BRATISLAVA 4. septembra (WEBNOVINY) – Prezident Andrej Kiska využije summit NATO vo Walese aj na dvojstranné rokovania. Stretne sa s bulharským prezidentom Rosenom Plevnelievom, v pláne má aj rokovanie s holandským predsedom vlády Markom Ruttem.
Ako informuje oficiálna webstránka hlavy štátu, cieľom rozhovoru s Plevnelievom je potvrdenie záujmu o dialóg, rozvoj vzájomných vzťahov a výmena názorov na aktuálne medzinárodno-politické otázky. Holandsko je zasa naším najvýznamnejším partnerom v oblasti prílevu priamych zahraničných investícií.
—-> TU.
Na schôdzke NATO sa bude hovoriť aj o situácii na Ukrajine. „Budeme pripravení pomôcť Ukrajine finančne aj výcvikom v oblasti, kde je Slovensko silné,“ uviedol prezident. V prípade Afganistanu podľa neho potvrdíme náš záväzok o pomoci afganským bezpečnostným silám na budúci rok.
Slovensko má jasný postoj k otázkam
Kiska odletel do Walesu už v stredu. Na dvojdňovom summite NATO, ktorý sa začína vo štvrtok, je prezident vedúcim slovenskej delegácie. Ide o prvý summit Aliancie, na ktorom sa nová hlava štátu zúčastní. Členmi oficiálnej delegácie sú a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, minister obrany Martin Glváč a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Milan Maxim.
Rusko útočí na Ukrajinu, pritvrdil rétoriku Rasmussen
Kiska už v stredu informoval, že Slovensko chce na stretnutí formulovať svoj jasný postoj k základným otázkam. „V oblasti výdavkov na obranu sa zaviažeme zastaviť pokles a taktiež chceme do roku 2016 dosiahnuť stav, aby sme 20 percent z rozpočtových výdavkov na obranu venovali modernizácii ozbrojených síl,“ povedal. Do roku 2020 plánujeme podľa prezidenta dať na slovenský obranný rozpočet 1,6 percenta z HDP.
Obranné výdavky Slovenska sa v súčasnosti pohybujú na úrovni približne jedného percenta HDP. Krajiny NATO sa však zaviazali, že budú na armádu vydávať minimálne dve percentá HDP.
Minister chce postupné zvyšovanie
Zvýšenie rozpočtu na obranu musí byť podľa ministra obrany Martina Glváča postupné. Ak by totiž rezort obrany dostal už na budúci rok oveľa viac peňazí, podľa Glváča by takéto finančné prostriedky ani nevedeli zmysluplne minúť. „Žiadna krajina to nerobí takýmto skokom, pretože požiadavky majú byť kompatibilné s potrebami ozbrojených síl, to je určitý proces. Ja by som ani reálne nevedel, ako účelne minúť za rok navýšenie 0,3 percenta HDP,“ povedal v stredu po rokovaní vlády šéf rezortu obrany.
Postupné zvyšovanie obranných výdavkov sa dá podľa Glváča dosiahnuť viacerými spôsobmi. „Závisí to od ekonomiky a ako sa bude vyvíjať celková situácia v hospodárstve,“ dodal. Viac peňazí podľa ministra využijú predovšetkým na modernizáciu armády, keďže technológie našich ozbrojených síl sú zastarané.
Obranné výdavky by sa však dali navýšiť aj tak, že ministerstvo obrany by prevzalo niektoré úlohy, na ktoré dnes dostávajú peniaze iné rezorty. „Dnes vynakladáme veľa peňazí, ktoré spadajú pod obranu, ale sú pod inými rezortmi, napríklad ochrana východnej hranice, napríklad letka ministerstva vnútra, aj takýmito spôsobmi by sa to vedelo dostať,“ vysvetlil Glváč. Podobne to podľa neho funguje v Českej republike.
Glváč je za posilnenie schopností NATO
Minister obrany Martin Glváč je zároveň za posilnenie schopností NATO reagovať na krízy. „Podporujeme akúkoľvek iniciatívu, ktorou aliancia ako celok, alebo jej jednotlivé členské krajiny posilňujú svoju akcieschopnosť, pripravenosť a schopnosť reagovať na krízy, nech prichádzajú odkiaľkoľvek,“ uviedol minister Glváč a zdôraznil, že slovenská delegácia cestuje na summit aliancie do Walesu s jednotným postojom.
najvyšších predstaviteľov členských a partnerských štátov NATO sa mala pôvodne prioritne zaoberať ukončením vojenskej misie ISAF v Afganistane, nakoniec však bude dominovať rokovanie o situácii na Ukrajine, v Sýrii, v Iraku a v Líbyi.
Summit sa koná na 65. výročie založenia aliancie. Na jej čele teraz končí jej súčasný generálny tajomník Anders Fogh Rasmussen, ktorého od októbra nahradí nórsky expremiér Jens Stoltenberg.