Politika maďarských strán utrpela vlani šok, pretože vo voľbách sa ani jedna nedostala do slovenského parlamentu. Záujmy občanov maďarskej národnosti sa snaží prezentovať poslanec OĽaNO György Gyimesi. Zďaleka však nemožno hovoriť, že by dokázal vyplniť medzeru po maďarskej strane.
Ďalšie parlamentné voľby by už mali byť iné v tom, že maďarskú menšinu by mal zastupovať zjednotený politický projekt pod názvom Aliancia. Ten má momentálne trhliny. SMK totiž prišla s novými požiadavkami a tie by mohli celý proces skomplikovať.
Most-Híd je pripravený na vstup do Aliancie, od vlády čaká používanie zdravého sedliackeho rozumu (video)
Medzníkom vzniku Aliancie by mal byť 20. august. Pre Maďarov ide o významný deň, kedy sa oslavuje štátny sviatok svätého Štefana, prvého uhorského kráľa. Zjednotiť sa majú strany SMK, Most-Híd a Spolupatričnosť.
Bez desaťtisíc podpisov
Dohoda je na tom, že vzniku novej strany nebude predchádzať zbieranie potrebných desaťtisíc podpisov občanov. Šéf hnutia Spolupatričnosť Szabolcs Mózes portálu SITA.sk povedal, že jeho hnutie sa premenuje na Alianciu a SMK spolu s Mostom-Híd sa do nového subjektu včlenia.
V orgánoch Aliancie bude mať podľa Mózesa 50-percentnú váhu SMK a zvyšok si podelia Most-Híd so Spolupatričnosťou.
Najväčšiu dôveru v územiach s maďarskou menšinou má Sólymos
Pomer síl v predsedníctve bude teda 9 (SMK) : 5 (Most-Híd) : 4 (Spolupatričnosť) a na úrovni kongresu a republikovej rady sa sily medzi zakladajúce stranícke platformy rozdelia v pomere 5:3:2.
Predsedom Aliancie by sa mal stať nominant SMK. Hovorí sa, že kandidovať by mohol súčasný šéf SMK Krisztián Forró.
SMK a jej požiadavky
Pred časom SMK nad rámec už dohodnutých vecí predostrela požiadavku, aby v logu Aliancie bola maďarská trikolóra, rokovať sa má v Aliancii po maďarsky a medzi cieľmi novej strany má byť územná samospráva.
Ábel Ravasz končí v predsedníctve Most-Híd a hovorí o ideovom zničení aj radikalizácii
Člen predsedníctva SMK Péter Őry tvrdí, že požiadavka na vytvorenie územnej samosprávy v tejto podobe nebola, ale to, že v prípade zmien samosprávnych celkov treba mať na zreteli skutočnosť, že sú špeciálne podmienky na území, kde žijú národnostné menšiny a bolo dobré vytvoriť systém menšinových samospráv. „To nie je územná samospráva,“ povedal Őry.
Pre Most-Híd nie je územná autonómia cieľ
Nové požiadavky SMK môžu naraziť v Moste-Híd. Ten totiž v uznesení republikovej rady uviedol, že považuje za dôležité, aby dokumenty dohodnuté delegáciami strán tvorili definitívny základ procesu zjednocovania a pred spájaním sa neobjavili nové politické ciele, „lebo tým by zjednotenie mohlo stroskotať“.
Podľa Mostu-Híd „územná autonómia nemôže byť ani cieľom, ani víziou Aliancie“. „Most-Híd dlhodobo presadzuje tvorbu politík na vytváranie kultúrnej a školskej samosprávy a jazykovej rovnosti. Prvým míľnikom na tejto ceste bolo založenie Fondu na podporu kultúry národnostných menšín,“ uviedla Republiková rada Mostu-Híd.
Za rovnako dôležitý strategický cieľ považuje reformu systému vyšších územných celkov na základe prirodzených regiónov. Tento cieľ je v programe Mostu-Híd od roku 2015.
Voliči bez nadšenia
SMK bola veľkým rivalom Mostu-Híd od momentu, ako niekdajší šéf SMK Béla Bugár v roku 2009 Most-Híd založil. Pred voľbami v roku 2020 sa dlho hovorilo, že obidve strany by mohli spojiť svoje sily. Vzájomné spory a kritika Mostu-Híd za účasť vo vláde s Robertom Ficom však nadobro zhatili plány na spoločný postup.
