BRUSEL 20. novembra (WEBNOVINY) – Belgický premiér Herman Van Rompuy, ktorého vo štvrtok európski partneri vybrali na novovytvorený post prezidenta Európskej únie, je skúseným diplomatom s uhladenými spôsobmi schopným dosiahnuť kompromis. Šesťdesiatdvaročný kresťanský demokrat stojí na čele belgickej koaličnej vlády ako zástupca tamojších Flámov, je však známy ako frankofil. Ako jeden z mála belgických politikov tak dokázal stabilizovať situáciu v národnostne rozdelenom kráľovstve, kde proti sebe stoja flámsky sever a chudobnejší frankofónny juh. Van Rompuy prevzal vedenie kabinetu iba pred necelým rokom, keď sa v rámci krízových rokovaní nechal presvedčiť kráľom Albertom II. Dávnejšie pôsobil v belgickej vláde šesť rokov ako minister pre rozpočet. Neskôr bol predsedom dolnej komory parlamentu, väčšinu svojej politickej kariéry však strávil v pozadí.
Van Rompuy má slabosť pre japonskú poéziu haiku, ktorou sa prezentoval aj na jednej z októbrových tlačových konferencií. „Tri vlny. Valia sa do prístavu spoločne. Trio je doma,“ prečítal svoje malé dielo narážajúce na spoluprácu Španielska, Belgicka a Maďarska v rámci rotujúceho predsedníctva EÚ. Van Rompuyova nenápadnosť so sebou prináša výhodu, že na prestížny post nastupuje bez problematickej príťaže z minulosti. Podľa nemenovaného belgického komentátora Van Rompuy „otvára ústa iba preto, aby sa nadýchol“. V súvislosti s politikou EÚ je napriek tomu známy jeho odmietavý postoj k vstupu Turecka, ktoré podľa neho „nepatrí do Európy a nikdy nebude patriť do Európy“.
Van Rompuy sa narodil 31. októbra 1947 v bruselskom obvode Etterbeek, teda takmer priamo v dnešnej „Európskej štvrti“ belgickej metropoly. Vo svojom rodisku študoval filozofiu a ekonomiku. Do politiky vstúpil už ako 26-ročný, keď sa stal predsedom mládežníckej rady strany Kresťanských demokratov a Flámov (CD&V), vtedy známej ako Kresťanská ľudová strana (CVP). Van Rompuy je praktizujúci rímsky katolík. S manželkou Geertrui má štyri deti.
Predseda Európskej rady, ako sa oficiálne nazýva post europrezidenta, je volený lídrami členských štátov EÚ na dvaapolročné funkčné obdobie. Rovnaká osoba môže odslúžiť v tejto funkcii maximálne dve za sebou idúce funkčné obdobia. Europrezident bude reprezentovať úniu navonok, predsedať summitom EÚ a koordinovať spoločnú politiku členských štátov. Jeho alebo jej hlavnou kompetenciou má byť podľa Lisabonskej zmluvy „napomáhanie súdržnosti a hľadanie konsenzu“ medzi jednotlivými členskými krajinami EÚ.
Europrezident urobí z únie ešte silnejšieho partnera, tvrdí Obama
Americký prezident Barack Obama vo štvrtok Európskej únii pogratuloval k výberu prvého prezidenta v histórii. Podľa neho oficiálna hlava EÚ urobí z Európy „ešte silnejšieho partnera“. „Spojené štáty nemajú silnejšieho partnera ako Európu, pokiaľ ide o rozvoj bezpečnosti a prosperity na celom svete,“ uviedol šéf americkej administratívy v oficiálnom stanovisku krátko po návrate zo svojho ázijského turné.
