Čo pre Vás predstavuje firemná filantropia?
Firemná filantropia má mnoho definícií a je zabalená vo väčšom koncepte firemnej sociálnej zodpovednosti. Takže ak nad ňou rozmýšľam, predstavujem si všeobecnejšiu úlohu korporácii v občianskej spoločnosti. Občianska spoločnosť pre mňa znamená celú sieť iniciatív, komerčných podnikov a neziskových organizácii, kde sa obyvatelia zhromažďujú, snívajú, pracujú, robia výskumy a chránia svoje záujmy pre lepšiu budúcnosť. Je to miesto, kde si plnia svoje túžby po budúcnosti. Korporácie sú veľkou časťou tohto procesu. Niektorým korporáciám sa darí hrať lepšiu úlohu v tomto procese ako iným a často ich filantropické správanie a ich vzájomné vzťahy s neziskovými organizáciami či charitami demonštrujú ich skutočné úmysly a vieru v ich dôležitosť v občianskej spoločnosti. Neviem, či práve toto je presná odpoveď na Vašu otázku, ale ja si myslím, že to je obrovská otázka. Existuje mnoho spôsobov, ako firmy môžu pôsobiť pozitívne v občianskej spoločnosti.
Ako by sa dal vysvetliť vzťah tejto spoločnosti a firiem? Na fóre ste totiž hovorili, že je veľmi blízky, možno až tak, že nemôžu bez seba existovať.
Ja si myslím, že môžu existovať jeden bez druhého. Občianska spoločnosť je však oveľa silnejšia, ak rešpektujú jeden druhého a svoje úlohy. Pre firmy je dôležité rozmýšľať nad sebou, nad tým, čo robia a čo sa snažia dosiahnuť, v čom sú dobré, aké majú skúsenosti. Keď sa pozrú na neziskové organizácie, s ktorými by chceli spolupracovať, často nájdu organizácie, ktoré vyznávajú podobné hodnoty, operujú na podobnom trhu, alebo potrebujú schopnosti, ktoré korporácia má. Keď sa firma vie spojiť s organizáciou, ktorá má tieto podobnosti, myslím si, že tam vznikne oveľa uspokojúcejší vzťah. Pracovníci vo firme budú spokojnejší, ktorí pochopia, že to, čo robia vo svojej bežnej práci, je spoločensky prospešné a pomáha neziskovým organizáciám. A tieto neziskové organizácie získajú vyššiu hodnotu zo spolupráce s firmou. Pre korporáciu je ďalšou dôležitou vecou myslieť na neziskovú organizáciu ako na dlhodobý zámer. Musí mať isté kvality manažmentu a zdrojov a cieľov a písania reportov a záznamových systémov. Teda všetkých vecí, ktoré má sama korporácia vo svojich systémoch a dobre im rozumie. Neziskové organizácie však týmto veciam nie vždy rozumejú, ale všetky sú kriticky dôležité pre neziskové organizácie, ktoré sa chcú nejaký čas udržať. Takže ak korporácie pomôžu neziskovým organizáciám v týchto oblastiach, aby boli lepšie manažovanými objektmi, je to významné pre celú občiansku spoločnosť.
Aká veľká by mala byť organizácia, aby musela začať nejakým spôsobom byť v občianskej spoločnosti zodpovedná?
