oblastiach. Dá sa povedať, že tam je ponuka pracovnej sily vyššia. Každopádne, či už z hľadiska rozdielnych výrobných, ale i personálnych podmienok je potrebné nastaviť aj pripravovaný systém podpory tak, aby bol vyvážený a umožnil chovať hovädzí dobytok na celom Slovensku. Lebo keď sa prestane v niektorej časti SR chovať hovädzí dobytok a produkovať maštaľný hnoj, bude len otázkou času, kedy sa prestanú pestovať aj plodiny,“ uzavrela Margita Štefániková.
