Slovenský režisér Marek Poláček natočil unikátnu sériu štyroch nových dokumentov s názvom Križiacke výpravy. Ide o výsledok spolupráce najväčšej náboženskej mediálnej spoločnosti na svete EWTN a slovenského televízneho študia LUX communication, kde režisér pracuje. Filmový projekt natáčali v siedmich krajín sveta vrátane Slovenska. Nakrúcalo sa v Bratislave, aj na slovenskej púšti na Záhorí. Časť pôvodnej hudby v podaní chrámového zboru Chorus Salvatoris sa nahrávala v Kostole Povýšenia sv. Kríža v bratislavskej Petržalke. Historické súvislosti približujú profesori z renomovaných svetových univerzít.
Kde vznikla táto myšlienka, kto za ňou stojí a kto sa na nej podieľal? Čím vás táto téma zaujala?
Projekt vznikol v spolupráci s americkou katolíckou televíziou EWTN, ktorá projekt financovala. Scenárista a producent Stefano Mazzeo je zas z Anglicka. Nápad prišiel z Ameriky. My by sme si na takú rozsiahlu a kontroverznú tému nikdy netrúfli. Predsa len križiacke hnutie ďaleko presahuje hranice Slovenska. Ale Američiania a Angličania sú zvyknutí myslieť globálne a riadiť celý svet. Takže pre nich je normálne spracovať nejakú tému globálne a hovoriť k celému svetu. No a samotné nakrúcanie a strih bol veľmi náročný. Trvalo nám to celé vyše roka. Pripadali sme si často ako ozajstní križiaci na dlhej púti do Jeruzalema. Cieľom projektu bolo obhájiť pozíciu Katolíckej cirkvi vrámci stáročného križiackeho hnutia a tiež dať veriacim do rúk nástroj, aby sa mohli brániť, keď niekto hanobí históriu Katolíckej cirkvi a krížové výpravy používa proti nám ako bič. Veď motivácie krížových výprav boli šľachetné a ich význam pre Európu aj pre nás obrovský. Všetci profesori sa zhodli napr. aj na tom, že bez krížových výprav by Európa aj Amerika boli už dávno moslimské. Profesori, ktorých sme oslovili sú svetovými špičkami v danej problematike a zhodou okolností aj kresťania.
V čom môže byť spojenie tejto myšlienky so súčasnosťou?
Pozrime sa, čo sa vo svete dnes deje. Ľudia trpia a treba im reálne pomôcť, nielen sa za nich modliť. Ktorý Európan by bol ale dnes ochotný investoval svoje 3-5 ročné príjmy do výzbroje a účasti na ozbrojenej výprave? Ktorý Slovák by išiel pomáhať svojim trpiacim bratom s tým, že by bol preč od rodiny minimálne dva tri roky a vedel by, že je minimálne päťdesiatpercentná pravdepodobnosť, že sa už nikdy nevráti? Kedy mali ľudia ideály, verili im a boli ochotní pre ideál priniesť tie najväčšie obete. Tiež si uvedomujem, že kedysi ľudí dokázalo spojiť kresťanstvo a viera. Dnes nevidím silu ani ideu, ktorá by dokázala Európu zjednotiť a zomknúť napríklad zoči voči hrozbe fanatického islamu. Naopak, Európa si sama podkopáva vlastné kresťanské korene a páli vlastnú kresťanskú tradíciu a kultúru. Materializmus, peniaze ani neobmedzená sloboda jednotlivca nás nespoja. Zvíťazia tí, ktorí majú skutočné hodnoty.
Aký je odkaz tejto novinky pre dnešného diváka?
Keďže sme tento projekt vyrábali na Slovensku, mohli sme do neho prepašovať aj kus Slovenska, čo nás veľmi tešilo. Hovorili sme si: „Veď nech Američania vidia, aké je Slovensko krásne“. Do filmov sme vložili zábery našej krásnej krajiny – Spišský či Trenčiansky hrad, Devín, Dunaj, Dóm sv. Martina v Bratislave, Bratislavský hrad… Keď rozprávame o tureckých vpádoch, spomenieme aj korunovácie uhorských kráľov v Prešporku.Keď sme nakrúcali vo Svätej zemi, nerozumeli sme úplne, prečo sa o ten kus vyprahnutej zeme už tisícročia všetci v regióne bijú. Hovorili sme si, že keby Židia poznali Slovensko, Zasľúbená zem by bola určite u nás.