Každá spoločnosť musí byť zodpovedná. Vlastne aj každá nezisková organizácia musí byť zodpovedná. Nepredpokladajte, že keď sa nezisková organizácia volá neziskovou organizáciou, tak aj pracuje zodpovedne. Myslím si, že to, čo v spoločnosti potrebujeme, je, aby všetky naše inštitúcie boli verné väčšiemu mravnému či hodnotovému systému, ktorý je ďalej, ako je finančný konečný súčet, ďalej ako záchrana samého seba, ale všeobecne prináša nejakým spôsobom spoločnosti pokrok. Organizácie musia uvažovať nad dlhodobejšou perspektívou. Organizácie, ktoré rozmýšľajú krátkodobo, či už sú to korporácie alebo neziskové organizácie, urobia rozhodnutia založené na osobnom prospechu, veľmi pravdepodobne nebudú reflektovať potreby spoločnosti v dlhodobom horizonte. Firmy a organizácie musia byť úplne verné svojej misii, musia zreteľne vyjadriť toto poslanie a zamerať sa presne naň tak, aby sa uistili, že ich stratégia, ciele a vystupovanie zodpovedajú tomuto poslaniu. Udivuje ma, ako často neziskové organizácie zabudnú, čo robia a prečo to robia. A je dôležité pre firmy urobiť to isté. Je tam toľko podobností!
Nepredpokladajte, že keď sa nezisková organizácia volá neziskovou organizáciou, tak aj pracuje zodpovedne.Buzz Schmidt
Takže to nie je len na Slovensku, že ľudia majú pocit, podľa ktorých neziskové organizácie nepracujú tak, ako by mali? Tento pocit majú aj ľudia vo svete?
Neviem, ako hlboko si to myslia Slováci, ale áno, myslím si, že pri neziskových organizáciách je v niektorých krajinách hlbšie zakorenená nedôvera ako v iných. Zaujímavé je, že často neveríte súkromným firmám, či už ide o korporáciu alebo neziskovú organizáciu. Je to rovnaké. Čiže ak v krajine veria súkromným inštitúciám, pravdepodobne veríte obom typom. Ak im neveríte, neveríte ani jednej z nich. Myslím si, že je nevyhnutné, aby si neziskový sektor, organizácie občianskej spoločnosti, ich zastrešujúce organizácie a inštitúcie, ako je Nadácia Pontis, ktoré bytostne zaujíma stav občianskej spoločnosti, uvedomovali dôležitosť budovania si dôvery spoločnosti v tieto inštitúcie.
Ako toto dosiahneme?
Čím sú organizácie transparentnejšie, tým lepšie. To je tým, že ak sa spoliehajú len na pravidelné správy, tak s veľkou pravdepodobnosťou nie sú. Títo budú zlí hráči, organizácie, ktoré zneužívajú svoje fondy, zbytočne míňajú peniaze, alebo sa ich riaditeľ obohacuje. Toto nie sú dobré správy. Ale ak sú všetky organizácie transparentné, je oveľa ťažšie zacieliť len na tých zlých a je pravdepodobnejšie, že ľudia pochopia obrovskú komplexnosť a škálu iniciatív a kvalitu súkromných sociálnych firiem.
Poznáte trochu firemnú filantropiu v našom ponímaní? Zdá sa Vám, že ľudia našim firmám a organizáciám veria, alebo neveria?
