Peter, aké sú to pocity, keď športovec hneď pri svojom debute na veľkom medzinárodnom podujatí splní úlohu, pre ktorú ho funkcionári jeho klubu na toto podujatie nominujú?
Som nadšený z tohto krásneho víťazstva. Musím poďakovať všetkým v tíme, lebo na rovine pracovali skvele a výrazne mi pomohli. Bola to tvrdá etapa, najmä po rovine sa išlo veľké tempo. Navyše, v závere etapy bolo niekoľko zákrut, o ktorých som prakticky ani nevedel. Som rád, že som bol vpredu, lebo neskôr sa začalo padať. Samozrejme, trochu ma potešilo, keď sa hneď ráno o mne hovorilo ako o favoritovi na etapový triumf, ale ašpirantov na prvenstvo bolo dnes viac (smiech). Vedel som, že Chavanel skúsi niečo v závere. Mal jedinú šancu atakovať v najťažšom úseku stúpania, čo sa aj stalo. Fabian Cancellara následne išiel úžasne – a ja som rád, že som s ním zostal v kontakte. Bolo to veľmi ťažké, lebo tempo bolo vysoké a v závere sa trochu taktizovalo. Som však šťastný, že som to dokázal – a teraz sa teším z tohto veľkého víťazstva, ktoré som dosiahol hneď pri debute na Tour de France.
Pred odchodom na Tour ste v Bratislave povedali, že by bolo ideálne vyhrať hneď prvú etapu, aby sa človek zbavil stresu z takýchto veľkých pretekov – a aby získal pokoj i sebavedomie do ďalších ťažkých etáp. Vám sa tento ideálny scenár podarilo do bodky naplniť hneď v druhý súťažný deň. Takže spokojnosť so vstupom do slávnej Tour?
Samozrejme, že áno. A ešte aká! Som ešte mladý jazdec na to, aby som z takýchto pretekov prežíval nejaký veľký stres. Aby som sa nejako extra nervoval. Ja na nich nemám čo stratiť, iba získať. Nerobím cyklistiku preto, aby som sa trápil z výsledkov, ale preto, že ma tento šport veľmi baví. Preto som šťastný, že sa mi hneď v úvode podarilo splniť jeden z čiastkových cieľov, s ktorými som na štart Tour nastúpil.
Vo svetovom rebríčku Medzinárodnej cyklistickej únie (UCI) ste aktuálne na výbornom 5. mieste. V minulosti ste boli v tomto renkingu dokonca už aj štvrtý. Aký je to pocit pre slovenského cyklistu byť tak vysoko medzi všetkými svetovými cyklistami – profesionálmi?
Samozrejme, že je to veľmi dobrý pocit (smiech). Na tých vysokých priečkach sa dobre cítim, lenže asi tam, dlho nevydržím. Najväčšie preteky sezóny 2012 ešte iba prídu a po nich bude ten rebríček UCI dosť poprehadzovaný (smiech). Veľa sa v ňom zmení najmä po Tour de France, potom po olympiáde a najmä po svetovom šampionáte a tiež po španielskej Vuelte. Rád by som v ňom figuroval aj naďalej vysoko, ale sezóna je ešte iba v polovici. Chlieb sa bude lámať až počas jesene, až na konci.
Štart do novej sezóny 2012 vám vyšiel nad očakávanie dobre. Už počas prvej polovici súťažného ročníka ste vybojovali neuveriteľných dvanásť etapových triumfov. Čakali ste niečo také výnimočné?
Nie, nečakal (smiech). Sám som prekvapený z toho, ako sa táto sezóna vyvíja v môj prospech. Zo začiatku súťažného ročníka som sa zameriaval najmä na klasické etapové preteky, na ktorých som nedosiahol zlé výsledky. Budem úprimný, ďalší priebeh sezóny bol však nad moje očakávanie. Bol pre mňa výborný! Etapové víťazstvá v Kalifornii a vo Švajčiarsku ma príjemne prekvapili a potešili. Dúfam, že si formu udržím aj naďalej. Čakajú ma ďalšie veľké preteky – prvé tri júlové týždne Tour de France, týždeň po skončení Tour de France zasa olympijské hry v Londýne a v septembri majstrovstvá sveta v Holandsku. Takže do konca roka by som chcel pridať ešte ďalšie víťazstvá. Bude to síce veľmi ťažké, ale pokúsim sa o to. S jedlom predsa rastie chuť (smiech).
Keď sa takto smelo na svoje budúce preteky pozeráte, nedostávate sa zbytočne pod veľký psychicky tlak? Nečaká slovenská verejnosť od vás viac ako ste schopný reálne dosiahnuť?
