Bratislava, 14.6. 2017 ( WBN/PR ) – Slovensko je jednoznačne priemyselný štát, viac ako 20 % HDP tvorí práve priemysel. Každé šieste pracovné miesto je generované automobilovým a strojárskym priemyslom, podiel spracovateľského priemyslu na zamestnanosti je až 22 %. Navyše podiel priemyslu na tvorbe pridanej hodnoty dosahuje 33%. Tieto štatistické čísla na jednej strane vyznievajú pozitívne , na druhej strane však môžu znamenať hrozbu. Ak máme zachovať konkurencieschopnosť slovenského priemyslu a posilniť jeho napredovanie, potrebujeme akútne vyriešiť konkrétne problémy.
Asociácia priemyselných zväzov (APZ) reprezentuje až 80 percent slovenského priemyslu. Tvorí ju 6 zväzov, história piatich z nich siaha do rokov 1990 – 1991. APZ má okolo 350 členov (firiem) s viac ako 110 tisíc zamestnancami. Asociácia priemyselných zväzov vznikla spojením najsilnejších zväzov v priemysle s cieľom spolupracovať so všetkými zainteresovanými na riešeniach, ktoré potrebuje priemysel, ale aj celá spoločnosť. Chce tak robiť prostredníctvom efektívneho sociálneho dialógu založeného na odborných argumentoch a analýzach. „Ako vplyvná a rešpektovaná zamestnávateľská organizácia považujeme za svoju prirodzenú povinnosť poukazovať na témy, ktoré je potrebné v najbližšom období riešiť,“ hovorí Alexej Beljajev, prezident Asociácie priemyselných zväzov a prezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR. Medzi konkrétne ciele APZ patrí podpora stabilného podnikateľského prostredia, presadzovanie zabezpečenia dostatku kvalifikovanej pracovnej sily, spolupodieľanie sa na zlepšovaní podmienok rozvoja aplikovanej vedy, výskumu a inovácií, zvýšenie vplyvu asociácie prostredníctvom tripartity a zabezpečenie rozvoja spolupráce s partnerskými organizáciami a relevantnými inštitúciami. „Privítali by sme, keby na Slovensku boli vo väčšej miere akceptované názory odborníkov, iba kvalitný spoločenský a odborný dialóg môže Slovensko posunúť dopredu,“ dodáva Alexej Beljajev.
Kvalifikovaná pracovná sila je téma, ktorá sa skloňuje v poslednom období stále častejšie. V rokoch 2017 až 2020 bude na Slovensku priemysel potrebovať 45 500 zamestnancov. Súčasné školy nevychovávajú študentov pre prax. Riešením je naštartovaný systém duálneho vzdelávania, ktorý by sa mal dôsledne aplikovať aj do vysokých škôl. „ Navrhujeme konkrétne zmeny, ktoré by v najbližších rokoch priniesli výsledky,“ hovorí Juraj Sinay, prezident Zväzu automobilového priemyslu SR. „Vo vybraných študijných odboroch navrhujeme, aby študenti mohli po 4 rokoch školy a jednom semestri praxe skončiť ako profesijní bakalári. Vhodné by bolo aj 5 ročné kontinuálne štúdium s jedným až dvomi semestrami praxe. Bežnou praxou by malo byť aj univerzitné duálne vzdelávanie, kde by študenti strávili časť štúdia v škole a časť v podniku.“ Neriešeným problémom je aj súčasný rekvalifikačný systém. „Jeho absolventi majú síce po jeho skončení množstvo certifikátov, pre prax sú nepoužiteľní. Preto navrhujeme, aby boli rekvalifikácie robené v gescii zamestnávateľov, pre ktorých by mali byť uchádzači o zamestnanie určení ,“ dopĺňa Juraj Sinay.
Podpora priemyselného výskumu predstavuje základnú podmienku konkurencieschopnosti každej ekonomiky. Zahraničné skúsenosti krajín OECD ukazujú, že ak sa štátna podpora výskumu priblíži 1% HDP, dochádza k synergickému efektu zapojenia súkromných investícií do výskumu . Súkromné investície prichádzajú vtedy, ak sú k dispozícii obvyklé štátne mechanizmy podpory a ak sú pripravení kvalifikovaní ľudia. „ Slovensko v podpore výskumu zaostáva o najmenej 10 rokov za okolitými krajinami ,“ hovorí Ivan Dubovan, viceprezident Slovenskej elektromechanickej asociácie. „ Súčasná navrhovaná sadzba „superdopočtu“ (100%) je krok k motivácii podnikov na zapojenie do mechanizmu podpory. Pre vyrovnanie sa s okolitými krajinami (aspoň na úroveň ČR) je v návrhu zákona potrebné, aby bolo možné za oprávnený náklad považovať aj využitie softvéru a testovanie výrobkov.“
APZ presadzuje aj rozvoj stabilného podnikateľského prostredia, ako základ prosperity hospodárstva. Slovenská republika je už dlhodobo na konci rebríčka v oblasti vymáhania pohľadávok a v dĺžke trvaní súdnych konaní. Podľa prieskumu Európskej komisie je na Slovensku priemerná dĺžka súdnych konaní takmer 600 dní, pre porovnanie Česká republika je pod 200 dňami. „V elektrotechnickom priemysle je situácia tak vážna, že sú ohrozené stovky podnikov a tisícky pracovných miest. Spoločnosti v elektrotechnickom, strojárskom a stavebnom priemysle si v posledných rokoch uplatnili každoročne priemerne 1 mld. eur v účtovných opravných položkách z dôvodu neuhradených faktúr,“ hovorí Vladimír Ondrovič, prezident Zväzu elektrotechnického priemyslu SR. „Preto je potrebné riešiť problém zneužívania konkurzných a reštrukturalizačných konaní, ako aj rozšírený trend neplatenia faktúr či úmyselných a riadených krachov spoločností na úkor ich veriteľov a subdodávateľov.“
Asociácia priemyselných zväzov má dlhodobý záujem participovať na tvorbe rámcových dokumentov, ale aj konkrétnych legislatívnych návrhov. Medzi mimoriadne dôležité patrí surovinová politika, minimalizácia odpadov, zákon o energetike či zákon o jadrovom fonde. „Iba rešpektovaním názorov odborníkov môžeme zabezpečiť vyváženosť životného prostredia, energetiky a v konečnom dôsledku aj celej ekonomiky ,“ dodáva Vladimír Jacko, prezident Zväzu hutníctva ťažobného priemyslu a geológie SR.