Neviem sa vyjadriť k úrovni dôvery na Slovensku, ale čo môžem povedať, je to, čo som videl pri firmách, s ktorými som sa stretol, neziskových organizáciách, s ktorými som sa stretol, aj Nadáciou Pontis, ktorá je mojím hostiteľom. Je tu úžasne pozitívne progresívne odhodlanie týchto organizácií robiť veci lepšími a lepšími. Je dôležité udržať si túto hybnosť a sebadôveru, že veci sa zlepšia. Keď stratíte túto sebaistotu, je veľmi jednoduché stať sa cynickým a tohto sa treba vyvarovať. Treba sa vyhnúť cynizmu tak dlho, ako je to možné, a dôverovať súkromným iniciatívam a tomu, že občania môžu získať kontrolu nad svojimi životmi a vedia byť zodpovední. Musíte v to veriť, inak sa to stane. Takže to, čo som videl, bolo množstvo nadšenia, veľký vývoj. Aj počas stretnutia som si myslel, že účastníci berú svoje úlohy veľmi vážne a sú veľmi horliví naučiť sa a začať rozmýšľať nad novými spôsobmi, ktoré budú môcť použiť vo svojich organizáciách. Je veľmi užitočné mať organizáciu, ako je Pontis, ktorá je jednou z najefektívnejších organizácií svojho druhu, aké som videl po celom svete. Sú na vrchole tohto procesu, monitorujú dôveru, monitorujú sociálne aktivity korporácií, monitorujú kvalitu neziskových organizácií, myslia to vážne, sú šikovní, nadšení a naozaj budú vyvíjať na krajinu nátlak, ako sa bude táto oblasť vyvíjať. Slovensko má šťastie, že v ňom pôsobí podobná organizácia, a tiež že nie je príliš veľkou krajinou. Môžete v podstate vytvoriť víziu, ako budú veci v budúcnosti fungovať a ako sa bude vyvíjať dôvera. Tak môžete skutočne monitorovať svoj pokrok pri dosahovaní týchto vízií spôsobmi, aké by vo väčších krajinách neboli možné. Som optimista. Pri občianskej spoločnosti najmä v postkomunistických krajinách existujú obavy, že niekoľko krokov vedľa bude znamenať koniec, ale myslím, že tu ste odviedli úžasnú prácu.
Možno to nie je celkom otázka na Vás, ale myslíte si, že naša legislatíva v tejto oblasti má nejaké trhliny?
Pravdepodobne nie. Rád by som ale pridal komentár k dvom percentám. Myslím, že to bola brilantná myšlienka. Filantropia nie je pre korporácie povinná, ale toto bol nielen spôsob, ako dostať peniaze pre občiansku spoločnosť, ale aj spôsob, ako prinútiť podnikavých ľudí, aby si uvedomili občiansku spoločnosť. Takže to bola obrovská príležitosť pre podobných pokrokových ľudí, aby dostali šancu sa zapojiť. Som si istý, že je to aj príležitosť na zneužívanie, preto ten program musí byť neskutočne transparentný, aby si uchoval dôveru krajiny. Investujete veľa do vierohodnosti korporácií, že to budú robiť správne, ak sa snažíte vybudovať občiansku spoločnosť od základov. Občianska spoločnosť v tomto regióne v predkomunistickej ére bola celkom kypiaca a potom prišlo toto dlhé obdobie, kedy bola skôr spiaca. Takže tu nemáte vo filantropii tradície. Zatiaľ. Nemáte veľké súkromné nadácie, ktoré majú donorov sponzorujúcich granty. Musíte hrať s kartami, ktoré ste dostali. A v organizáciách, ktoré sa vynorili najrýchlejšie, sú tieto súkromné. Ak ich viete využiť, aby ste nakopli filantropiu, tak to musíte urobiť. Zároveň musíte simultánne skúšať tieto organizácie začleniť do spoločnosti a uistiť sa, že majú základy v hlbšej etike, uvedomujú si občiansku spoločnosť a sociálny pokrok, nielen krátkodobé výnosy. Takže ja si myslím, že to bola úžasná idea urobiť dobré veci pre všetky strany. Možno o pár rokov už nebude potrebná, pretože filantropia vo všeobecnosti bude stabilnejšia a korporácie vo všeobecnosti budú viac spoločensky uvedomelé. Ale pre tento moment je vážne dobrá.
Tento systém asignácie dvoch percent z daní by sa mohol do budúcnosti využívať aj v ďalších krajinách?
Samozrejme, myslím, že by bol prínosom aj v iných krajinách. Najpodobnejšia vec, akú poznám, existuje v Maďarsku, oni majú systém jedného percenta. Keď rozmýšľam nad systémami v prípade krajín, kde po prvý raz alebo znova po dlhom čase vznikajú súkromné iniciatívy, toto je pomerne geniálny vynález, aby sa dosiahlo množstvo vecí naraz. Ale kým by som ho začal propagovať v iných krajinách, zrejme by som ho musel lepšie pochopiť a je mi jasné, že zrejme je množstvo vecí, ktoré spôsobujú problémy, ktoré si vyžadujú kompenzácie, aby ich prekonali, aby sa uistili, že systém sa nezneužíva.
