BRATISLAVA 5. októbra (WEBNOVINY) – Vládny kabinet o zákone roka, teda rozpočte na budúci rok, v stredu nerokoval. Koaliční lídri po utorňajšej Koaličnej rade zatiaľ nedosiahli definitívnu dohodu na rozpočtových prioritách. Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca ministra financií Martin Jaroš, návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 preto z programu stredajšieho rokovania vlády stiahli. Podľa zákona o rozpočtových pravidlách musí pritom kabinet do parlamentu rozpočet predložiť najneskôr do 15. októbra, na jeho schválenie budú mať ministri čas ešte budúci týždeň. Koalícia by mala o prioritách rozpočtu rokovať opäť vo štvrtok.
Ministerstvo financií pôvodne na stredajšie rokovanie vlády predložilo nové znenie návrhu, keďže po predložení prvej verzie muselo vplyvom vývoja na globálnom trhu zrevidovať svoje makroekonomické prognózy. Aktuálne návrh štátneho rozpočtu, ktorý tvorí podstatnú časť verejných financií, počíta na hotovostnej báze s príjmami 15,281 mld. eur a s výdavkami 18,524 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu je tak navrhnutý 3,243 mld. eur. Tento návrh ešte nezahŕňa rozpočtové priority koaličných strán.
Rezort trvá na znížení schodku
Rozpočtový cieľ pre verejné financie ako celok zostáva nezmenený a ministerstvo financií trvá na znížení schodku z tohtoročných plánovaných 4,9 % hrubého domáceho produktu na budúcoročných 3,8 % výkonu ekonomiky. Aktuálna verzia rozpočtu okrem zapracovaných nových makroprognóz počíta aj s najaktuálnejším stavom v diskusii o daňovo-odvodovej reforme. Kvôli horším vyhliadkam hospodárstva a slabšiemu výberu zdravotných odvodov od ekonomicky aktívneho obyvateľstva by štát mal napríklad zvýšiť svoj odvod do zdravotníctva. Ministerstvo do rozpočtu už zakalkulovalo napríklad aj vyššie sociálne výdavky pre silové rezorty ako určité korekčné opatrenia v súvislosti s dopadmi daňovo-odvodovej reformy.
O konkrétnych prioritách jednotlivých rezortov by mali ešte rokovať koaliční partneri a v predloženom návrhu rozpočtu zapracované nie sú. Za jediné priority, ktoré boli v rozpočte zapracované v jeho prvej verzii, označil minister financií rezort školstva a dopravy, čo sa nemení. Základnou podmienkou rezortu financií je podľa predchádzajúcich vyjadrení ministra zachovanie úrovne konsolidácie verejných financií na úrovni 3,8 % hrubého domáceho produktu.
Minister Simon nie je spokojný
Návrh rozpočtu bol témou aj utorňajšej Koaličnej rady, ktorá definitívnu dohodu na tomto bode nepriniesla. Pred jej rokovaním sa vyjadril k rozpočtu len minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most-Híd) s tým, že nie je spokojný s upraveným návrhom rozpočtu, ako ho navrhlo ministerstvo financií. Priority strany Most-Híd sú podľa neho riešené na nulovej úrovni, kým priority SDKÚ-DS sú riešené na sto percent. Dodal, že rozpočet je podľa neho namierený voči občanom na vidieku, čo považuje za veľký problém.
Požiadavky majú aj ďalšie rezorty
Minister financií Ivan Mikloš v uplynulých týždňoch tvrdil, že tie niekoľkonásobne prevyšujú možnosti rozpočtu. Minister obrany Ľubomír Galko po stredajšom rokovaní vlády novinárom naznačil požiadavky rezortov vedených ministrami z jeho strany SaS, ktoré podľa neho dosahujú 118 mil. eur. Väčšinu, vyše 78 mil. eur, pritom požaduje sám Galko pre rezort obrany. Tvrdí, že armáda trpí dlhmi z minulosti a potrebuje peniaze na základné vybavenie či opravy budov.
Ministri budú musieť hľadať aj prostriedky na rozpočtové krytie svojich priorít. Všetci členovia vlády podľa Galka chápu, že prvoradou úlohou je nenavyšovať deficit verejných financií. Kde zobrať peniaze na priority zatiaľ konkretizovať nechce, koalícia o tom bude rokovať aj vo štvrtok. „Je veľmi predčasné nejako komentovať rokovania, ktoré prebiehajú. Skôr tá diskusia sa vedie v tom duchu, že či nie je ešte možné niekde nájsť dodatočné peniaze, ktoré by mohli byť rozdelené medzi rezorty,“ povedal Galko.
Skryté rezervy
Možné zdroje na vykrývanie priorít naznačil po rokovaní vlády jej prvý podpredseda a šéf KDH Ján Figeľ, ktorý rokovanie viedol za premiérku Ivetu Radičovú. Koalícia na rokovaniach podľa neho hovorí najmä o zlepšení výberu daní a boji proti daňovým únikom, kde má Slovensko významné rezervy. Ďalšie zdroje na priority by mohli prísť z podnikov s účasťou štátu. „V krízových rokoch v deficitnom období je logické hovoriť o aktívach týchto firiem, ktoré by finančne mohli riešiť niektoré akútne potreby štátneho rozpočtu,“ tvrdí Figeľ.
Kabinet nerokoval ani o rozpočtoch Slovenského pozemkového fondu, Fondu národného majetku SR či Exportno-importnej banky SR.