Čím vás zaujala možnosť nakrútiť dokument o Robertovi Vanovi?
Zaujal ma ako výzva, pretože Robert Vano bol zaradený do určitých škatuliek, ktoré ho vôbec nevystihujú. Robertov životný príbeh sa odzrkadľuje v jeho práci a je oveľa vrstevnatejší, oveľa zaujímavejší. Okrem portrétu Roberta Vana chcem tým filmom zároveň vytvoriť akýsi portrét druhej polovice 20. storočia.
Prečo?
Zobraziť tak to napätie medzi Východom a Západom, to v čom sme žili, čo Robert prežil skutočne na vlastnej koži. Od začiatku to neberiem ako portrét Roberta Vana, ale ako portrét nás a nášho života v rozbúrenej dobe po roku 1948. A to mi dáva nádej, že film nebude len takpovediac na jedno použitie, ale bude mať aj určitý presah.
Čím je pre vás Robert Vano výnimočný?
Umelecky pre mňa Robert nikdy nebol niekto, kto by ma inšpiroval alebo by mal pre mňa kontinuálnu silu, že by som uvidel jeho fotky a otvoril by sa mi úplne nový svet. Ale jeho prvá knižka Love You From Prague bola pre mňa istým spôsobom iniciačná, to bol moment, kedy som sa prvý raz v živote stretol s mužským aktom, ktorý bol poňatý veľmi citlivo, s hĺbkou, s niečím, čo mi do tej doby chýbalo a nevidel som to. Sú veci, ktoré sa mi od Roberta veľmi páčia a sú veci, ktoré ma vôbec nezaujmú. Ale to, ako sa to prepája s jeho vnútornou integritou, s jeho životom, pohľadom na život a neuveriteľnými skúsenosťami, ktoré získal počas života, to s akým neuveriteľným odstupom a s akým neuveriteľným humorom, ktorý je v živote veľmi dôležitý, sám k sebe pristupuje, to je mi tak vnútorne blízke, že spätne sa mi v jeho práci otvárajú nové veci. Znie to ako klišé, ale u nás to je ako so spojenými nádobami. Je to človek, s ktorým sa môžeš rozprávať o zásadných, vážnych až metafyzických veciach života s obrovskou ľahkosťou, nemáš pocit, že je tam niečo falošné.
A práve to je dôležité aj pre film?
To je pre náš film veľmi dôležité, pretože točím dialogické filmy, snažím sa s ľuďmi rozprávať a toto je svet, ktorý ma zaujíma, vzrušuje, baví, provokuje a čo si viac priať?
Možno divákov… Ako ich chcete prilákať?
Neviem hovoriť a cítiť za svojich divákov, môžem cítiť len za seba, vždy sa snažím, aby film, rovnako ako osobnosti, ktoré ma zaujímajú, mal niekoľko vrstiev, aby divák, ktorý je zvyknutý sa len pozerať a žasnúť, je zvyknutý na efekt filmu, bol uspokojený a zdal sa mu film na prvý pohľad krásny. A pod vonkajšiu krásu sa snažím vždy dostať ďalšiu rovinu pre divákov ktorí chcú o diele premýšľať a berú ho ako osobné dobrodružstvo, aby nestáli bokom, aby mali materiál pre seba. Budem sa snažiť vytvoriť krásny objekt, ktorý provokuje k premýšľaniu a sebareflexii.
Ako vznikal názov filmu Robert Vano – Vlci mimo svorky a zúriví bohovia?
Môj pôvodný názov bol „Vlci mimo smečku a nasraní bohové“ bez Roberta Vana, pretože si myslím, že v názve meno nie je nutné. „Nasraní“ sme trocha zjemnili… že je ten názov taký dlhý a epický, to pre diváka znamená, že bude sledovať príbeh, že to nie je len symbol, že je to akási cesta, ktorá má etapy, obsah a presah. Je to jednoduché – „Vlci mimo svorky a zúriví bohovia“ sú metafory zvláštnych síl, ktoré Roberta počas života formovali.
O zúrivých bohoch niekedy rozpráva aj Robert Vano…
Vzniklo to zo slávneho citátu, ktorý Robert často používa, od fotografa Horsta P. Horsta, ktorý hovorí, že nefotí s bleskom, pretože aj v prírode sa blýska len vtedy, keď sú bohovia nazúrení. Je to symbol, že sa nesnaží vytvárať pri fotografovaní falošné efekty a zároveň je to symbol vytrvalého boja s tým, čo je nad nami.
Čo od tohto projektu očakávate?
Bol by som rád, aby to nebol film len o Robertovi Vanovi, ale aby bol o nás. Keď sa naň človek pozrie, aby pochopil osud, ktorý Roberta ťahal, bez toho aby o tom vedel. Chcel by som dať ľuďom prostredníctvom Roberta snový návod na šťastie. Keby sa mi to podarilo, tak to je to najviac, čo si môžem priať.