Aké sú priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry na Slovensku a v okolitých krajinách? Aká je pozícia Slovenska v rebríčku výstavby diaľnic medzi krajinami V4?
Slovensko musí byť ekonomickou tepnou! Bez nej sa nemôže rozvíjať hospodárstvo a rásť životná úroveň Slovákov. Stanovenie priorít výstavby diaľnic a rýchlostných ciest s definovaním konkrétnych stavieb a termínov má pomôcť zefektívniť proces spojenia Slovenska diaľnicami.
Pri príležitosti 29. ročníka stretnutia inžinierskych komôr a zväzov krajín Vyšehradskej štvorky sa v Bratislave uskutočnila medzinárodná konferencia Stratégia výstavby diaľnic a rýchlostných ciest krajín V4. Predstavitelia inžinierskych organizácií zo Slovenska, Čiech, Maďarska a Poľska sa na tomto fóre stretávajú pravidelne, aby prediskutovali dôležité aktuálne témy a aby prijali rozhodnutia ohľadom ďalšieho napredovania a riešenia naliehavých otázok rozvoja inžinierskeho stavu.
„Musíme byť súčasťou strategických rozhodnutí európskych lídrov,“ povedal v otváracom príhovore prezident Európskej rady inžinierskych komôr Klaus Thürriedl. „Podieľať sa v súčasnosti na politike rozvoja je dôležitá zodpovednosť, ktorú musíme prijať. Najmä v súčasnosti, kedy Európa potrebuje aj cestné prepojenie na akútne riešenie ekonomických či geopoliticky strategických problémov.“
Prítomnosť Klausa Thürriedla podčiarkla význam stretnutia inžinierskych lídrov V4-ky, z ktorých zaujal najmä diskusný príspevok Filipa Pachlu, podpredsedu Polskej Izby Inżynierów Budownictwa. Pri výkone poľských kolegov naša strana môže objemy, žiaľ, len ticho závidieť.
„Od vstupu Poľska do EÚ v roku 2004 sme vybudovali približne 4-tisíc kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest,“ skonštatoval Filip Pachla. „Ich dĺžka už dosiahla viac ako 4 600 kilometrov a do roku 2030 by to malo byť 5-tisíc kilometrov. Samozrejme, že sme zaregistrovali aj oživenie ekonomiky v miestach, kadiaľ cesty prechádzajú. Zvýšila sa možnosť presunu za prácou, vyrástli nové fabriky, investori majú záujem o podnikanie v daných lokalitách,“ dodal zástupca poľských stavebných inžinierov.
Na Slovensku sa k týmto číslam zďaleka nepribližujeme. Podľa generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti Vladimíra Jacka treba hľadať príčiny v nedostatočnej príprave a zlej koncepcii. „Z tohto dôvodu nie sú doteraz dokončené plánované hlavné ťahy diaľnic a rýchlostných ciest,“ vysvetlil Jacko. „Výnimkou je iba diaľnica D2 od hraníc s Českom cez Bratislavu k hraniciam s Maďarskom v dĺžke vyše 80 kilometrov. Určite nastal čas, aby sme urobili od základu nový zákon o verejnom obstarávaní. Potom možno zmeníme aj naše mentálne nastavenie, ktoré je jednou z najväčších príčin, že nám tieto procesy absolútne nefungujú.“
NDS sa chce v procese od začiatku prípravy po ukončenie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest priblížiť práve úspešnejším krajinám v tejto oblasti, ktorých zástupcovia sa objavili na Slovensku.
Ako jedna z posledných krajín v Európskej únii dlhodobo zaostávame a ani po tridsiatich rokoch samostatnosti stále nemáme dokončené súvislé diaľničné spojenie dvoch najväčších miest, teda Bratislavy a Košíc. Upozornil na to aj hostiteľ a organizátor podujatia Vladimír Benko, predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov.
„Keď sa rozhodneme, že treba niečo postaviť, musíme ísť za cieľom rozhodne, samozrejme s ohľadom na všetky podmienky, či je to životné prostredie alebo vlastníci. Keď sa tieto zložky vyriešia, nič nám nemôže stáť v ceste, aby sme potom už stavali rýchlo,“ zhrnul Benko na konferencii, ktorá bola po prvý raz v dlhodobej histórii určená nielen pre odbornú verejnosť.
Informačný servis