Schiavoneová získala historický grandslam Talianom

PARÍŽ 5. júna (WEBNOVINY) – Talianka Francesca Schiavoneová sa stala šampiónkou vo dvojhre žien na druhom grandslamovom turnaji tenisovej sezóny Roland Garros v Paríži (23. mája – 6. júna, celková dotácia 16 807 400 eur, antuka vonku). Sedemnástka tohto podujatia i svetového rebríčka WTA Tour značne nečakane zvíťazila v sobotňajšom finále 109. majstrovstiev Francúzska nad Austrálčankou Samanthou Stosurovou nasadenou ako siedmou za 98 minút 6:4, 7:6 (2) a posunie sa na 6. priečku v renkingu.

Ide o historicky premiérovú singlovú trofej pre Taliansko v kategórii žien na úrovni „veľkej štvorky“. Schiavoneová je najstaršou grandslamovou šampiónkou od triumfu Britky Ann Jonesovej vo Wimbledone 1969 vo veku 30 rokov, 8 mesiacov a 28 dní. Držiteľka už 4 trofejí z hlavnej profesionálnej úrovne Schiavoneová má presne 29 rokov, 11 mesiacov a 14 dní. Apeninský polostrov naposledy jasal po úspechu Adriana Panattu na Roland Garros 1976. Silvia Lazzarinová sa v roku 1954 musela uspokojiť so semifinálovou účasťou.

Po premenení prvého mečbalu, keď súperkina bekhendová kontra odletela od rámu rakety do hľadiska, sympaticky extrovertná Schiavoneová do tretice na tomto podujatí vybozkávala od radosti zem. Pred prebratím Pohára Suzanne Lenglenovej z rúk miestnej hrdinky zo sezóny 2000 Mary Pierceovej na 15-tisícovom hlavnom dvorci Philippa Chatriera uviedla: „Nepripravila som si prejav, pretože by som tým možno urazila šťastenu. Teraz viem, ako sa cítia veľkí šampióni – som veľmi šťastná. Samanthu by som chcela utešiť pripomenutím faktu, že je ešte mladá, určite sa dočká. Je to skvelá osoba i hráčka.“ Stosurová so slzami v očiach povedala: „Bol to skvelý zápas. Nezostáva mi iné, než Francesce pogratulovať. Ja to skúsim znova o rok.“

V prvom sete dosiahla Schiavoneová rozhodujúci brejk v deviatom geme, sama nečelila žiadnej hrozbe straty podania. V druhej časti nevyužila dva brejkbaly v rade v tretej hre a neskôr dokonca prehrávala 1:4, ale zanietenejším a uvoľnenejším výkonom sa čoskoro 30-ročná rodáčka z Milána napokon vyhla črtajúcemu sa tretiemu dejstvu. V tajbrejku sa jej herná eufória vystupňovala: počínala si mimoriadne aktívne a od skóre 2:2 nepustila favoritku už ani k bodu.

„Na dnešný zápas som sa mentálne i takticky veľmi dobre nachystala. Najmä pri vlastnom podaní som si zachovávala potrebnú koncentráciu. Snažila som sa nepozerať vpravo – vľavo, len cítiť moju hru a byť natoľko agresívna, ako sa dalo. Predsavzala som si tlačiť sa do súperkinho bekhendu, pretože z forhendovej strany je veľmi silná, a smerovať čo najčastejšie k sieti,“ zhrnula Schiavoneová na tlačovej besede už po gratulačnom telefonáte od talianskeho prezidenta a dodala: „Na takmer dve hodiny som dokázala prekonať všetky moje hranice, bola som na maxime. V tom tajbrejku som priam cítila, ako sa energia vo mne vzpína viac a viac a viac. Nedalo sa to zastaviť. Cítila som, že sú to moje chvíle, a nezahodila som šancu.“ Talianka rozjarene prezradila, že jej fan-klub v tričkách s nápisom ´Sciavo, nič nie je nemožné´ putoval 10 hodín autobusom, pretože vraj ona nekúpila členom letenky. So smiechom zareagovala aj na pripomenutie svojho sobotňajšieho vyhlásenia o úspechu tej umnejšej: „Nuž, tak som k tomu asi naozaj pristúpila inteligentnejšie. Lepšie som sa vnútorne nastavila a ani na moment som si nepripustila nejaké pochybnosti.“

