Slovenská národná strana (SNS) podporí návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Vyhlásil to v pondelok na tlačovej konferencii predseda strany Andrej Danko, podľa ktorého je však na zodpovednosti vládneho Smeru-SD, aby si zabezpečil priechodnosť rozpočtu v parlamente. Koalícia totiž podľa Danka v súčasnosti nedisponuje dostatočným počtom hlasov na schválenie rozpočtu. K tomu podľa neho smeroval aj minulý týždeň „zdvihnutý varovný prst„.
Danko navádza k digitálnej dani
Šéf národniarov však priznáva, že má k rozpočtu výhrady. „Moja kritika smeruje k tomu, aby veľmi rýchlo hľadali zákony a zdroje financovania štátneho rozpočtu, ktoré vykryjú možný deficit. Nemusel by byť ani 0,49 % HDP, keby ministerstvo veľmi rýchlo, v skrátenom konaní podľa vzoru Českej republiky, poškuľovalo po digitálnej dani,“ povedal Danko s tým, že nechápe, ako analytici vyrátali možný príjem z tejto dane na úrovni 7 mil. eur, keď v Českej republike očakávajú dodatočný príjem až takmer 200 mil. eur.
Návrh štátneho rozpočtu Slovenska skrýva riziká, kontrolóri sú pesimistickí
Danko zopakoval svoje odporúčania aj smerom k opatreniam proti daňovým únikom, kde si rovnako berie za vzor Českú republiku. „Ak sa podarí Slovensku zabojovať s daňovými únikmi na DPH, tak štátny rozpočet môže byť v zisku. A to som čakal od ministra financií,“ dodal. Ako zdroj rozpočtových príjmov pripomenul tiež návrh SNS na zdvojnásobenie bankového odvodu, ktorý si Smer-SD podľa neho osvojil.
Podľa Danka je tak momentálne na vládnom Smere-SD, aby o rozpočte diskutoval napríklad aj s bývalými poslancami koaličného Mosta-Híd a zabezpečil, že Slovensko sa vyhne provizóriu. To však nechce ani minister financií Ladislav Kamenický, podľa ktorého by v ňom nebol nikto spokojný. Je preto presvedčený, že by bolo rozumné, aby rozpočet na budúci rok bol v parlamente prijatý.
S provizóriom nemáme skúsenosti
„Rozpočtové provizórium je niečo, s čím nemáme skúsenosti na Slovensku a ja pevne verím, že rozpočet na budúci rok bude prijatý. Rozpočtové provizórium je model, v ktorom myslím si že nikto nebude spokojný a ja osobne som za to, aby bol prijatý rozpočet priamo v Národnej rade SR,“ povedal minister financií po pondelňajšom rokovaní finančného výboru, ktorý návrh rozpočtu aj so zmenami pokrývajúcimi legislatívne zmeny prijaté v uplynulých týždňoch odporučil poslancom schváliť.
Kamenický bojuje za schválenie rozpočtu na budúci rok, v provizóriu by nebol nikto spokojný
Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy pritom hovorí o tom, že rozpočet sa provizóriom riadi automaticky od 1. januára v prípade, ak sa štátny rozpočet nepodarí schváliť do 31. decembra predchádzajúceho roka. Trvá až do prijatia nového rozpočtu. Ide však iba o rozpočtové provizórium štátnej správy, keďže ďalšie subjekty verejnej správy, ako Sociálna poisťovňa či územná samospráva majú vlastné rozpočty.
V praxi to znamená, že výdavky v každom kalendárnom mesiaci počas rozpočtového provizória nesmú prekročiť jednu dvanástinu celkových výdavkov štátneho rozpočtu schváleného na predchádzajúci rok a výdavkov, ktoré si kapitoly presúvajú nevyužité z predchádzajúceho roka. Zákon však pozná aj výnimky, na ktoré sa provizórium nevzťahuje. Týkajú sa napríklad výdavkov spojených so správou štátneho dlhu a so splátkami úrokov z prijatých úverov.
Vláda si môže stanoviť priority
Provizórium sa nevzťahuje ani na úhrady dávok a príspevkov, na ktoré majú právnické a fyzické osoby nárok podľa osobitných predpisov a na poistné a príspevky do poisťovní za zamestnancov štátnych úradov a za poistencov štátu. Výnimka sa vzťahuje aj na odvody do rozpočtu Európskej únie a na prostriedky Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Európskej únie a Slovenska.
Ako upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, provizórium síce limituje výdavky, nestanovuje však ich povinnú štruktúru. Vláda by tak v rámci provizória a stanovených mantinelov mohla rozhodovať, na čo prostriedky využije a financovať by tak mohla aj svoje priority. Problém by mohol nastať napríklad pri financovaní zvyšovania platov v štátnej správe. Aj v tomto prípade však môžu byť napokon vyššie platy vyplatené, ak sa na nich zástupcovia zamestnancov so štátnymi úradmi už dohodli. „U zamestnancov, kde už je uzavreté kolektívne vyjednávanie, by k nárastu platov mohlo dôjsť,“ tvrdí rozpočtová rada.
