BRATISLAVA 9. mája (WEBNOVINY) – Keď bolo Slovensko príjemcom rozvojovej pomoci, nikto sa neozval, že aj v donorských krajinách môžu byť problémy, vyhlásila v rozhovore pre agentúru SITA nová predsedníčka Platformy mimovládnych rozvojových organizácií Nora Beňáková. „Donedávna sme aj my boli príjemcami pomoci a vtedy nám nevadilo uvažovať o tom, že krajiny, ktoré nám túto pomoc poskytujú, môžu mať tiež svoje skupiny občanov, ktorí sú v núdzi. Od roku 2004 sme členmi Európskej únie, sme členom OECD, to znamená, že patríme medzi tridsať najbohatších krajín sveta. Takže, aj keď máme nejaké vlastné problémy, tak sú ľudia a sú krajiny, ktoré sú na tom omnoho, omnoho horšie ako my. Tu končí otázka, či by sme mali vôbec poskytovať nejakú pomoc. Otázka je, v akom objeme a keďže z dôvodu veľkosti krajiny nikdy nebudeme patriť k najväčším donorom, musíme sa zamerať aj na to, kde naše menšie objemy financií môžu robiť efektívnu zmenu,“ tvrdí Beňáková. „V dnešnom globalizovanom svete sa nedá vyhnúť tomu, žeby sa určitá komunita krajín nezaujímala o zvyšnú časť sveta. V rámci solidarity je úplne normálne, že vyspelejšie krajiny sa zaujímajú o to, aby sa krajiny, ktoré sú na tom momentálne horšie, rozvíjali,“ dodala.
„Treba si povedať, že v poskytovaní rozvojovej pomoci máme zatiaľ malú skúsenosť. Slovenská republika začala formovať svoj systém rozvojovej pomoci až od roku 2004, takže v porovnaní s tradičnými donormi je tu ešte málo odborných skúseností a odborníkov. Momentálne problémy v oblasti našej rozvojovej pomoci je jej kvantita a obsahové zameranie,“ tvrdí Beňáková. Ako vyhlásila, „čo sa týka kvantity, stále máme dosť veľký nepomer medzi poskytovanou multilaterálnou pomocou, čo je pomoc poskytovaná prostredníctvom našich príspevkov do medzinárodných inštitúcií, ktorej použitie Slovensko nemôže nejak veľmi ovplyvniť, a bilaterálnou pomocou. To je tá, ktorá je poskytovaná pod značkou Slovak Aid. Buduje naše dobré meno vo svete, naši občania môžu byť hrdí na to , keď vidia, že slovenskí lekári, humanitárni pracovníci, či iní experti chodia do iných krajín a vedia sa tam podeliť o svoje vedomosti. Dokážu pracovať aj v takých krízových oblastiach, ako je Afganistan a Sudán a podať pomocnú ruku miestnemu obyvateľstvu“.
Beňáková by sa v oblasti rozvojovej pomoci nezameriavala len na susedné krajiny. „Čo sa týka obsahového zamerania, od začiatku je slovenská rozvojová pomoc značne zameraná najmä na krajiny v oblasti nášho susedstva, to znamená západný Balkán a krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. Len postupne sa do skupiny krajín našej rozvojovej pomoci dostávali aj skutočne najchudobnejšie krajiny a krajiny s nízkym príjmom, ktoré sú v centrálne, pretože hlavným cieľom rozvojovej pomoci je redukovanie chudoby vo svete. Je potešujúce, že počet chudobných krajín, ktorým sa dáva pomoc začína rásť, aj keď objemovo za rok 2009 bolo vykázaných pre tieto krajiny len 25 percent pomoci. V porovnaní so Srbskom, ktoré dostalo 39 percent slovenskej bilaterálnej pomoci,“ podotkla Beňáková. Sama by si predstavovala vyvážený prístup. „Teda aspoň 50 percent na chudobné krajiny, kde by sme sa mali zamerať na dlhodobo udržateľné intervencie, ako je podpora vzdelávania alebo socio-ekonomický rozvoj, aby aj po skončení našich projektov a programov bolo vidno udržateľnú zmenu. No a tých druhých 50 percent si vzhľadom na naše komparatívne výhody v porovnaní s tradičnými donormi nechať pre tie krajiny v rámci dobrého susedstva, teda západný Balkán a krajiny Východného partnerstva. Tu je však užitočné naozaj sa zamerať obsahovo na vedomostné projekty, ktoré im pomôžu jednak pri ich snahách o integráciu do medzinárodných štruktúr, do Európskej únie, čo sa týka západného Balkánu, alebo pri transformačných procesoch, čo sa týka aj krajín Východného partnerstva. Keď budeme odovzdávať naše skúsenosti z posledných 20 rokov našej histórie, môžu nás považovať za významnejšieho zahraničnopolitického partnera,“ uzavrela Beňáková.
SITA