Predstavitelia dvoch zakladajúcich členských štátov Európskej únie (EÚ) vyjadrili v piatok obavy v súvislosti s poľským rozhodnutím, ktoré spochybňuje nadradenosť únijného práva. Varujú, že dôsledkom môže byť až odchod Poľska zo spoločenstva 27 krajín.
Francúzsky minister pre európske záležitosti Clément Beaune označil krok poľského ústavného súdu za útok proti EÚ. Luxemburský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Jean Asselborn zas povedal, že Poľsko sa „zahráva s ohňom“.
Ústavný súd v Poľsku vo štvrtok rozhodol, že niektoré zákony Európskej únie, ustanovenia zmlúv o EÚ a taktiež niektoré rozsudky súdov EÚ sú v rozpore s poľskou ústavou.
Leyenová je hlboko znepokojená
Zároveň skonštatoval, že členstvo Poľska v EÚ a podpísanie zmlúv neznamená, že by súdy EÚ mali mať najvyššiu zákonnú právomoc, ani to neznamená, že Poľsko presúva svoju suverenitu na EÚ.
Šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vyjadrila nad rozhodnutím „hlboké znepokojenie“. Prisľúbila urýchlenú analýzu pred tým, než komisia zareaguje.
„Našou najvyššou prioritou je zabezpečiť, aby boli práva európskych občanov chránené a aby poľskí občania využívali výhody, ktoré im poskytuje členstvo v Európskej únii, tak ako všetci občania našej únie,“ povedala Leyenová.
„Občania Európskej únie, aj spoločnosti, ktoré v Poľsku podnikajú, navyše potrebujú právnu istotu, že pravidlá EÚ, vrátane rozsudkov Súdneho dvora EÚ (ECJ), sa v Poľsku dôsledne uplatňujú,“ zdôraznila šéfka komisie.
Mesiace súdnych konaní
Spomenutý štvrtkový verdikt poľského ústavného súdu sa zrodil po mesiacoch súdnych konaní, v ktorých zástupcovia poľskej vlády, parlamentu i prezident tvrdili, že poľská ústava má prednosť pred právom EÚ a rozhodnutia ECJ sú niekedy v rozpore s poľským právnym poriadkom.
Súd rozhodoval o tejto otázke na žiadosť poľského premiéra Mateusza Morawieckého. Ten sa na ústavný tribunál obrátil v marci po tom, čo ECJ rozhodol, že právo EÚ je nadradené poľskej ústave.
Súd sa vtedy zaoberal širšími zmenami v poľskom justičnom systéme, ktoré iniciovala vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) a podľa EÚ narušujú systém demokratických kontrol a protiváh.
Súčasť dlhého zoznamu provokácií
Francúzsky minister Beaune označil krok ústavného súdu „za súčasť dlhého zoznamu provokácií voči Európskej únii“.
„Keď s niekým podpíšete zmluvu a poviete, že moje vlastné pravidlo, ktoré si určím, kedy chcem a ako chcem, má väčšiu váhu, než to, čo som podpísal s vami, potom už zmluva neexistuje… Takže je to veľmi vážne, pretože fakticky hrozí odchod,“ povedal Beaune pre televíznu stanicu BFM.
Poľský ústavný súd sa kauzou začal zaoberať v júli, no rozhodnutie potom niekoľkokrát odložil.
Vláda PiS od prevzatia moci v roku 2015 uskutočnila viacero zmien vo fungovaní súdnictva. Reformy boli podľa nej potrebné v záujme zlepšenia efektivity súdneho systému a boja proti korupcii.
Hybridná vojna proti poľskému právu
„Viete, že ľudia v Poľsku sú Európania a že chcú zostať Európanmi… Ale je potrebné úplne jasne povedať, že táto poľská vláda si zahráva s ohňom. To znamená, že v určitom okamihu môže nastať zlom nielen z právneho, ale aj z politického hľadiska,“ konštatoval luxemburský minister Asselborn.
Poľská vláda v marci argumentovala, že ECJ vyhlásením nadradenosti európskeho práva nad poľskou ústavou prekročil svoje právomoci.
Minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro pred niekoľkými týždňami označil kritiku zo strany EÚ za „hybridnú vojnu“ proti poľskému právnemu systému.
EK v prvej reakcii na rozhodnutie poľského ústavného súdu konštatovala, že EÚ je spoločenstvom hodnôt a právneho poriadku, ktoré sa musia dodržiavať vo všetkých členských štátoch, a práva Európanov, ktoré im vyplývajú zo zmlúv, sa musia chrániť bez ohľadu na to, kde v únii žijú.