ŠEFČOVIČ: Ekonomika EÚ by mala mať nové základy

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Maroš Šefčovič
Maroš Šefčovič Foto: SITA/Michal Burza

BRATISLAVA 4. marca (WEBNOVINY) – Na scenári výrazného oživenia ekonomiky Európskej únie (EÚ) je založená Stratégia EÚ 2020, ktorú v stredu schválila Európska komisia a dnes ju v parlamente pred poslancami prezentoval slovenský komisár, podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. „Symbolicky môžem v Bratislave priamo v národnej rade odštartovať pôsobenie v tejto novej funkcii,“ uviedol svoj príhovor.

Šefčovič zdôraznil, že hlavným cieľom stratégie je vyviesť európske hospodárstvo z krízy a využiť to na to, aby európska hospodárska politika bola postavená na úplne nových základoch. V prípade, že by sa únia vrátila k hospodárskemu životu, ktorý sme poznali pred krízou, rozvoj by podľa Šefčoviča stagnoval. Ako pripomenul, sú aj scenáre strateného desaťročia, podľa ktorých nám hrozí strata životnej úrovne a postupná marginalizácia EÚ vo svete. „Uplynulé dva roky vymazali 20 rokov úsilia v konsolidácii verejných financií,“ zdôraznil Šefčovič. Ako poukázal, HDP európskych krajín klesol o štyri percentá a priemyselná produkcia sa vrátila na úroveň 90-tych rokov. Pripomenul tiež, že počet nezamestnaných sa vyšplhal na 23 miliónov ľudí, z čoho až 21 percent tvoria mladí. Za dôvody označil to, že Európa dlhodobo zápasí s nižšou produktivitou, za čím sú nižšie investície do vedy a výskumy, obavy z inovačných riešení, bariéry na vnútornom trhu a menej dynamické podnikateľské prostredie.

Scenár výrazného oživenia je podľa slov Šefčoviča založený na troch pilieroch – na vedomostiach a inováciách, na udržateľnom raste a inkluzívnom raste orientovanom na podporu zamestnanosti a odstraňovanie chudoby. EÚ sa podľa neho rozhodla zredukovať počet priorít a zostalo ich päť. Medzi nimi sú zníženie nezamestnanosti, zvýšenie investícii do vedy a výskumu, rešpektovanie environmentálnych cieľov, zvýšenie počtu Európanov s vysokoškolským diplomom z 31 na 40 percent a pomoc 20-tim miliónom ľudí dostať sa nad hranicu chudoby.

Komisár vyzdvihol aj pôsobenie SR v únii. „Od vstupu do EÚ v roku 2004 zaznamenala pokrok vo všetkých oblastiach,“ zdôraznil. Ako pripomenul, za uplynulé obdobie sme zaznamenali najväčší rast HDP a z 50 percent európskeho priemeru sme sa dostali na takmer 70-percentú hranicu. Ďalší úspech EÚ bude závisieť aj od Slovenska a prosperita Slovenska od úspešnosti EÚ, dodal Šefčovič.

Za jeden z kľúčových problémov EÚ označil Šefčovič na brífingu pred novinármi po vystúpení pred poslancami oblasť školstva. Ako poukázal, problémom je kvalita vysokého školstva aj malé percento ľudí s vysokoškolským diplomom. Alarmujúci je tiež počet Európanov s neukončenou základnou školskou dochádzkou a stredoškolským vzdelaním. „Na Slovensku si tento problém až tak neuvedomujeme, lebo patríme k špičke v tomto ukazovateli,“ podotkol. Pripomenul však, že každý siedmy Európan nedokončí základnú školskú dochádzku, resp. nemá stredoškolské vzdelanie, čo je až 15 percent. Slovensko sa však zaradilo k ostatným európskym krajinám s alarmujúcim ukazovateľom, že mladí ľudia vo veku 15 rokov majú problémy s čítaním a nedokážu pochopiť prečítaný text.

„Pre mňa ten najväčší odkaz z dnešnej debaty s podpredsedom komisie je v tom, že som presvedčený, že bez ohľadu na to, aby sme si mysleli, že vieme robiť bez chýb, ideme absolútne a používame absolútne štandardné spôsoby a sme súčasťou mechanizmu,“ zhodnotil návštevu Šefčoviča v Národnej rade SR jej predseda Pavol Paška. NR SR bola prvým národným parlamentom, ktorý komisár vo svojej funkcii navštívil. „Som veľmi rád, že to bolo práve Slovensko,“ vyhlásil Šefčovič.

SITA

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Maroš ŠefčovičPavol Paška
Firmy a inštitúcie NR SR Národná rada Slovenskej republiky