Situácia v gastro sektore je zlá, opatrenia zo strany vlády a štátu sú nepostačujúce, neadresné a likvidačné. Podnikatelia upozorňujú na byrokratickú náročnosť pri žiadaní o podporu, potrebovali by práve v týchto časoch zníženie administratívnej záťaže a predovšetkým sociálnych odvodov.
Aj také sú zistenia exkluzívnej ankety „Ako je na tom gastro po znovuotvorení“ iniciatívy Pomoc pre gastro na vzorke takmer 500 majiteľov reštaurácií, jedální a iných gastro prevádzok, ktorú realizovali začiatkom júla.
Problémom je aj byrokratická náročnosť
Z ankety vyplynulo, že až 68 % podnikateľov považuje postup žiadania o príspevok na nájomné za byrokraticky náročný.
Prosia o pomoc pred bankrotom a prepúšťaním, gastroprevádzky majú problém s platením nájomného
„Tá spätná väzba, ktorú od nich máme, je jednoznačná. Celý proces žiadania o podporu je taký komplikovaný, že jednoducho nemajú kapacity, aby sa o ňu uchádzali, ak si uvedomíme, že musia riešiť existenčné problémy. A aj tí podnikatelia, ktorí o podporu požiadali, sa doteraz refundácie napríklad za nájomné v marci, nedočkali,“ uviedla hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro Magdaléna Koreny.
Podniky by uvítali zníženie DPH
Podľa ankety by podniky privítali hlavne zníženie odvodového zaťaženia (67 %) a zníženie DPH (59 %).
Podnikatelia v gastronómii a hotelierstve sú v kritickej situácii, štátna pomoc je nedostatočná a nedostupná
„Tretina našich respondentov by potrebovala, aby boli dostupné bezúročné alebo nízko úročené úvery s garanciou štátu. Skepticky vnímajú aj plánované zdobrovoľnenie gastrolístkov, ktoré by znížilo príjmy v gastro biznise a považujú ho v týchto časoch za nesystémové a neúčelové,“ doplnila Koreny.
K väčšine podnikov sa pomoc nedostane
Byrokracia nie je zďaleka jediným problémom, na ktorý podnikatelia v gastro biznise upozorňujú. Podľa mnohých sú podmienky na získanie pomoci od štátu nastavené tak, že väčšina podnikov ju nemá šancu získať.
Na všetky typy pomoci počas pandémie použilo ministerstvo práce už vyše pol miliardy eur
„Ani na jednu z piatich štátnych pomocí naša spoločnosť nemala nárok. Pomoc bola zameraná na samotnú zamestnanosť, ale nie všeobecne na fungovanie firmy. Náklady firiem, to nie sú len mzdy zamestnancov, ale aj nájomné, prevádzkové, režijné náklady, servis áut, poistky. Takže naša predbežná strata je zhruba 10 000 € za predchádzajúce obdobie, rozpredávame zariadenia, aby sme mali z čoho pokryť ešte nevyhnutné výdavky a plánujeme skončiť s podnikaním v tomto roku úplne. Nepotrebovali sme pomoc na seba ako zamestnanca, ale na firmu ako takú, a na to štát nemyslel,“ opísala svoju skúsenosť Iveta Tóthová zo spoločnosti ITO & partners.