Počas minulotýždňových protestov v Kazachstane, ktoré prerástli do násilností a najhorších nepokojov v krajine od získania nezávislosti pred 30 rokmi, polícia zadržala takmer 8-tisíc osôb. Informovali o tom v pondelok tamojšie úrady.
Vlajky na pol žrde
Prezident Kasym-Žomart Tokajev označil udalosti z minulého týždňa za „teroristickú agresiu“ proti krajine a správy o úradoch bojujúcich proti pokojným demonštrantom odmietol ako „dezinformácie“.
Protesty v Kazachstane si vyžiadali viac ako 150 mŕtvych, medzi obeťami sú aj tri deti
Kazašské ministerstvo vnútra oznámilo, že zadržaných bolo celkovo 7 939 ľudí. Rezort zdravotníctva zasa v nedeľu informoval, že pri nepokojoch zahynulo 164 ľudí vrátane troch detí. Úrady v súvislosti s desiatkami obetí vyhlásili pondelok za deň smútku.
Zdražovanie pohonných hmôt
Protesty vypukli 2. januára pre prudký rast cien skvapalneného plynu a rýchlo ich začalo sprevádzať násilie. Tokajev sa pre ne obrátil so žiadosťou o pomoc na Organizáciu dohody o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) vedenú Ruskom, ktorá schválila vyslanie zhruba 2 500 prevažne ruských vojakov do Kazachstanu na mierovú misiu.
Kazašský prezident pritvrdil. Kto sa nevzdá, bude zabitý, varoval v televíznom prejave (video)
Tokajevova kancelária v nedeľu uviedla, že už stabilizovali poriadok v krajine a úrady získali kontrolu nad administratívnymi budovami, ktoré obsadili demonštranti.
Streľba do demonštrantov
Ruská televízia Mir-24 informovala, že z mesta Almaty bolo v nedeľu počuť príležitostnú streľbu, ale nebolo jasné, či to boli varovné výstrely bezpečnostných zložiek. Tokajev v piatok oznámil, že povolil polícii a armáde strieľať bez varovania, aby obnovili poriadok v krajine.
Po násilných demonštráciách platí v niektorých častiach Kazachstanu výnimočný stav (video)
Hoci sa protesty začali pre zvýšenie cien plynu, ich intenzita naznačuje, že zrejme odrážajú širšiu nespokojnosť s vedením štátu, v ktorom už 30 rokov vládne tá istá strana. Mnoho demonštrantov skandovalo „preč so starcom“, čím odkazovali na bývalého prezidenta Nursultana Nazarbajeva, ktorý mal aj po odstúpení v roku 2019 značnú moc ako šéf bezpečnostnej rady. Z toho postu ho však Tokajev pre nepokoje odvolal, zrejme aby upokojil demonštrantov.
