BRATISLAVA 25. septembra (WEBNOVINY) – Predstavitelia arménskej komunity na Slovensku podali trestné oznámenie na veľvyslanca SR v Rusku a niekdajšieho predsedu parlamentu Jozefa Migaša. Veľvyslanectvo totiž pre azerbajdžanské médiá ešte vlani uviedlo, že na Slovensku neexistuje zákon, ktorý by trestal popieranie genocídy Arménov.
„Počas oficiálneho stretnutia 3. mája 2012 s veľvyslancom Arménskej republiky v Ruskej federácii Olegom Yesaianom veľvyslanec Slovenskej republiky v Moskve Jozef Migaš potvrdil túto informáciu,“ píše prezident Fóra arménskych asociácií Európy a arménskej komunity na Slovensku Ašot Grigorian v trestnom oznámení, ktoré podal na Generálnu prokuratúru (GP) SR.
Grigorian je presvedčený, že na Slovensku je vďaka § 424 a Trestného zákona popieranie genocídy Arménov trestné. Súhlasí s ním aj predseda Najvyššieho súdu SR a exminister spravodlivosti Štefan Harabin, ktorý podľa arménskych a ruských médií rovnako ešte vlani tvrdil, že to trestné je. Ambasáda SR v Moskve to však poprela.
„18. júla 2012 bolo trestné oznámenie na základe miestnej a vecnej príslušnosti odstúpené Krajskej prokuratúre v Bratislave,“ povedala hovorkyňa Generálnej prokuratúry Vladimíra Gedrová. Veľvyslanectvo v Moskve Grigorianove kroky komentovať nechce.
„Veľvyslanectvo interpretuje oficiálnu pozíciu štátnych inštitúcií SR, o ktorú opiera stanoviská aj v danej problematike,“ hovorí Martin Kačo z ambasády v Rusku, do ktorej príslušnosti spadá aj Arménsko a Azerbajdžan. Vzťahy medzi oboma krajinami sú poznačené dlhoročným konfliktom, ktorého predmetom je separatistická oblasť Náhorný Karabach.
Rozpory o existencii zákona
Korene prípadu siahajú do novembra minulého roka, keď arménske médiá zverejnili správu, podľa ktorej na Slovensku platí zákon trestajúci popieranie genocídy Arménov. Arméni sa pri tom odvolávali na výroky predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina, ktorý aj pre ruské médiá potvrdil, že na Slovensku taký paragraf existuje.
Médiá v Azerbajdžane však vzápätí prišli s tým, že veľvyslanectvo SR v Rusku existenciu takého zákona oficiálne poprelo. „Návrh tohto zákona nebol nikdy predložený do Národnej rady Slovenskej republiky, nikdy nebol schválený a preto nemá silu zákona, ako predtým odznelo v médiách,“ cituje stanovisko našej ambasády azerbajdžanská tlačová agentúra Trend.
Správa sa objavila na portáloch www.azernews.az či www.today.az. Portál www.1news.az napísal, že išlo len o dezinformácie arménskej propagandy a Harabina spochybnil ako človeka, ktorý má kontakty s albánskou mafiou.
Harabin však trvá na tom, že popieranie genocídy Arménov je na Slovensku trestné. „My máme Trestný zákon, ktorý je uverejnený v Zbierke zákonov, dokonca bol preložený aj do angličtiny a v Trestnom zákone máme jasne § 424a, kde sa uvádza, že okrem zľahčovania, znevažovania a popierania vyvražďovania Židov, teda holokaustu, je aj popieranie, zľahčovanie a znevažovanie genocídy trestným činom, vrátane genocídy Arménov,“ povedal agentúre SITA.
Rezolúcia z roku 2004
Ako tvrdí, poslanci Národnej rady SR v roku 2004 schválili rezolúciu, ktorou uznali genocídu Arménov z roku 1915. „Keďže sme prijali rezolúciu v roku 2004, chceli sme to dať aj do trestnoprávnej roviny. Lebo tam sme len uznali, že tá genocída Arménov bola,“ dodal. To sa podľa Harabina vyriešilo novelou Trestného zákona v roku 2009.
„Sme jediná krajina EÚ, kde máme zakomponovanú trestnú zodpovednosť za popieranie genocídy aj Arménov,“ doplnil s tým, že keby to tak nebolo, neodvážil by sa to ako predseda Najvyššieho súdu SR povedať ruským médiám.
Ministerstvo zahraničných vecí na otázku agentúry SITA, či bolo stanovisko ambasády v Moskve správne, priamo neodpovedalo. Hovorca rezortu diplomacie Boris Gandel napísal, že v súvislosti s otázkou existencie slovenskej legislatívy postihujúcej popieranie genocídy Arménov v roku 1915 je relevantným ustanovením vnútroštátneho právneho poriadku SR § 424a Trestného zákona.
„Zákonodarca viaže stíhanie týchto skutkov len vo vzťahu k tým genocídam, vojnovým zločinom, zločinom proti mieru alebo zločinom proti ľudskosti, za spáchanie ktorých bol páchateľ alebo účastník odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu,“ povedal.
Do dnešného dňa však podľa jeho slov nebol vydaný právoplatný odsudzujúci rozsudok medzinárodného súdu vo veci spáchania arménskej genocídy. Ako Gandel uzavrel, záväzný výklad uvedeného ustanovenia trestného kódexu patrí do pôsobnosti súdov.