BRATISLAVA 27. mája (WebNoviny.sk) – Slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie čakajú extrémne výzvy, Únia totiž už niekoľko rokov funguje v permanentnom krízovom režime, keď jedna kríza strieda druhú a zvoláva sa jeden krízový summit za druhým.
Na Národnom konvente o EÚ, ktorý sa konal na pôde rezortu diplomacie v Bratislave, to pred poslancami NR SR či zástupcami diplomatického zboru uviedol predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz. Ako dodal, z jeho pohľadu ide o štyri hlavné výzvy – utečeneckú krízu, hrozby tzv. Islamského štátu, politické riešenie na Ukrajine a britské referendum o zotrvaní v EÚ.
Predsedníctvo SR v EÚ ovplyvní britské referendum aj Grécko
Európa ignorovala utrpenie ľudí
Migrácia je podľa Schulza výzva pre celý svet, keďže je v pohybe 60 miliónov ľudí po celom svete. Predseda EP vo svojom prejave vyzdvihol tých, ktorí utečencom na ich ceste pomohli, poskytli im vodu, potraviny či šatstvo. Myslí si, že v tejto otázke potrebujeme pragmatický prístup a realizmus.
Schulz skonštatoval, že Európa ignorovala utrpenie ľudí, ktorí v Sýrii čelia brutalite tzv. Islamského štátu a bombám Asadovho režimu, pokiaľ k nám nezačali prichádzať. „Treba ukončiť túto vojnu a dúfam, že všetky diplomatické kroky a úsilie budú úspešné, aby sme dospeli k mieru,“ uviedol Schulz.
Predseda EP sa vyjadril aj k situácii na Ukrajine. „Kto by si dokázal predstaviť, že v Európe sa budú posúvať hranice násilím, so zbraňami,“ pýtal sa Schulz. Myslí si, že postup ruského prezidenta Vladimíra Putina bol v situácii s Ukrajinou „nezodpovedný a anexia Krymu ako unilaterálny akt nebol správny„. Zdôraznil, že silné štáty nemôžu porušovať pravidlá, ktoré musia platiť pre všetkých.
Schulz sa vyjadril aj k britskému referendu o zotrvaní v EÚ, ktoré sa koná 23. júna, týždeň pred začiatkom slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Podľa vlastných slov je zástancom zotrvania, pretože ak by Londýn Brusel opustil, bolo by to zlé pre obe strany. „Slovenské republika bude mať v podstate za úlohu zmanažovať budúcnosť po tomto referende a vyslovujem plnú dôveru vláde SR v jej schopnosti v rámci predsedníctva,“ vyjadril sa Schulz.
Ťažko a pomaly prepájame európske a domáce témy
Národným konventom o EÚ podľa ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka vrcholila dlhoročná snaha rozprúdiť aktívnu a zmysluplnú diskusiu o európskych témach. „Chceli sme touto diskusiou vytvoriť celospoločenskú platformu pre zapojenie širokej verejnosti do diskusie,“ priblížil Lajčák podstatu projektu, do ktorého sa mohli zapojiť všetci od politikov, úradníkov, cez akademikov až po cirkvi či podnikateľov. Podľa šéfa slovenskej diplomacie sa vďaka konventu podarilo mnoho vecí, ale niektoré sa aj nepodarili.
„Otvorená diskusia, konštruktívna kritika, zdôvodnená argumentácia boli očakávaným predpokladom úspešného priebehu a zároveň kľúčovými nástrojmi pre formovanie národného konsenzu o európskych témach,“ povedal Lajčák v prejave. Podľa ministra sa tak podarilo vytvoriť platformu pre spoločenskú diskusiu, do zabehnutého sa vniesol nový vietor, podarilo sa im do debaty dostať väčšie spektrum nástrojov, abstraktnosť sa podarilo vymeniť za konkrétnosť, prázdne frázy nahradili úprimnosťou a hovorili veci tak, ako ich cítia. Lajčák za plus takisto vníma, že sa podarilo diskusiu previesť do regiónov a ukázať občanom, že „toto je aj ich Únia„.
Lajčáka však mrzí, že sa im nepodarilo vzbudiť dostatočný záujem širšej slovenskej spoločnosti, ani zmeniť nastavenie optiky „my vs. Brusel„. Lajčák priznal, že len ťažko a pomaly prepájame európske a domáce témy. „Snažili sme sa načúvať a porozumieť náladám v spoločnosti, ale nedokázali sme zmierniť ich protieurópske tendencie,“ dodal minister.