Schiavoneová sa odmietla zaoberať predstavou, či ju v Ríme bude čakať 50 000 fanúšikov: „Ja v prvom rade chcem čo najskôr vidieť rodičov. Obvykle máme večeru približne pre desať ľudí. Teraz však asi budem musieť kúpiť dom aspoň pre päťdesiatich.“

„Túžila som po radostnom vyústení dvoch veľkolepých týždňov, ale šťastný koniec neprišiel. Niekedy sa to stáva… Dosiahnutie prvého vrcholného finále je skvelé, chýba tomu však jedno: dnešné víťazstvo. Nemyslím si, že som zahrala vyložene zle. Nemala som zlý deň, ale bol to deň, ktorý patril Francesce. Všetci sme dostali dôkaz, že obrovská túžba môže byť viac, než nejaká mladučká zázračná superhviezda. Išla tomu v ústrety a vyšlo jej to. Treba na to guráž. Ona s ňou vyrukovala a určovala tempo. V podstate som očakávala, že si bude počínať agresívne, pretože v našom predchádzajúcom vzájomnom zápase nebola dosť aktívna. Ja som vtedy diktovala vývoj a zvíťazila som. Predpokladala som teda nejakú zmenu z jej strany. Keď totiž necháte veci rovnaké, zrejme ani nepríde odlišný výsledok. Neprekvapila ma síce, lenže ona tú svoju stratégiu zvládla nad prognózy. V minulosti som proti nej vyvíjala tlak na príjme najmä po druhom podaní, teraz mi to neumožnila,“ podotkla Stosurová. Na margo pasáže, keď v druhom sete viedla 4:1 a dovolila Talianke vyrovnať, skonštatovala: „Spätne súhlasím s názorom, že som si nepristupovala do hĺbky dvorca a nepredvádzala to, čo bolo žiaduce. Možno som naozaj bola príliš pasívna, hoci v tých chvíľach som nemala dojem, že robím niečo chybne. Usilovala som sa tlačiť do returnov a párkrát tam bolo 30:0 či 30:15 pre mňa na príjme, čiže náznaky šancí, ale napokon to celkovo nestačilo.“

Talianka hneď o tri zápasové úspechy prekonala svoje doterajšie trojnásobné grandslamové maximum v podobe štvrťfinále, ktoré dosiahla aj v Paríži, a to už pri debute v sezóne 2001. V dueli s niekdajšou líderkou deblového rebríčka zvládla 14 z 15 zákrokov pri sieti (Stosurová 7-krát zaváhala), dala 6 es v porovnaní s 3, predviedla o jeden „winner“ viac (26:25) a mala pevnejšiu ruku (nevynútené chyby 19:28). Austrálčanka často volila nesprávne riešenia, nezakončovala s dostatočným dôrazom a pozičnou umnosťou, napálila jeden zdanlivo jasný smeč za základnú čiaru, pri čelení brejkbalu urobila dvojchybu a raz takmer trafila obiehaným forhendom empajrového rozhodcu Damiena Dumusoisa. Často jej zlyhával tajming najmä preto, lebo hodinu citeľne zaostávala v pohybe a ani potom až do konca nebola v tejto zložke úplne rovnocenná. Definitívne ju zneistilo, že nenadviazala na sľubnú strednú pasáž druhého setu, v ktorej zdanlivo získavala kontrolu na

Dvadsaťšesťročná rodáčka z Brisbane Stosurová, ktorá cestou do súboja o primát vyradila terajšiu líderku renkingu i dve bývalé (Američanka Serena Williamsová, resp. Belgičanka Justine Heninová a Srbka Jelena Jankovičová) zostala až príliš „strojová“. Zverenkyňa Davida Taylora si posunula rekord o jeden zápas: vlani bola v parížskom semifinále. Schiavoneová sa ukázala byť mentálne vhodnejším typom na finálový stres, pretože emóciám dala nehatený priechod a využila ich vo svoj prospech aj za cenu rizika, že by im prípadne mohla podľahnúť.