Vy ste vážne optimista vo všetkých veciach zahŕňajúcich Slovensko a firemnú filantropiu, ale vidíte spôsob, ako ju možno ešte vylepšiť?
Nie som expert na firemnú filantropiu, takže všetko, čo poviem, prichádza z môjho pohľadu, z pohľadu neziskovej organizácie. Nie je úplne nereálny, ale nikdy som nerozmýšľal nad všetkými spôsobmi firemnej filantropie. Myslím, že vždy, keď firmy rozmýšľajú nad filantropiou, mali by rozmýšľať nad nimi ako o dlhodobom vzťahu organizácií. Mali by rozmýšľať nad zhodnosťou ich misií a schopností a trhov. Mali by rozmýšľať nad organizáciami ako nad podnikmi a využiť všetky príležitosti ako si posilniť svoje hodnoty a prístup. Ak sa sústredíte na toto, myslím, že dostanete naozaj dobré programy firemnej filantropie. A ak sa pozriete na tieto elementy v už existujúcich programoch firemnej filantropie, propagujete ich, zaostríte na ne, to tiež pomôže. Neviem, či by som vedel vylepšiť stratégiu, ktorú plní Pontis, myslím, že je naozaj pôsobivá a ja by som nikdy tak dobrú prácu neodviedol. Vidím, že Pontis robí presne to, čo som práve povedal a každý rok vidíte aj vy vzrastajúcu kvalitu. Prezentácie firemných aj neziskových partnerov na fóre boli úžasné a ako výsledok stretnutí očakávam, že keď to všetci uvidia, prídu so všetkými možnými nápadmi, ako zapojiť potenciálnych neziskových partnerov oveľa efektívnejšie. Takže na budúci rok ich bude dvakrát toľko. Čo ma fascinuje, je to, že na Slovensku každý môže vedieť, čo robia tí ostatní. V oveľa väčšej krajine nedosiahnete túto previazanosť, učenie sa biznisu spoločne. Myslím, že je to skvelé.
Treba sa vyhnúť cynizmu tak dlho, ako je to možné, a dôverovať súkromným iniciatívam a tomu, že občania môžu získať kontrolu nad svojimi životmi a vedia byť zodpovední.Buzz Schmidt
Myslíte si, že je jednoduchšie robiť podobnú prácu tu ako vo väčšej krajine?
Nie som si istý, že jednoduchšie je to správne slovo, ale myslím, že je ľahšie mať víziu, kam smerujete. Môžete v podstate povedať, „toto je, ako to vyzerá dnes“. Dá sa vidieť úplne všetko, viem nakresliť celý diagram firemnej filantropie, ktorý bude takmer dokonale presne zodpovedať jej súčasnému stavu. A môžete mať predstavu, ako to bude a malo by vyzerať o päť rokov. Môžete si celkom veriť, že keď budete sledovať správne stratégie a monitorovať svoj pokrok medzi súčasnosťou a budúcnosťou, nakoniec sa tam dostanete. Vo väčšej krajine je to oveľa rozptýlenejšie. Ľudia nevenujú pozornosť jeden druhému a veľa ľudí to robí už dlhý čas, všetci si myslia, že sú experti a už sa od nikoho nechcú učiť. Vy tu máte mnoho ľudí, ktorých naozaj trápi vybudovanie skvelej spoločnosti. A ľudia z firemnej filantropie sú presne v strede toho celého. Takže, viete, nie je to jednoduchšie, ale je to veľmi odlišné a som preto optimista.
