- aktualizované 24. októbra 16:38
Spojené štáty s definitívnou platnosťou odstúpia od parížskej klimatickej dohody. Potvrdil to americký prezident Donald Trump. Oznámenie prišlo v rámci jeho prejavu na energetickej konferencii v Pittsburghu. Trump v prejave označil dohodu za zlú a dodal, že jeho politika týkajúca sa podpory fosílnych palív spravila z USA energetickú superveľmoc.
Boj proti klimatickým zmenám
Najskorším termínom pre oficiálne odštartovanie procesu odstúpenia od dohody je 4. november. Krok vstúpi do platnosti o rok neskôr, teda deň po amerických prezidentských voľbách, za predpokladu, že Trump voľby vyhrá.
Klimatický summit OSN vyzve na okamžitý boj proti globálnemu otepľovaniu, prídu aj svetoví lídri
Parížsku klimatickú dohodu podporilo v roku 2015 viac ako 190 krajín sveta. Ide o iniciatívu Organizácie Spojených národov (OSN) spojiť svet v boji proti klimatickým zmenám. Dohoda, ktorú podpísal exprezident Barack Obama, zaväzuje Spojené štáty znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2025 o 26 až 28 percent pod úroveň z roku 2005.
Pomoc chudobným štátom
Bohaté krajiny sa vo štvrtok stretli v Paríži, aby prediskutovali príspevky do medzinárodného fondu, ktorý má za cieľ pomôcť chudobným štátom bojovať s klimatickou zmenou. Tieto ciele však zostávajú nenaplnené, pretože Spojené štáty prestali do fondu prispievať.
Dvojdňové stretnutie má ambíciu doplniť takzvaný Zelený klimatický fond spadajúci pod Organizáciu Spojených národov (OSN), ktorý už minul väčšinu zo siedmich miliárd dolárov (v prepočte približne 6,3 miliardy eur), ktoré získal od vlád za uplynulých päť rokov.
Znižovanie emisií
Na klimatickom summite OSN v Paríži v roku 2015 súhlasili vlády s tým, že poskytnú do roku 2020 každoročne 100 miliárd dolárov (v prepočte približne 90 miliárd eur) na pomoc chudobnejším krajinám pri znižovaní ich emisií a na vyrovnanie sa s nevyhnutnými dopadmi globálneho otepľovania, ako sú stúpajúce hladiny oceánov a suchá.
Zatiaľ čo Zelený klimatický fond so sídlom v Južnej Kórei je iba súčasťou tohto úsilia, jeho predstavitelia dúfali, že v prvom kole vyzbierajú najmenej 10 miliárd dolárov, a ďalších 15 miliárd budúci rok.
Nedostatok prostriedkov vo fonde
Rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa neposkytnúť dve z troch miliárd dolárov, ktoré sľúbil jeho predchodca v úrade Barack Obama, však prispelo k nedostatku prostriedkov vo fonde a ostatné krajiny ho majú problém naplniť.
Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko a niekoľko iných európskych krajín nedávno informovali, že zdvojnásobia svoje príspevky do fondu. Celkové záväzky tak doteraz predstavujú 7,5 miliardy dolárov.