Vôbec nie. Ja sa nestaviam do pozície, ktorá by mala na mňa pôsobiť nejakým veľkým tlakom! Ja sám chcem na Tour de France niečo veľké a významné dokázať. Preto si sám pred seba staviam vysoké ciele! Doteraz mi športová forma vydržala. Tak verím, že vydrží aj ďalej (smiech). Na Tour de France som išiel s ambíciami dokázať, že zaslúžene patrím k trom – štyrom lídrom nášho tímu. Chcem sa presadiť najmä v špurtoch. To je moja hlavná úloha na Tour de France. Preto ma na tieto veľké preteky aj brali.
Takže neboli by ste proti tomu, ak by sa vám na belgických a francúzskych a švajčiarských cestách podarila nasledovná postupka: päť výhier na Okolo Kalifornie, štyri etapové triumfy na Okolo Švajčiarska a tri víťazstvá v etapách na Tour de France?
Samozrejme, bolo by to pekné (smiech). Dúfam, že sme to teraz týmto zverejnením zbytočne nezariekli. Ja by som však bol spokojný aj s tým, ak by som na Tour de France pri svojom debute vyhral iba dve etapy (smiech). Splnil by som prvú časť mojej stávky (dlhá odmlka).
O akú stávku ide a s kým ste sa stavili? A samozrejme, o čo, ak to nie je vaše tajomstvo?
Stávku vyprovokoval športový riaditeľ nášho tímu. V hre sú dva etapové triumfy a zelený dres pre najaktívnejšieho pretekára pelotónu. O čo sme sa však s ním stavili, teraz ešte nepoviem. To zverejníme až po skončení 99. ročníka Tour de France. Uvidíme, ako sa mi pri debute na najväčších etapových pretekoch sveta bude dariť.
V akej pozícii budete jazdiť ako úplný nováčik počas tohoročnej edície Tour de France? Čo bude vašou hlavnou úlohou v takmer dvestočlennom pelotóne a aké poslanie budete plniť vo vašom tíme Liquigas – Cannondale?
Vedenie nášho tímu mi pri nominácii na Tour oznámilo, že do Francúzska ma berie preto, aby som počas prvého týždňa ešte pred kopcovitými etapami urobil nejaký čiastkový úspech. Všetci vieme, že na celkové poradie na týchto ťažkých pretekoch je horúcich adeptov oveľa viac. Ja medzi nimi vraj nie som (smiech). V našom tíme budeme všetci robiť v prospech Taliana Nibaliho. Nechcem to zakríknuť, ale profily úvodných etáp v Belgicku by mi mohli vyhovovať. Počas prvého týždňa na Tour de France by som mal urobiť dobrú reklamu nášmu tímu a potom uvidíme, ako sa vyvinú okolnosti. Po prvom týždni sa potom už zariadime. Teraz je ešte skoro o tom všetkom hovoriť (smiech).
Mnohí elitní jazdci, ktorí chcú uspieť na OH v Londýne, tento rok Tour de France vynechávajú. Ďalší absolvujú len jej časť a po dvoch týždňoch sa pôjdu pripravovať na olympiádu. Ako sa v tejto situácii zachováte vy? Akú taktiku zvolíte vzhľadom na to, že Tour de France sa skončí iba týždeň pred olympijskou súťažou?
Viem o tomto probléme… Ak však mám byť úprimný, ja by som bol najradšej, ak by som pri svojom debute na Tour de France úspešne došiel až do cieľa v Paríži! Viem aj to, že mnohí dobrí jazdci idú v čase Tour radšej trénovať na preteky Okolo Poľska. Rozprával som sa s Fabianom Cancellarom, ktorý chce absolvovať prvé dva týždne na Tour (v sobotu 30. júna vyhral prológ a v nedeľu 1. júla bol druhý v 1. etape za Petrom Saganom, pozn.) a potom sa pôjde domov pripravovať na olympijské hry. Aj to je jedno z riešení, ktoré teraz prichádza do úvahy…(odmlka). Ale toto je moja prvá Tour v živote, preto by som ju rád absolvoval celú! Filozofiou nášho tímu je nezliezať predčasne z bicykla, ak nie je na to vážny dôvod. My sa usilujeme prísť do cieľa pretekov v takom počte, v akom sme na ich štart nastúpili! Športový riaditeľ nám povedal, že v Liége budeme na štarte deviati a deviatich by nás rád videl aj v parížskom cieli. Takže asi urobím všetko, čo bude v mojich silách pre úspech na Tour a potom – po krátkom týždňom oddychu – pôjdem bojovať na olympiádu. Bude to veľmi náročné, ale pravdepodobne to tak aj urobím.
