BRATISLAVA 7. septembra (WEBNOVINY) – Slovenská ekonomika aj po 20 rokoch od rozdelenia Československa za tou českou zaostáva.
Výrazne sa k nej však v uplynulých rokoch priblížila. Ako konštatuje Národná banka Slovenska v rámci aktuálnej analýzy konvergencie slovenského hospodárstva, v roku 2012 predstavoval rozdiel v hrubom domácom produkte na obyvateľa v parite kúpnej sily iba 4 percentuálne body.
Slovensko totiž vlani dosiahlo úroveň 75 % priemeru Európskej únie, kým české hospodárstvo bolo na úrovni 79 % priemeru únie.
České hospodárstvo bolo výkonnejšie až o 60 %
Pred dvadsiatimi rokmi, keď obe ekonomiky vstúpili do éry samostatnosti, bolo pritom české hospodárstvo až o 60 % výkonnejšie.
Relatívne dynamický vývoj však za posledné dve dekády zaznamenali obe ekonomiky. Reálny hrubý domáci produkt Slovenska rástol medzi rokmi 1994 až 2012 priemerným ročným tempom 4,4 %, reálny rast českého hospodárstva v rovnakom období predstavoval 2,7 %.
„Rýchlosť, akou Slovensko dobiehalo Českú republiku, bola vyššia ako očakávania pri rozdelení i štandardne pozorované tempá dobiehania,“ konštatuje centrálna banka.
Najdynamickejšie rastúcim odvetvím v oboch ekonomikách bola pritom priemyselná výroba, ktorá od roku 1998 do vlaňajška rástla na Slovensku v priemere o 9,4 % a v Českej republike o 6,9 % ročne. Dynamickejší bol aj vývoj slovenského stavebníctva.
Kým v uvedenom období rástlo o 3,6 % ročne, české stavebníctvo oslabovalo ročne priemerne o 1,2 %. Naopak, sofistikovanejšie sektory peňažníctva a poisťovníctva rástli dynamickejšie v Českej republike. Kým na Slovensku tento sektor rástol len o necelé percento ročne, v Českej republike dosiahol priemerný rast takmer 4,3 %.
Dynamika slovenského hospodárstva však bola v uplynulých dvoch desaťročiach spojená aj s oveľa väčšou volatilitou a nerovnováhami, ako tá česká. „Slovensko malo v priemere vyššiu infláciu, nezamestnanosť aj deficit bežného účtu platobnej bilancie,“ píše sa v analýze. Obe ekonomiky sa pritom vyznačujú veľkou otvorenosťou. Podiel zahraničného obchodu na hrubom domácom produkte rástol kontinuálne v oboch krajinách.
V roku 2012 dosiahol na Slovensku 186 % hrubého domáceho produktu, čo znamenalo oproti roku 1993 nárast o 69 percentuálnych bodov. V Českej republike dosiahol tento podiel 151 % hrubého domáceho produktu a od roku 1993 stúpol o 57 percentuálnych bodov.
Slovensko nedokáže konkurovať v miere zamestnanosti
Aj napriek celkovo dynamickejšiemu hospodárstvu však existujú oblasti, kde Slovensko Českej republike konkurovať nedokáže. Typickým príkladom je vývoj na trhu práce. Miera zamestnanosti na Slovensku vlani dosiahla 59,7 %, čo je výrazne menej ako českých 66,5 %.
Naopak, miera nezamestnanosti sa na Slovensku pohybovala na úrovni 14 %, kým v Českej republike bola 7-percentná. Týmto úrovniam sú podobné aj priemery za obdobie rokov 1994 až 2012, ktoré pre Slovensko predstavujú 14,6 % a pre Českú republiku 6,6 %. Podobne horší vývoj eviduje Slovensko aj v podiele dlhodobo nezamestnaných či v zamestnanosti mladých.
Dôležitým medzníkom vo vývoji susedných ekonomík bol vstup do Európskej únie. Slovenská republika bola relatívne úspešnejšia v dobiehaní priemeru únie. „Jedným z faktorov bol pravdepodobne aj aktívnejší prístup k zásadným zmenám v ekonomike, ktoré začali štrukturálnymi reformami krátko pred vstupom do Európskej únie a vyvrcholili zavedením eura,“ uvádza sa v analýze centrálnej banky.
Udržanie vyššieho tempa hospodárskeho rastu však na Slovensku nebude samozrejmosťou. Podľa nezávislých hodnotení konkurencieschopnosti a podnikateľského prostredia si totiž slovenské hospodárstvo na udržanie dynamiky vyžiada zvyšovanie kvality vzdelávania, rozvoj infraštruktúry, kvality verejných služieb a zníženie byrokracie a úrovne korupcie.
Obraz o aktuálnych kvalitatívnych rozdieloch medzi oboma ekonomikami pritom podľa centrálnej banky poskytuje napríklad vývoj výdavkov na výskum a vývoj. Z počiatočnej úrovne 30 eur na osobu na Slovensku a 35 eur v Českej republike v roku 1993 vzrástli výdavky na výskum a vývoj do roku 2011 na úroveň 68 eur na Slovensku a až 273 eur u našich západných susedov.
„Na Slovensku sa tak tieto výdavky v nominálnom vyjadrení zhruba zdvojnásobili, zatiaľ čo v Českej republike vzrástli takmer osemnásobne,“ dodáva Národná banka Slovenska.