BRATISLAVA 18. júla (WEBNOVINY) – Klienti slovenských bánk sú stále viac naklonení sporeniu ako požičiavaniu a celkové vklady slovenských domácností sú o 40 % vyššie ako ich úvery.
„O Slovákoch sa často hovorí ako o veľmi šporovlivom národe. A aj napriek úverovému boomu úspory slovenských obyvateľov v bankách naďalej prevyšujú úroveň ich úverov,“ uvádza sa v analýze Poštovej banky.
V prípade tretiny ekonomík EÚ, najmä v prípade Severanov, však podľa analýzy banky platí opak a ľudia tu bankám viac peňazí dlžia, ako v nich majú uložených.
Slovák má z banky požičaných v priemere 3 585 eur. Menej ako my tak banke dlžia v prepočte na hlavu podľa analýzy Poštovej banky už iba obyvatelia šiestich ekonomík EÚ.
Dlhy kopia Švédi aj Cyperčania
Len niečo cez tisíc eur dlhujú svojim bankám v prepočte na obyvateľa Rumuni a Bulhari. Dlh človeka zo susedného Maďarska, ale i vzdialenejšej Litvy, predstavuje v priemere menej ako 2 500 eur.
Naopak, najväčšími dlžníkmi v únii sú Luxemburčania. V tejto krajine na jednu hlavu pripadá úver z banky v objeme 67 220 eur.
Luxemburčania v priemere dlžia banke takmer dvakrát toľko, ako druhí najväčší bankoví dlžníci, ktorými sú Švédi. Viac ako 20 tis. eur má ale z banky požičaných aj priemerný obyvateľ Cypru, Holandska, Írska, Británie a Fínska.
Slovák má v banke podľa analýzy uložených v priemere 5 008 eur, čo je suma o zhruba 40 % vyššia ako hodnota úveru pripadajúca na jednu slovenskú hlavu. V rámci EÚ sú naše úspory v bankách podľa Poštovej banky v prepočte na obyvateľa ôsme najnižšie.
Maďari majú úspor menej ako Slováci
Najmenej majú na účtoch v bankách Rumuni, a to 1 338 eur na jedného obyvateľa. Priemerné úspory Lotyšov, Bulharov, Maďarov a Litovčanov sa pohybujú v rozpätí 2 000 až 3 000 eur.
Naopak, najväčšie úspory pripadajúce na obyvateľa dosiahlo Luxembursko, konkrétne 87 145 eur.
Podľa Poštovej banky zrejme aj vďaka veľkému podielu finančných prostriedkov zo zahraničia bol druhý najväčší objem vkladov v prepočte na obyvateľa evidovaný na Cypre, kde presahoval úroveň 31 tis. eur.
„Úroveň a tempo zadlžovania či sporenia nepochybne súvisia nielen s historickým vývojom bankovníctva, ale aj so životnou úrovňou danej ekonomiky,“ uviedla analytička Poštovej banky Eva Sadovská.
O tom, či má národ väčší sklon k požičiavaniu si peňazí alebo naopak k ich šetreniu, vypovedá podľa nej ukazovateľ, ktorý dáva do pomeru úvery a vklady domácností. Na Slovensku je tento pomer na úrovni 0,72. Teda na 100 eur v banke slovenskou domácnosťou uložených pripadá 72 eur z banky požičaných.
