Slovensko dosahuje najvyššiu mieru zamestnancov pracujúcich na nočných zmenách medzi krajinami Európskej únie. Na najnovší dotazníkový prieskum Eurostatu za rok 2023 upozornil Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Podľa výsledkov na Slovensku pracuje v nočných zmenách 11,2 % pracujúcich, čo je takmer dvojnásobok priemeru EÚ, ktorý je na úrovni 4,6 %. Viac ako 13 % mužov pracovalo na nočných zmenách, žien takmer 9 %.
Najvyššie hodnoty sme mali v 2006
Vysoký počet nočných služieb je na Slovensku dlhodobý, najvyššie hodnoty dosahoval v roku 2006 s 17,4 %. Podiel mužov, ktorí pracujú na nočných zmenách, bol v minulom roku vyšší (13,2 %) v porovnaní so ženami (8,9 %).
Nemecké spoločnosti testovali štvordenný pracovný týždeň. S akými výsledkami?
„Pri pohľade na podiel zamestnancov, ktorí vôbec nepracujú v noci, je podľa údajov Eurostatu priemer v EÚ-27 na úrovni 87,8 %, zatiaľ čo na Slovensku je to 83,8 %, pre porovnanie Rakúsko má 84 % a Fínsko 83 %,” poukazuje Ministerstvo, práce, sociálnych vecí a rodiny SR na opačnú skupinu pracujúcich.
Dodáva, že podiel osôb, ktoré „niekedy“ pracujú v noci, je v EÚ v priemere 7,7 %, ale na Slovensku je to 5 %. Nižší podiel podľa rezortu práce majú už len Nemecko a Taliansko, čo nás v tomto prípade radí na opačný koniec rebríčka.
Dôvodom je naša priemyselná ekonomika
Dôvodom vysokého podielu pracujúcich na nočných zmenách je podľa ISA rozsiahla priemyselná produkcia, ktorá podporuje viaczmennú prevádzku vo výrobných podnikoch s cieľom intenzívnejšieho využitia kapacít. Celkovo na zmeny na Slovensku vlani pracovalo 23 % zamestnancov, čo je 8. najvyšší podiel v EÚ.
„Na Slovensku sú nočné služby pomerne rozšírené, čo úzko súvisí s našim silným priemyselným zameraním. Ako priemyselná krajina máme množstvo prevádzok, ktoré fungujú v nepretržitom režime, od automobilového priemyslu cez strojárenstvo až po kritickú infraštruktúru,” uviedla hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) Miriam Filová.
Pre zabezpečenie plynulého chodu týchto odvetví je podľa Filovej nevyhnutné zabezpečiť nepretržitú prevádzku, čo si vyžaduje aj prácu v noci. Podľa jej slov aktuálne sa na Slovensku nepredpokladá, že by sa počet nočných služieb mohol znížiť, dôvodom je už spomenutý charakter našej ekonomiky.
Motiváciou pracovať v noci sú aj nočné príplatky
K dôvodom vysokej práce v noci môžeme zaradiť aj príplatky za nočné zmeny, čo motivuje zamestnancov pracovať práve v nočných hodinách, čím si zvýšia svoj príjem.
„Od 1. júna 2023 sa príplatky za nočnú prácu opäť viažu na minimálnu mzdu, čo má motivovať zamestnávateľov k zohľadneniu nákladov na nočnú prácu,” informoval rezort práce.
Podľa Zákonníka práce sa nočná zmena definuje ako práca, ktorej prevažná časť prebieha medzi 22. a 6. hodinou. Aktuálne príplatky za nočnú prácu sú 1,72 eur za hodinu, tento tarif sa zvýši na 1,88 eur v budúcom roku v dôsledku navýšenia minimálnej mzdy.
Práca v nočných hodinách zvyšuje riziko ochorení
Častá práca na nočných službách predstavuje aj zvýšené zdravotné riziko pre zamestnancov. Ako uvádza Inštitút pre výskum práce a rodiny, práca v týchto hodinách zvyšuje riziko vzniku metabolických porúch, rakoviny, srdcovo-cievnych ochorení, ako aj negatívne ovplyvňuje duševné zdravie.
„Je na zvážení každého pracovníka, aký režim a pracovné podmienky im vyhovujú, a to sa týka danej mzdy aj finančných a nefinančných benefitov. Samozrejme je ale dôležité, aby zamestnávatelia poskytovali svojim pracovníkom primerané pracovné podmienky a vyvážený work-life balance,” pripomína marketingová riaditeľka personálnej agentúry Grafton Jitka Kouba.
Najčastejšie pracujú v noci operátori strojov, opatrovatelia či montážnici
Podľa údajov zo zisťovania Štvrťročný výkaz o cene práce z roku 2023, v nočných zmenách pracovali v priemere najčastejšie operátori stacionárnych strojov a zariadení, pracovníci v oblasti osobnej starostlivosti a montážni pracovníci. Ďalej boli nočné služby bežné aj u špecialistov v zdravotníctve, a pracovníkov verejnej ochrany a bezpečnostných služieb.
„Existujú povolania, u ktorých si povaha práce vyžaduje prácu v noci. Patria sem aj vyššie uvedení pracovníci v oblasti osobnej starostlivosti, napríklad opatrovatelia a asistenti starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím, špecialisti v zdravotníctve, ako napríklad lekári, a pracovníci verejnej ochrany a bezpečnostných služieb, hasiči, policajti alebo pracovníci verejnej ochrany,” uviedlo ministerstvo práce.
Pri pohľade na jednotlivé odvetvia boli nočné zmeny najbežnejšie v odvetviach ťažba a dobývanie, zdravotníctvo a sociálna pomoc, a priemyselná výroba.
Ako to bude s nočnými služby na Slovensku v budúcnosti?
V budúcnosti sa očakáva, že dopyt po nočných zmenách môže klesať v dôsledku automatizácie a robotizácie, najmä vo výrobe a logistike.
„Tiež by slovenská vláda mohla a mala podporovať inovatívne riešenia a technológie, ktoré znížia závislosť na nočných zmenách a zároveň poskytovať rekvalifikačné programy pre zamestnancov,” uviedla Jitka Kouba z Graftonu.
Súčasťou tejto stratégie by podľa jej slov mala byť aj podpora slovenských zamestnávateľov na vytváranie flexibilných pracovných úväzkov, ktoré zmiernia tlak na nočné zmeny.