Robustná dvojnásobná deblová majsterka sveta WTA Tour Stosurová sa vlani odpichla k spomenutému prieniku do miestneho semifinále triumfom v 1. kole práve nad Schiavoneovou (6:4, 6:2). Medzičasom zdolala túto vyznávačku spinov a liftov 18. októbra vo finále v Osake (7:5, 6:1). Dobyla tam svoj prvý primát vo dvojhre, v apríli pridala ďalší na zelenej antuke v Charlestone v Južnej Karolíne. Na súboj o titul v Japonsku nastupovali so súčtom finálových bilancií 1:14 (Stosurová 0:5, Schiavoneová 1:9). Talianka sa v rámci prípravného obdobia na najpomalšom podklade presadila v Barcelone. Teraz proti Austrálčanke znížila na 2:4 po sérii ôsmich prehraných setov. Veteránka štartovala aj so zarátaním kvalifikácie z roku 2000 na tomto podujatí už 11. raz.

Schiavoneová (dosiaľ najvyššie 11. priečka už k 30. januáru 2006) triumfom posunula národný rebríčkový rekord o štyri miesta. V pondelok zažije krst v Top 10 vo veku 29 rokov, 11 mesiacov a 15 dní. V tomto smere bude najstaršou debutantkou od Natalie Tauziatovej a sezóny 1998 (Francúzka mala vtedy 30 rokov, 2 mesiace a 26 dní). Dvojnásobná spoludržiteľka Pohára federácie Schiavoneová (2006, 2009) sa stáva 101. hráčkou v prvej desiatke od zavedenia hodnotenia 3. novembra 1975. Jubilejnou 100. bola 22. marca práve Stosurová, ktorá k 7. júnu zostane siedma. Prvou Taliankou v prominentnej desiatke bola Flavia Pennettová 17. augusta 2009. Presne desiata, teda na úrovni svojho maxima, bude aj teraz.

Stosurová, ktorá od jesene 2007 do apríla 2008 nútene pauzovala pre Lymskú chorobu, si pokazila tohtoročnú štatistiku na tehlovej múčke na 20:3. Stále platí, že poslednou parížskou šampiónkou, ktorá počas turnaja odvracala aspoň jeden mečbal, bola v roku 2005 Heninová. Stosurová utiekla vo štvrťfinále z mečbalu S. Williamsovej po tom, ako sama premrhala náskok 6:2, 5:3, ale napokon za to nepykala. Rovnako je nezmenené, že do prehľadu parížskych víťaziek nepribudla žiadna Austrálčanka od úspechu Margaret Courtovej-Smithovej v roku 1973. Zatiaľ poslednou grandslamovou víťazkou od „protinožcov“ je Evonne Goolagongová-Cawleyová od Wimbledonu 1980.

Schiavoneová je 37. grandslamovou hrdinkou v tzv. otvorenej ére rátanej od roku 1968 a prvou novou od predvlaňajšieho úspechu Srbky Any Ivanovičovej práve pri Seine. Odnáša si 2000 bodov do systému a šek na 1,12 milióna eur, zdolanej patrí 1400 bodov a 560 000 eur. Obe aktérky finále prekonali hranicu 5 miliónov USD zárobku počas kariéry. Počas tzv. otvorenej éry sa len piaty raz prihodilo, že obe adeptky absolvovali debut v grandslamovom finále – predtým naposledy na Roland Garros 2004 Rusky Anastasia Myskinová a Jelena Dementievová.

Dvojhra žien – finále:

Francesca Schiavoneová (17-Tal.) – Samantha Stosurová (7-Austr.) 6:4, 7:6 (2) za 98 minút (40, 58)

SITA