Ste jediným Slovákom, ktorý si na pretekoch prestížnej série World Tour vyjazdil právo štartu v olympijských cestných pretekoch jednotlivcov s hromadným štartom. Ako vnímate tento fakt?
Minulý rok sme sa viacerí snažili vyjazdiť si body tak, aby sme sa v Londýne na cestných pretekoch s hromadným štartom mohli zúčastniť aspoň dvaja. Nepodarilo sa nám to. Zostal som na to sám. (dlhá odmlka). Bude to zložité, lebo niektoré tímy budú mať v pelotóne osem – deväť jazdcov, ja budem sám. Sám vojak v poli…. Aj Česi budú mať dvoch zástupcov. Budem sa musieť spoľahnúť iba sám na seba. Fakt ešte neviem, ako to všetko spravím, ale jedno viem určite – dopredu sa určite nevzdám! Veľa do mojej taktiky však môže povedať aj výkonnosť a náročnosť Tour de France, ktorú tri týždne pred olympiádou pôjdem. Minulý rok som podstúpil podobnú časovú následnosť pretekov a nebolo to dobré. Po tých pretekoch, ktoré nasledovali po podujatí, na ktorom sa mi darilo, som sa už iba trápil. Nebol som už vo svojej koži… Ale olympiáda je iba raz za štyri roky! Budem sa chcieť na nej presadiť. Aj to je jeden z cieľov, pre naplnenie ktorého tak tvrdo trénujem.
Keď spomínate tréning, koľko kilometrov dokážete odjazdiť za týždeň počas tvrdej prípravy?
V minulosti, keď som bol mladší, tak som to počítal. Písal som si denník, ale keď som sa v ňom začal robiť lepší, ako naozaj som bol, tak som prestal (smiech). Počas celej sezóny najazdíme okolo tridsať tisíc tréningových kilometrov na bicykli. Niekedy viac, niekedy menej. Ale tréning cyklistu to nie je iba samotné bicyklovanie. Do neho patrí aj posilňovanie, beh, rôzne kondičné cvičenia, rozvíjanie vytrvalosti a pre nás špurtértov aj výbušnosti, zlepšovanie koordinácie a reakcie, rehabilitácia, oddych, relax, masáže, plávanie. Jednoducho, všetko, čo mám môže pomôcť pri našom športe. Cyklistika je naše zamestnanie a tak k nemu aj pristupujeme.
Keď ste nedávno vyhrali štyri etapy na pretekoch Okolo Švajčiarska, za každý etapový triumf ste na pódiu dostali veľký bochník švajčiarskeho syra. Čo ste s nimi urobili? Kde skončili? Mali ste potom v tíme celý týždeň syrové hody?
Neviem, prečo každého zaujímajú iba tie švajčiarske syry (smiech). Ste už možno desiaty človek, ktorý sa ma na ne pýta. Každý chce vedieť, kde skončili (smiech). Zobrali sme ich do Talianska. Celé auto nám nimi voňalo (smiech). V Taliansku sme ich uskladnili do chladničky a tesne pred spoločnými majstrovstvami Česka a Slovenska ich brat Juraj spolu s masérom Marošom priviezol na Slovensko. Aspoň si myslím… Ja som sa o ne nezaujímal, lebo syry sú dobré jedlo, ale, žiaľ, priberá sa od nich. Tak som ich venoval klubu a ľuďom v ňom. Fakt neviem, čo sa s nimi stalo. Ani ma to nezaujíma. Asi si ich rozdelili. Veď sme ich vyhrali spoločne.
Vy so svojou hmotnosťou a štíhlou postavou sa bojíte, že od syrov priberiete? Veď vašu postavu vám môže každý závidieť?
Nie je to celkom tak (smiech). Je veľký rozdiel, keď idete na bicykli do kopca s hmotnosťou 78 kilogramov alebo s hmotnosťou 73 – 74 kilogramov. Tie tri – štyri kilá navyše hrajú veľkú úlohu. Najmä v takých klasických 200-kilometrových etapách, keď vozíte so sebou päť kilogramov navyše. Na špurtéra mám ideálnu hmotnosť, ale na vrchára som ešte stále ťažký. Keby som dokázal zhodiť ešte štyri – päť kilogramov, potom by som bol spokojný. Do vrchov treba mocných a ľahkých cyklistov. Tí sa najskôr v kopcoch presadia. Ja sa v nich ešte stále dosť trápim. Aj vďaka tomu, že som ťažký.
