LONDÝN 14. mája (WEBNOVINY) – Britská vláda je pripravená poslať na Pobaltie ďalšie dve bojové stíhačky v záujme upokojenia spojencov v regióne združených v rámci NATO.
V súvislosti s politickou krízou na Ukrajine to v utorok potvrdil britský premiér David Cameron. Podľa jeho slov by na severovýchod Európy mohli odletieť ďalšie dva stroje typu Typhoon, ktoré by sa tak pripojili k štyrom lietadlám rovnakého označenia prítomným v regióne od konca apríla.
Východných partnerov treba uistiť o účasti Británie
Podľa Camerona je „veľmi potrebné dať našim východným partnerom uistenie, prevziať zodpovednosť a zaručiť tak, že Británia zohráva svoju úlohu“. Líder Spojeného kráľovstva zároveň podotkol, že Londýn sa zúčastní na rozšírených cvičeniach NATO na území Lotyšska, Estónska a Litvy plánovaných na najbližšie mesiace.
Na Pobaltie koncom apríla prileteli štyri stíhačky francúzskeho letectva a rovnaký počet strojov britských síl, aby sa stali súčasťou hliadkovacej misie v regióne. Ide o reakciu na dianie a napätú situáciu na východe Ukrajiny.
—-> TU.
S lietadlami prišiel aj 70-členný francúzsky vojenský personál, pričom v minulých týždňoch prišlo do regiónu 600 vojakov USA, ktoré ešte v marci poslali šesť stíhačiek F-15. Estónsko, Lotyšsko a Litva totiž majú s Rusmi dlhodobo napäté vzťahy a obávajú sa ďalšieho vývoja napätej situácie na východe Ukrajiny po ruskej anexii ukrajinského Krymu.
EÚ je spoluzodpovedná za krízu na Ukrajine, tvrdí Gabriel
i>Európska únia je čiastočne zodpovedná za krízu na Ukrajine, to však neospravedlňuje konanie Ruska voči tejto bývalej sovietskej republike.
V stredu to pre nemecký denník Rheinische Post konštatoval nemecký vicekancelár a predseda koaličnej Sociálnodemokratickej strany (SPD) Sigmar Gabriel.
„EÚ urobila tiež chyby, čo však neospravedlňuje konanie Ruska a vohnanie krajiny do chaosu,“ vyhlásil Gabriel, podľa ktorého „nebolo múdre vytvoriť dojem, že Kyjev si musí vybrať medzi EÚ a Ruskom“.
Vicekancelár tiež zdôraznil, že v prípade Ukrajiny je nevyhnutné vyhnúť sa ozbrojenému konfliktu. Gabriel v tejto súvislosti podporuje snahy svojho straníckeho kolegu, ministra zahraničia Franka-Waltera Steinmeiera, ktorý navštívil v utorok Kyjev a pomáhal zorganizovať okrúhly stôl medzi vládou a separatistami z východu.
Na rozdiel od Gabriela kancelárka Angela Merkelová pripisuje zodpovednosť za napätý vývoj na Ukrajine Rusku. Jej hovorkyňa reagovala, že ide o Gabrielov vlastný názor, ďalej však jeho výroky nekomentovala. Povedala len, že Nemecko má na ukrajinskú krízu „jednotný názor“, a to najmä čo sa týka znižovania napätia prostredníctvom národného dialógu.
Amerika ukázala satelitné snímky s ruskými vojakmi
Americká vláda v utorok zverejnila nové satelitné snímky, ktoré majú dokazovať prítomnosť ruskej armády v oblastiach blízko hranice s Ukrajinou.
Moskva naopak tvrdí, že vojakov už dávnejšie stiahla, čo pred týždňom potvrdil samotný prezident Vladimir Putin. Severoatlantická aliancia aj Spojené štáty však nevidia „žiadne známky“ presunov ruskej armády späť na jej pôvodné pozície.
Rusko postavilo Európu pred novú hrozbu, tvrdí Šebej
Na Ukrajine sa uskutoční prvý okrúhly stôl o riešení krízy
Separatisti útočili na Ukrajine granátometmi, zabili vojakov
Američania komerčné satelitné zábery zverejnili prostredníctvom sociálnej siete Twitter. Ešte 9. mája mali mať Rusi asi 20 vrtuľníkov v meste Belgorod neďaleko ukrajinskej hranice. Fotografia z 22. marca z rovnakej oblasti pritom žiadne helikoptéry nezobrazuje.
Ďalší záber pochádza z 12. mája z oblasti v blízkosti mesta Rostov nad Donom ležiaceho približne 75 kilometrov od Ukrajiny a vidieť na nej niekoľko armádnych obrnených vozidiel.
Rusko má na ukrajinskej hranici desaťtisíce pripravených vojakov
„Realitou je, že Rusko má stále na ukrajinskej hranici zhromaždených 40-tisíc absolútne pripravených vojakov a ďalších 25-tisíc má na Kryme. Satelitné snímky ukazujú mechanizovanú pechotu, obrnené vozidlá a bojové vrtuľníky,“ uviedol Martin Downie, hovorca spojeneckých operácií Severoatlantickej aliancie (NATO).
Cieľom tejto taktiky zo strany Moskvy je podľa neho „zastrašiť ukrajinskú vládu“.
Ruský prezident Vladimir Putin chce, aby bol ruský obranný priemysel sebestačný a nezávisel od zahraničných komponentov. Reaguje tak na hrozbu ďalších sankcií voči jeho krajine zo strany EÚ a USA, ktoré by sa týkali aj zbrojných a technologických firiem.
„Musíme urobiť všetko, aby boli komponenty nášho obranného sektora vyrábané na našom území, aby sme neboli na nikom závislí,“ vyhlásil Putin v stredu v Soči. Dodal, že Rusko musí tomuto cieľu prispôsobiť vedeckú sféru krajiny.
Ruský líder už predtým povedal, že podobná zmena bude vyžadovať investície a prechod na výlučne domácu výrobu zbrojných komponentov potrvá najmenej dva a pol roka. Rusko je v súčasnosti druhým najväčším vývozcom zbraní, no mnohé komponenty musí samo dovážať.