Pri občianskej spoločnosti najmä v postkomunistických krajinách existujú obavy, že niekoľko krokov vedľa bude znamenať koniec, ale myslím, že tu ste odviedli úžasnú prácu. Buzz Schmidt
Možno by som sa vrátila ešte k transparentnosti. Mnoho ľudí hovorí, že „na Slovensku každý kradne“. Možno toto tvrdenie pochádza ešte z minulosti, možno to tak funguje aj dnes. Myslíte si, že je jednoduchšie sledovať, kam idú peniaze na Slovensku ako v niektorých iných krajinách? Napríklad pre nízky počet neziskových organizácií na Slovensku.
Myslím, že potenciálne je jednoduchšie tieto peniaze sledovať. Je tiež potenciálne jednoduchšie zaviesť hodnoty, na ktoré sa budete spoliehať, že ich organizácie budú sledovať. Avšak to, čo nemáte, je mechanizmus pre transparentnosť. Nemáte verejnú databázu organizácií, ich práce a sľubov, financií, toto vy nemáte. To je práve jedna z vecí, ktoré robím – budovanie týchto databáz. Oveľa jednoduchšie je sledovať, čo robia organizácie v Spojených štátoch alebo Veľkej Británii ako tu. Takže si myslím, že jedna z vecí, ktoré by pre vás boli naozaj užitočné, je snažiť sa zriadiť podobnú službu. Nielenže by bola užitočná a pomohla by sledovať, kam idú peniaze, a zvýšiť verejnú dôveru, ale pomohla by aj sledovať pokrok občianskej spoločnosti, umožní sledovať, kde pracujú organizácie, pomáha predchádzať duplikovaniu projektov, pomáha nájsť trh, kde je nedostatok projektov, a pomáha ľuďom, ktorí chcú poukázať peniaze, nájsť organizácie, ktoré sa najviac zhodujú s ich hodnotami. Takže, keď rozmýšľam o transparentnosti, nemyslím na ňu ako na negatívnu vec, nemyslím na ňu ako policajt, hľadajúci zlých chlapíkov alebo sledujúci peniaze, ja myslím, že toto vzniká iba ako vedľajší produkt. Čo je dôležitejšie na transparentnosti sú informácie o čo najefektívnejšej alokácii prostriedkov, pomáhajúce ľuďom nájsť partnerov a vyložiť ich prácu, stanoviť si ciele a v priebehu času sledovať ich správanie.
Takže by to mala mať na starosti vláda alebo radšej nejaká nezisková organizácia?
Vždy som mal pocit, že by bolo lepšie, aby sa neziskový sektor reguloval sám. Systémy, ktoré sme vymysleli vždy riadila organizácia, ako je Pontis, dobre známa a rešpektovaná nezisková organizácia. Myslím, že nevyhnutný je dobrý a úctivý vzťah s vládou, pretože vláda vie zabezpečiť legitímnosť systému, ustanovením tých organizácií, ktoré spĺňajú právne nároky krajiny a potom môže postaviť systém na týchto organizáciách, vybudovať ďalšie záznamy a čerpať z tejto databázy, takže je to veľmi užitočné. To, čo nechcete, aby sa stalo, je to, že v niektorých krajinách, a ja netuším, či by to bol aj príklad Slovenska, je veľká nedôvera nie v neziskové organizácie, ale vo vládu. Treba do určitej miery zachovať partnerstvo s vládou. Ale existuje aj ďalší argument pre súkromný manažment systému, ktorý je dôležitý. Je to preto, že druhy médií, ktoré ľudia používajú na prezentáciu svojej práce, sa rýchlo menia. Je užitočné mať súkromnú organizáciu, ktorá bude riadiť podobný systém, aby sa mohol prispôsobovať potrebám prijímateľov informácií rýchlejšie, ako by to dokázala vládna agentúra. To je len predsudok, ak ide o väčšiu prístupnosť súkromných organizácií než vlády, ale môže to byť v tomto prípade pravda.
Zhovárala sa Kristína Kohútová