Dohodli sme sa rýchlo, preukázali sme dôveryhodnosť, tvrdí Fico
Bolo nás viac, ktorí sme chceli svetoznámeho lídra, no dopadlo to takto, skonštatoval po štvrtkovom mimoriadnom summite lídrov členských štátov Európskej únie slovenský premiér Robert Fico. Ako povedal na margo jeho výsledkov, zvolenie belgického premiéra Hermana Van Rompuya za prvého europrezidenta bolo výsledkom kompromisu zo strán prítomných lídrov a európskych frakcií. Fico v tejto súvislosti ocenil aktivity švédskeho predsedníctva 27-členného bloku a menovite premiéra Fredrika Reinfeldta, ktorý podľa neho nesie zásluhu na veľmi hladkej a rýchlej dohode vrátane postu vysokého predstaviteľa únie pre zahraničnú politiku. Tým sa stala britská eurokomisárka pre obchod Catherine Ashtonová. Ako sa ukázalo, konzultácie aktuálneho predsedníctva únie mali „rozhodujúci význam“, priznal Fico.
„Som rád, že sa to skončilo rýchlou dohodou, Európska únia by totiž nevyzerala dôveryhodne,“ uviedol slovenský líder, ktorý vyslovil spokojnosť najmä so schválením nominácie Ashtonovej. Ako povedal, “s týmto návrhom prišiel britský premiér Gordon Brown a európski socialisti ho podporili“. Aj vďaka tomu EÚ splnila svoj neoficiálny cieľ mať na jednej z nových vedúcich pozícií ženu, čo podporil aj samotný Fico. „Som proti akýmkoľvek kvótam v súvislosti s počtom žien v politike. No kombinácia jej schopnosti a kvalifikácie“ z nej spravila vhodnú kandidátku, podotkol slovenský premiér.
Fico zároveň ozrejmil mechanizmus, vďaka ktorému EÚ dospela k takej rýchlej dohode ohľadom nových funkcií vytvorených ratifikovanou Lisabonskou zmluvou. „Došlo k dohode v rámci frakcií – európski ľudovci a švédske predsedníctvo navrhli Rompuya, európski socialisti navrhli Ashtonovú. Keďže neboli žiadni protikandidáti, došlo k dohode.“ Slovenský premiér na záver poznamenal, že s výsledkom summitu je spokojný, keďže Európska únia bude teraz podľa neho akcieschopnejšia a rozhodnejšia.
Nová šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová
Novovytvorený post vznikne na základe Lisabonskej zmluvy a doterajšia funkcia šéfa zahraničnej politiky únie, ktorú zastával Javier Solana, tak zanikne. Ashtonová bude okrem iného predsedať aj pravidelným schôdzkam ministrov zahraničných vecí EÚ a bude pôsobiť aj ako viceprezidentka Európskej komisie.
„Súďte ma podľa toho, čo robím a myslím, že budete na mňa hrdí,“ vyhlásila doteraz verejnosti pomerne neznáma Ashtonová krátko po svojom zvolení. Päťdesiattriročná Britka bude prvou ženou zastávajúcou takú vysokú funkciu v rámci európskej exekutívy. Britský premiér Gordon Brown vyjadril nad jej zvolením potešenie, keď vyhlásil, že svoju funkciu bude zastávať „brilantne“. Podobne sa vyjadrila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, podľa ktorej je Ashtonová „veľmi schopná osoba, ktorá je skvele vybavená na túto prácu“.
Budúca šéfka zahraničnej politiky EÚ je pomerne neznámou postavou aj v samotnej rodnej Británii. Je vyštudovaná ekonómka a doteraz nezastávala žiadnu verejnú občanmi volenú funkciu. V minulosti pracovala pre viaceré charitatívne organizácie zaoberajúce sa predovšetkým bojom za rovnoprávnosť a prístup k zdravotnej starostlivosti. V roku 1999 jej udelili nededičný šľachtický titul Barónky z Uphollandu a v roku 2007 sa stala predsedníčkou Snemovne lordov. Vlani sa stala aj eurokomisárkou pre obchod, keď v tejto funkcii nahradila Petera Mandelsona.
Ashtonová je vydatá za Petera Kellnera, šéfa významnej prieskumnej agentúry YouGov, s ktorým má dve deti, syna a dcéru. V roku 2006 ju britská organizácia Stonewall bojujúca za práva homosexuálov vyhlásila za političku roka.
SITA/AFP/AP