Vedci z Parazitologického ústavu (PÚ) Slovenskej akadémie vied (SAV) v Košiciach objavili u bobrov výskyt špecifických druhov parazitov. V tlačovej správe to uviedla hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.
Parazitológovia spolu s ochranármi niekoľko týždňov zbierali vzorky v okolí bobrích nôr pri riekach Dunaj, Topľa a Laborec. Tie následne analyzovali a popisovali v ústavnom laboratóriu.
Štyri rôzne druhy
U bobrov, žijúcich pri rieke Topľa, zaznamenali vedci štyri druhy črevných parazitov. Výskum tak vôbec po prvýkrát potvrdil prítomnosť parazitov Stichorchis subtriquetrus a Travassosius rufus na slovenskom území. Okrem toho našli v truse bobrov aj parazity oocysty Cryptosporidium spp. A cysty Giardia spp.
Zvieracia ombudsmanka a rektor Univerzity Komenského podpísali memorandum o spolupráci v oblasti ochrany zvierat a prírody
„Dôležitým zistením bolo, že bobor môže byť významným zdrojom kontaminácie povrchových vôd parazitickými prvokmi, ktoré môžu byť nebezpečné aj pre ľudí, nakoľko spôsobujú hnačky. Sú známe údaje z Poľska o tom, že voda v okolí bobrích hrádzí v oblasti Mazurských jazier bola výrazne kontaminovaná cystami G. duodenalis a oocystami Cryptosporidium spp., kde práve bobry slúžili ako rezervoáre týchto parazitov,“ povedala doktorandka Júlia Šmigová Bystrianska z PÚ SAV.
Najväčší hlodavec v Európe
Bobor vodný, často označovaný aj ako bobor európsky, je najväčším hlodavcom v Európe. Jeho dĺžka dosahuje 75 až 100 centimetrov a hmotnosť dospelého jedinca 15 až 30 kilogramov. Vo svojom prirodzenom prostredí potrebuje kombináciu stojatých a tečúcich vôd.
Pod vodnú hladinu sa dokáže ponoriť na 20 minút. Živí sa takmer výlučne kôrou stromov, príležitostne aj rastlinami. Dožíva sa veku 15 až 20 rokov. Bobor je zákonom chránený druh európskeho významu. Jeho spoločenská hodnota je stanovená na 1 380 eur.