S biskupom Balážom sa prišli rozlúčiť tisíce ľudí

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Slovensko sa rozlúčilo s biskupom Balážom
Pohrebný sprievod pred Sv. omšou za zosnulého biskupa Mons. Rudolfa Baláža vo Farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie. Banská Bystrica, 3. august 2011. Foto: SITA/Branislav Račko

BANSKÁ BYSTRICA 3. augusta (WEBNOVINY) – S banskobystrickým diecéznym biskupom Rudolfom Balážom, ktorý 27. júla náhle zomrel v dôsledku krvnej embólie, sa dnes do Banskej Bystrice prišlo rozlúčiť približne 4000 ľudí.

Pohrebnej svätej omši, ktorá sa začala krátko po 10:00 vo Farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie na Námestí Štefana Moysesa, predchádzal sprievod 400 kňazov a 25 biskupov z biskupského úradu na Námestí SNP.

Na pohrebnej omši bolo množstvo cirkevných predstaviteľov na čele s apoštolským nunciom Mariom Giordanom. Viacerí arcibiskupi – košický arcibiskup Bernard Bober, trnavský arcibiskup Robert Bezák, prešovský arcibiskup Ján Babjak, pražský arcibiskup a český prímas Dominik Duka. Okrem nich sa zúčastnili na pohrebných obradoch viacerí biskupi, medzi nimi žilinský biskup Tomáš Galis, spišský biskup František Tondra, pomocní spišskí biskupi Štefan Sečka a Andrej Imrich, nitriansky pomocný biskup Marián Chovanec, bratislavský eparcha Peter Rusnák, košický eparcha Milan Chautur i viacerí emeritní biskupi. Okrem Duku zo zahraničia prišli ostravsko-opavský biskup František Václav Lobkowicz, královohradecký biskup Ján Vokál. Z Maďarska prišiel biskup z mesta Vác Miklós Beer. Okrem nich na omšu prišli i biskup z Poľska a Albánska a ďalší slovenskí biskupi a desiatky kňazov. Evanjelickú cirkev augsburského vyznania zastupoval biskup Západného dištriktu Milan Krivda a emeritný biskup Július Filo.

Nechýbali ani predstavitelia štátu

Prezidenta SR zastupoval vedúci jeho kancelárie Milan Čič. Na poslednú rozlúčku s biskupom prišli podpredsedovia NR SR Pavol Hrušovský a Milan Hort, členovia vlády Ján Figeľ, Rudolf Chmel a Mikuláš Dzurinda. Na omši bol aj veľvyslanec SR pri Svätej Stolici Jozef Dravecký, banskobystrický župan Vladimír Maňka či banskobystrický primátor Peter Gogola a tisícky veriacich.

OBRAZOM: Diecézny biskup Rudolf Baláž

Zomrel biskup Rudolf Baláž
Banskobystrický diecézny biskup Rudolf Baláž (vpravo) pred Katedrálou sv. Františka Xaverského počas slávnostnej svätej omše Veľkonočnej vigílie. Banská Bystrica, 11. apríl 2009. Foto: SITA/Dušan Hein

Foto: SITA/Dušan Hein

Zomrel biskup Rudolf Baláž
Foto: SITA/Dušan Hein
Zomrel biskup Rudolf Baláž
Foto: SITA/Dušan Hein
Zomrel biskup Rudolf Baláž
Foto: SITA/Dušan Hein
Zomrel biskup Rudolf Baláž
Foto: SITA/Jozef Polešenský

Okolo dvetisíc ľudí, ktorí sa do kostola nevošli, sledujú priebeh omše na veľkoplošnej obrazovke umiestnenej pri kostole. Pohrebnú svätú omšu celebruje bratislavský arcibiskup a metropolita Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie biskupov Slovenska. Po jej skončení sa biskupi a kňazi v smútočnom sprievode vrátia k biskupskému úradu.

Pravda vás vyslobodíMotto Rudolfa Baláža pre svoju apoštolskú službu

Baláž bude pochovaný v Nevoľnom na základe poslednej vety závetu

Pohrebné obrady budú pokračovať o 16:00 svätou omšou vo Farskom kostole Premenenia Pána v Nevoľnom pri Kremnici, Balážovom rodisku. Zosnulý banskobystrický diecézny biskup dnes bude pochovaný na cintoríne vo svojej rodnej obci v Nevoľnom na základe poslednej vety svojho závetu. Podľa riaditeľa biskupského úradu Vladimíra Farkaša zosnulý biskup si v testamente želal, aby bol pochovaný vedľa hrobu farára, ktorý v Nevoľnom pôsobil za čias Balážovej mladosti. Farkaš tiež oznámil, že biskup Baláž zomrel zaopatrený všetkými sviatosťami, po spovedi a prijatí sviatosti chorých. „Pri smrti nebol sám. Bolo pri ňom šesť kňazov a tím lekárov, ktorý hodinu robil, čo dokázal,“ dodal Farkaš.