Takže počas takej 200-kilometrovej etape sa nemáte kedy v pelotóne porozprávať, poklebetiť, vymeniť si dojmy z pretekov alebo povedzme obdivovať krásy okolitej prírody?
Všetko záleží od toho, ako sa tá – ktorá etapa v rámci celého podujatia vyvíja. Ak vieme, že niektorú etapu vypúšťame, máme v pelotóne čas aj na rozprávanie, na nejaké žarty alebo ako vy hovoríte: obdivovanie krás okolitej krajiny a prírody. Ale ak idete na výsledok a bojujete o nejaký etapový triumf, všetko musí ísť bokom! Vtedy v prvom rade musíte strážiť súperov, musíte sa koncentrovať na svoj výkon, taktizovať a hľadať možnosti ako preľstiť najväčších súperov. Vtedy ste totálne koncentrovaný na dianie okolo seba. Strážite si pozíciu ako viete a premietate si v pamäti detaily dojazdu, respektíve dĺžku cieľovej rovinky a zákruty na nej.
Ako by ste laikovi vysvetlili fakt, že Okolo Kalifornie vyhráte päť etáp a v konečnom poradí skončíte okolo 15. – 20. miesta, kým jazdec, ktorý nikdy nie je tak v popredí ako vy, dokáže tieto preteky celkovo vyhrať?
To máte tak. Skúste pozorovať dvoch atlétov, ktorí bežia na dráhe vytrvalostné preteky. Jeden vyhrá tri okruhy a potom v dvoch si oddýchne, zastane, vydýcha sa – a celkovo skončí niekde vzadu. Druhý však vytrvalo krúži po dráhe, vôbec neoddychuje, nepotrebuje sa vydýchať. Samozrejme, že jeho výsledný čas je lepší ako toho, čo oddychoval….(dlhá odmlka). Ja som v pozícii toho bežca, ktorý počas pretekov má aj ten oddychový čas. Preto nemôžem vyhrať niekoľkodňové preteky, keď si počas nich povedzme jeden deň vyberiem oddychovú etapu. Telo to jednoducho potrebuje. Aj preto pre náš tím v prvom rade robím iba čiastkové úspechy. Ja si totiž predovšetkým v kopcoch väčšinou vyberám ten oddychový deň (smiech). Ešte sa musím veľa učiť, aby som bol komplexný cyklista, ktorý dokáže vyhrávať tie najväčšie preteky sveta.
V profesionálnom pelotóne ste ešte iba tretiu sezónu a už vás v tíme Liquigas-Cannondale vybrali za jedného z troch lídrov družstva. Ako sa cítite v pozícii jazdca, na ktorého kolegovia počas pretekov „robia,“ ktorého strážia pred súpermi – a ktorému pomáhajú k najlepšiemu čiastkovému výsledku?
Hoci som ešte pomerne mladý a do tímu som prišiel ako bažant, výsledky, ktoré som za dva roky dosiahol, ma oprávňujú hovoriť do taktiky tímu. Hoci mám iba 22 rokov, môžem rozprávať aj za niektorých starších kolegov. Najmä pokiaľ ide o taktiku pri dojazdoch do cieľa etáp. S nimi mám už svoje skúsenosti, viem sa v tej tlačenici správne orientovať, viem rozhodnúť preteky v prospech nášho tímu. Preto ma vybrali popri Nibalimu a Bassovi za lídra celého tímu. Sme traja, ktorí majú v družstve jazdcov rozhodujúce slovo. Ale dokážeme nie iba hovoriť, ale aj počúvať. Ja sa predsa ešte stále potrebujem učiť… Veď v profesionálnom pelotóne som iba tretí rok. Mám síce ešte málo rokov, ale už sa vyjadrujem k dôležitým veciam. Opakujem ešte raz, prišiel som ako bažant, ale postupne som sa vypracoval na lídra! Mal som šťastie, že som sa dostal do takého výborného tímu! Som rád, že aj s pomocou kolegov z družstva som sa vďaka výsledkom mohol vyšvihnúť na súčasnú pozíciu.
Už ako mladého pretekára, keď ste ešte popri ceste jazdili aj horské bicykle a cyklokros, vás spolujazdci v pelotóne volali Rambo alebo Terminátor. Z čoho tieto vaše prezývky vznikli? Kto vám ich dal?
