Do Národnej Rady SR (NR SR) volilo 15,5 percenta opýtaných len takých kandidátov, ktorých už niekedy osobne stretlo. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO, ktorý si objednal Michal Kaliňák.
Ústredný riaditeľ Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) dlhodobo presadzuje zrušenie jedného volebného obvodu pre parlamentné voľby a je zároveň iniciátorom petície „Parlament regiónov.“
Vplyv straníckej centrály
Prieskum, ktorý sa týkal postojov obyvateľov k voľbám poslancov NR SR na úrovni krajov, sa uskutočnil v čase od 23. do 27. novembra 2020 na vzorke tisíc respondentov. Iniciátor petície za zrušenie jedného volebného obvodu Michal Kaliňák o tom informoval v tlačovej správe.
SaS má o dve percentá viac ako OĽaNO, do parlamentu by sa dostali aj progresívci a SMK
Z prieskumu vyplýva, že politické strany fungujú na báze silného vplyvu straníckej centrály či lídra, ktorý stranu ťahá, kým ostatní v rámci strany sa vo svojej podstate iba vezú. „Alarmujúce je to o to viac, že politickým stranám reálne chýbajú funkčné regionálne a miestne štruktúry, čo dokazuje hneď viacero skutočností,“ uvádza sa v tlačovej správe. Napríklad neschopnosť nominovať členov okrskových volebných komisií pri voľbách, prípadne aj fakt, že pri ostatných voľbách do orgánov samosprávnych krajov, komunálnych voľbách, prezidentských voľbách aj voľbách do Európskeho parlamentu dokázali do okresných volebných komisií nominovať svojich zástupcov v priemere štyri politické strany.
Politika sa vzdialila kontaktu s ľuďmi
Prieskum zároveň ukázal, že osem z desiatich opýtaných už v minulosti do NR SR volili kandidátov, ktorých predtým nikdy osobne nestreli. Podľa prieskumu to dokazuje, že politika sa od roku 1998 vzdialila priamemu kontaktu s ľuďmi. Politici z toho profitujú riadeným PR a neosobnými kampaňami, ktoré sa výrazne viac orientujú na sociálne siete a mediálnu publicitu, ako na osobný kontakt a priamu komunikáciu s voličmi.
„Tento postoj opýtaných zároveň dokazuje typ voličského správania, ktorý je ochotný rešpektovať voľbu politikov, ktorí sú relatívne cudzí. Voliči tak vo voľbách vyberajú politikov, pri ktorých majú určitý pocit tlmočený ich mediálnou prezentáciou, čo v praxi umocňuje personalizáciu politiky v podobe silného lídra, prípadne malej skupiny mediálne exponovaných politikov,“ dopĺňa sa v tlačovej správe.