Jedným z prvých jeho pastoračných projektov bolo už v júli 1990 obnovenie kňazského seminára, ktorý bol násilne zavretý v roku 1950. Obnovil katolícke školstvo v diecéze, v roku 2004 zriadil Diecéze pastoračné centrum Jána Pavla II., v ktorom zhromaždil pastoračné centrá pre mládež, rodinu, katechézu, nepočujúcich, bioetiku, masmédiá, diecézny školský úrad, diecézny archív a diecéznu charitu.

Zaslúžil sa aj o vybudovanie sociálno-zdravotníckeho komplexu Dom božieho milosrdenstva, otvoreného v roku 2008, a špecializovanej nemocnice Mammacentrum svätej Agáty, otvorenej v roku 2009. V rokoch 1994 až 2000 bol predsedom Konferencie biskupov Slovenska. Počas svojho pôsobenia na čele diecézy udelil kňazskú vysviacku viac ako 200 kňazom.

OBRAZOM: Biskupa Baláža pochovali v rodnej obci Nevoľné

Biskupa Baláža pochovali v rodnej obci Nevoľné
Sv. omša pred pohrebom zosnulého banskobystrického diecézneho biskupa Mons. Rudolfa Baláža v kostole Premenenia Pána v obci Nevoľné. Nevoľné, 3. august 2011. Foto: SITA/Martin Havran

Foto: SITA/Martin Havran

Biskupa Baláža pochovali v rodnej obci Nevoľné
Foto: SITA/Martin Havran Foto: SITA/Martin Havran
Biskupa Baláža pochovali v rodnej obci Nevoľné
Pohrebný obrad zosnulého banskobystrického diecézneho biskupa Mons. Rudolfa Baláža. Nevoľné, 3. august 2011. Foto: SITA/Martin Havran

Foto: SITA/Martin Havran

Biskupa Baláža pochovali v rodnej obci Nevoľné
Pohrebný obrad zosnulého banskobystrického diecézneho biskupa Mons. Rudolfa Baláža. Nevoľné, 3. august 2011. Foto: SITA/Martin Havran

Foto: SITA/Martin Havran

Biskupa Baláža pochovali v rodnej obci Nevoľné
Pohrebný obrad zosnulého banskobystrického diecézneho biskupa Mons. Rudolfa Baláža. Nevoľné, 3. august 2011. Foto: SITA/Martin Havran

Foto: SITA/Martin Havran

.

PROFIL:

Rudolf Baláž sa narodil 20. novembra 1940 v Nevoľnom. V rokoch 1958 až 1963 študoval na Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Napriek dobrým študijným výsledkom mu ani po opakovaných žiadostiach nebolo umožnené ďalšie štúdium. Kňazskú vysviacku mal 23. júna 1963.

Potom pôsobil ako kaplán v Brezne (1963-1965), Krupine (1965-1967), Vrútkach, Kláštore pod Znievom a Vrícku (1967-1968). V rokoch 1968 až 1970 pôsobil na Biskupskom úrade Banská Bystrica, potom bol správcom farnosti Pitelová (1970-1971). V bývalom režime sa dostal mimo pastorácie, lebo v rokoch 1971 až 1982 bol bez štátneho súhlasu.

Pracoval ako traktorista v Jednotnom roľníckom družstve (JRD), potom ako vodič nákladného auta. Neskôr sa stal správcom farnosti Turčiansky Peter (1982-1990) a 14. februára 1990 bol menovaný za biskupa. Biskupskú vysviacku mal 19. marca 1990 v Banskej Bystrici. Od roku 1994 do 31. augusta 2000 bol predsedom Konferencie biskupov Slovenska. Od 16. septembra 2003 pôsobil ako podpredseda Konferencie biskupov Slovenska. Spracované podľa informácií Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Arcibiskup Róbert BezákFrantišek TondraJán FigeľMikuláš DzurindaMilan HortPavol HrušovskýPeter GogolaRóbert BezákRudolf BalážRudolf ChmelStanislav ZvolenskýŠtefan SečkaVladimír Maňka