Neviem, kto vlastne je ich autorom (smiech). Dostal som ich za svoju odolnosť, ktorú som viackrát už ako junior v pelotóne predviedol a potom aj preto, že som často ničil materiál. Svojou silou a váhou som často lámal rámy na bicykloch, stredy, trhal reťaze, lámal kormidlá a podobne. Ale asi ma tak začali volať preto, že keď som jeden deň na pretekoch ťažko padol a v nemocnici ma museli zašívať, na druhý deň ráno, aj keď po veľmi bolestivej a totálne prebdenej noci, opäť som bol na štarte etapy! To sa mi ako mladému jazdcovi stalo asi trikrát, preto ma chalani medzi sebou začali volať Rambo a Terminátor! Vraj som nezničiteľný… To síce nie je pravda, ale za tie roky cyklistického súťaženia som sa naučil jazdiť aj v bolestiach a nie celkom vyliečený (dlhá odmlka). Viem bojovať aj s bolesťou! Naučil som sa to. Cyklistika je aj bolestivý šport. Takže, ak to iba trochu ide, preteky zbytočne nevzdávam. Preto Rambo a Termionátor. Je síce pravda, že zo začiatku som sa na to aj hneval, ale teraz mi to už je jedno. Zvykol som si na to (smiech).
Keď hovoríte o pádoch, o ktoré v cyklistike nikdy nie je núdza, máme otázku z iného súdka. Viete si na bicykli opraviť menšie poruchy, povedzme defekt, zaseknutú alebo roztrhnutú reťaz, alebo ste sa naučili čakať na mechanikov a ľudí z vášho tímového servisu?
Ako chlapec som jazdil aj horské bicykle a cyklokros a najmä pri pretekoch na horských bicykloch bolo voľakedy v pravidlách, že jazdec si musel so sebou niesť aj náradie, aby si v prípade núdze opravil bicykel. Dnes to už v pravidlách nie je. My sme s kamarátom trénovali aj opravu defektu. Vďaka bombičke so vzduchom sme plášte vymenili a koleso nafúkali za štyridsať – štyridsaťpäť sekúnd! Robili sme to na čas. Súťažili sme medzi sebou, kto je v tejto opravárenskej činnosti zručnejší a rýchlejší. V pretekoch sa nám tento tréning neraz zišiel. Na druhej strane si myslím, že bicykel ma živí, tak by som mal vedieť tie základné poruchy opraviť Mal by som ho detailne poznať. Je to môj výrobný nástroj, ktorý mi pomáha zarábať si na živobytie.
Ste účastníkom najslávnejších cyklistických pretekov a sám sa vôbec nepasujete za jazdca, ktorý by mohol zamiešať poradím na popredných pozíciách. Takže podľa vás, kto by mohol vyhrať aktuálny 99. ročník Tour de France?
Z tých pretekárov, ktorí sa v poslednú júnovú sobotu v belgickom Liége postavili na štart, podľa mňa najväčšie šance na celkový triumf má Angličan Bradley Wiggins. Je to bývalý dráhar, ktorý je naozaj komplexný jazdec. Má na konte medailové úspechy aj z majstrovstiev sveta cestárov, aj zo svetových šampionátov dráharov. Na troch olympiádach stál na stupňoch pre troch najlepších. Tento rok vyhral už troje pretekov. Bol najrýchlejší na Pariž – Nice, na Tour de Romandie a z víťazstva sa tešil aj na Criterium du Dauphine. Jednoducho má za sebou veľmi úspešný polrok. Vysoké ambície môže mať aj Tony Martin, ktorý je silný v kopcoch a ja by som predčasne z bojov o celkový triumf neodpisoval ani minuloročného víťaza Austrálčana Cadela Evansa. Ten je tiež momentálne vo výbornej športovej forme. Vysoko by však určite bol aj Fabian Cancellara, lenže ten tento rok chce dať prednosť olympiáde v Londýne! A možno, že práve pre olympiádu v Londýne tento rok vyskočí na Tour de France pretekár, o ktorom teraz ešte nevieme… Veď na štarte bolo 198 cyklistov z 22 špičkových tímov! Tri týždne sú veľmi veľa. Za tak dlhý čas sa môže v cyklistike stať všeličo. Tour de France je predsa známa častými a ťažkými pádmi. Dúfajme, že nám Slovákom sa tieto nepríjemnosti vyhnú. To si zo všetkého želám najviac (smiech). A potom ešte tie dve víťazné etapy a zelený dres pre najaktívnejšieho pretekára. Nech tú stávku so šéfom nášho tímu vyhrám (smiech).
Rozprával sa Štefan Žilka