Najväčšiu dôveru v územiach s maďarskou menšinou má Sólymos
Po voľbách otraseným stranám nezostávalo nič iné, ako sa len usilovať o spojenie. Vlani v auguste podpísali SMK, Most-Híd a Spolupatričnosť v Komárne deklaráciu o spolupráci.
Verejná mienka na juhu zatiaľ nereaguje na proces spájania s veľkým nadšením. SMK i Most-Híd v prvých prieskumoch po voľbách by sa ani po spočítaní svojich percent nedostali do parlamentu. Neskôr sa sčasti posilnili, ale stále to ani jednej strane nestačilo na samostatný vstup do parlamentu.
Sociológ čakal viac
Situácia sa zmenila tento rok v apríli, keď agentúra Focus zaradila do prieskumu Alianciu, ako zjednotený subjekt maďarských strán. Dosiahol rovných 5 percent. V máji však podpora znovu klesla pod 5 percent. Podľa júnového prieskumu by sa Aliancia do parlamentu dostala so ziskom 5,7 percenta.
Sociológ Martin Slosiarik z Focusu povedal, že mal vyššie očakávania pri preferenciách Aliancie, a to tak okolo 7 – 8 percent.
Účasť ľudí v prípadnom referende nad 50 percent by sa rovnala zázraku
„Dnes sú pod svojimi možnosťami. Je otázne, či je to tým, že málo promujú Alianciu. Aj v maďarskom prostredí tendencie voličov môžu byť rôznorodé. Otázne je, do akej miery je tam dopyt po jednej maďarskej strane,“ zhodnotil sociológ. Podľa neho tri strany, ktoré chcú vytvoriť Alianciu, možno nerobia dostatočnú terénnu prácu na zviditeľnenie tejto iniciatívy.
Gyimesi a Aliancia
Po odchode Bélu Bugára do politického dôchodku, Maďarom na Slovensku chýba jasný politický líder. Neprehliadnuteľnou tvárou maďarskej menšinovej politiky v parlamente je poslanec OĽaNO Gyimesi.
Maďarské strany však nie sú v jednotné v tom, či by mal časom posilniť Alianciu. Gyimesi sa stal hviezdou pri ceste ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) do Budapešti, kde spolu rokovali o testovaní ruských vakcín Sputnik.
Podľa Őryho z SMK kritika, s ktorou vystupuje Gyimesi, je zaujímavá. Pripomenul mu však, že je súčasťou najsilnejšej vládnej strany a nemal by len kritizovať, ale aj konať.
Szabolcs Mózes tvrdí, že v Spolupatričnosti nikoho dopredu zo spolupráce nevylučovali. Podľa neho nie je šťastné, aby pri vzniku novej strany vznikali aj nové hádky, napríklad Gyimesiho s platformou Mostu-Híd. „Je to apel na jednu aj druhú stranu konfliktu,“ podotkol Mózes.
Rezolútny Sólymos
Líder Mostu-Híd László Sólymos Webnovinám povedal, že otázka vstupu alebo presedlania Gyimesiho z hnutia OĽaNO do Aliancie v strane Most-Híd nie je a ani nebola na stole.
„Už sme to niekoľkokrát deklarovali, že v takej strane, v ktorej bude Gy. Gyimesi, my určite nebudeme. Nevieme a ani sa nechceme stotožniť s jeho populizmom a politickými praktikami, ktorými namiesto výsledkov vyvoláva napätie, rozdúchava národnostné vášne,“ uviedol Sólymos.
Koalícia posiela Fica s nápadom o štyroch pracovných dňoch do čias jeho vlád
Podľa neho Aliancia na slovenskej politickej scéne potrebuje partnerov, a nie nepriateľov a potrebuje široký koaličný potenciál, nie izoláciu, do ktorej materské hnutie Gyimesiho smeruje.
Gyimesi na otázku, či by prijal ponuku kandidovať za Alianciu v ďalších voľbách, odpovedal, že Aliancia ešte nevznikla, a „nie je jasné, či vôbec vznikne“. „Preto sa odmietam vyjadrovať ku špekuláciám. Som členom poslaneckého klubu hnutia OĽaNO a zároveň koaličným poslancom,“ dodal.