ŠTRASBURG 22. októbra (WEBNOVINY) – Európska energetická únia, ktorej budovanie bude mať na starosti slovenský podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič, je považovaná za novú myšlienku, politológovia sa ňou však začali zaoberať už dávnejšie a od plynovej krízy v roku 2009 púta zvýšenú pozornosť politikov.
Samotný pojem podľa neho zaznel prvýkrát v roku 2010 na stretnutí vtedajšieho predsedu Európskeho parlamentu (EP) Jerzyho Buzeka s niekdajším šéfom EK Jacquom Delorsom, zatiaľ čo budúci stály predseda Európskej rady Donald Tusk zámer oživil na jar tohto roka.
Predseda novej EK Jean-Claude Juncker ho v záujme získania podpory zo strany európskych lídrov a parlamentu identifikoval ako jeden z „kľúčových projektov“, ktoré by mali byť súčasťou jeho programu pre nasledujúcich päť rokov, povedal Šefčovič krátko po tom, ako EK v novom zložení v stredu odsúhlasili členovia EP.
Šefčovič navrhol päť pilierov energetickej únie
„Úloha spočíva v tom, ako to preniesť z teoretickej roviny k praktickému napĺňaniu,“ vysvetlil staronový podpredseda EK pre agentúru SITA v štrasburskom sídle EP, kde poslanci rozhodovali o Junckerovom tíme v rámci svojho plenárneho zasadnutia. Okrem konceptov Buzeka, Delorsa a Tuska vychádza Šefčovič aj z nedávno prijatej Európskej stratégie energetickej bezpečnosti z dielne dosluhujcúcej komisie či záverov jarného summitu EÚ, pričom navrhol päť pilierov, na ktorých by mala byť budúca energetická únia postavená.
Prvý z nich tvoria „posilnená (energetická) bezpečnosť, posilnená solidarita a posilnená dôvera“ medzi členmi EÚ navzájom pri vyjednávaní o energetických kontraktoch. „Odporúčal som, aby sme oveľa vehementnejšie začali využívať inštitút, ktorý som nazval Európskou energetickou diplomaciou, to znamená, že musíme to vnímať ako zahranično-politickú a bezpečnostnú prioritu, ako niečo, čo bude permanentne figurovať vo všetkých kontaktoch, ktoré európski predstavitelia aj v oblasti zahraničnej politiky budú mať na prvých miestach,“ povedal Šefčovič.
Za jeden z ďalších pilierov svojho konceptu označil dokončenie vnútorného trhu, aby bol možný „voľný pohyb energií“, čomu dnes bránia „pocit národnej suverenity a veľmi veľa technických bariér“. Rovnako dôležité považuje aj pokračovanie v znižovaní energetických potrieb EÚ, presadzovanie takzvanej dekarbonizácie v záujme ochrany životného prostredia a podporovanie príslušného výskumu. Konkrétne opatrenia chce Šefčovič predstaviť najneskôr na jar budúceho roka.
Energetická únia je jedna z Junckerových priorít
Juncker v minulotýždňom dokumente týkajúcom sa Šefčovičovej nominácie na daný post potvrdzuje, že vytvorenie Európskej energetickej únie je jedným z jeho prioritných projektov. Ako ciele definuje spoločné využívanie energetických zdrojov, spojenie infraštruktúr a „zjednotenie sily“ EÚ pri vyjednávaní s tretími krajinami.
„Potrebujeme diverzifikovať naše energetické zdroje a zredukovať vysokú energetickú závislosť viacerých z našich členských štátov. Chcem zachovať otvorenosť európskeho energetického trhu našim susedom. Ak sa však cena energie z východu stane privysokou, či už komerčne alebo politicky, Európa by mala byť schopná rýchlo prepnúť na iné dodávateľské kanály,“ napísal Juncker v zverejnenom liste, pričom zrejme narážal na momentálne problematické vzťahy medzi EÚ a Ruskom pre konflikt na Ukrajine.
Šefčovičovi sa rozšírilo portfólio zodpovednosti
Šefovič v doterajšej EK pôsobil ako podpredseda zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a podľa pôvodného návrhu Junckerovej zostavy mal byť komisárom EÚ pre dopravu a vesmír, zatiaľ čo portfólio energetickej únie pridelil slovinskej kandidátke Alenke Bratušekovej. Tá nakoniec ako jediná svoju kandidatúru neobhájila pred príslušnými výbormi EP, ktoré pred hlasovaním pléna preverovali pripravenosť kandidátov zastávať navrhované funkcie.
Dôsledkom bol presun porfólií medzi Šefčovičom a novou slovinskou kandidátkou Violetou Bulcovou, čo v prípade slovenského komisára znamenalo nutnosť absolvovať dodatočné vypočutia na pôde výborov. Tie sa uskutočnili v pondelok večer, teda necelé dva dni pred konečným hlasovaním EP o Junckerovej komisii v rámci plenárneho zasadnutia v Štrasburgu. Poslanci v stredu zostavu schválil v pomere 423 ku 209.
Ako podpredseda EK bude mať Šefčovič na starosti taktiež koordináciu práce ostatných komisárov, a to predovšetkým v oblastiach boja proti klimatickým zmenám, energetiky, dopravy, vnútorného trhu, priemyslu, podnikania, životného prostredia, námorných záležitostí, rybolovu, regionálnej politiky, pôdohospodárstva, rozvoja vidieka, výskumu, vedy a inovácií. Funkčné obobie novej EK sa začína 1. novembra.
