V Žiari nad Hronom patrí k najväčším problémom mesta spolužitie s Rómami. Súčasný primátor Peter Antal sa ho snaží riešiť.
Ako by ste charakterizovali situáciu v rómskej osade pred nástupom do funkcie?
Ako katastrofálnu. Ľudia a ich deti tam žijú v chatrčiach bez základných hygienických možností. Nefungovalo tu odpadové hospodárstvo, osada bola zavalená tonami smetí, ktoré boli domovom potkanov migrujúcich na sídlisko Centrum II. Žilo tu zhruba 400 ľudí a asi 150 psov, prevažne túlavých. Rozmáhali sa rôzne protispoločenské javy – fetovanie, prostitúcia (dokonca aj detská), kriminalita. Mestu to začalo prerastať cez hlavu. Otvorene hovorím, že takýto problém nie je schopné vyriešiť žiadne mesto, alebo obec. Nemá na to dosť peňazí, dosť kompetencií a hlavne nesystémovým odstraňovaním následkov takejto sociálnej katastrofy sa nerieši problém samotný, ale iba jeho dopady.
Podarilo sa už niečo zmeniť?
V prvom rade bolo potrebné vytvoriť v osade nejaký režim a ich obyvateľov učiť zodpovednosti voči sebe a svojim deťom. Urobili sme generálne upratovanie, do ktorého sa vo veľkom počte zapojili obyvatelia osady. Výsledkom bolo 180 ton vyvezeného odpadu. Dnes je v osade relatívny poriadok a zabehnutý režim, aj preto, že sme tam vytvorili miesta na ukladanie komunálneho odpadu do kontajnerov, pričom za ich odvoz si musí každá rodina mesačne platiť. Základom bolo naučiť ich, že nič nie je zadarmo a že to robia pre seba a najmä pre zdravie svojich detí. V spolupráci s útulkom zvierat sme výrazne zredukovali počet voľne žijúcich psov. Dostali sme sa do stavu, že máme presnú evidenciu psov a ich majiteľov, pričom netolerujeme psa bez povinného očkovania a bez riadneho prihlásenia. Zriadili sme rómske občianske hliadky, ktoré nám majú pomáhať bojovať s protispoločenskými javmi, najmä so znečisťovaním okolia, záškoláctvom detí a s fetovaním . Tá situácia sa výrazne zlepšila, no stále iba hasíme dopady problému, neriešime jeho príčinu. Aj keď, opakujem sa, na to sú mestá prikrátke, treba zmeniť celkový systém, nabrať odvahu kompetentných a správne alokovať financie, ktorých bolo za celé obdobie na riešenie tzv. rómskeho problému pridelených viac než dosť.
Aké je riešenie?
Podľa mňa, základom je „prinútiť“ Rómov pracovať a pravdaže zabezpečiť im prácu. Mnohí z nich dnes žijú tak ako žijú preto, že nemajú zamestnanie, nemajú už žiadny pracovný návyk, vzdelanie a skúsenosti. Sú izolovaní kdesi v osadách, nepoznajú iný spôsob žitia, ako ten, ktorý vedú, a bohužiaľ vedú k nemu aj svoje deti. Vyrastajú tak nové generácie, pre ktoré sú vzormi príbuzní, ktorí živoria v biede, čakajú na všetky možné sociálne dávky, ktoré sme za celú dobu fungovania nášho štátu navymýšľali, podliehajú alkoholu či iným závislostiam, kriminalite. Akú budúcnosť majú tieto deti, kto im ukáže, že môžu žiť aj inak? Kľúčom k vyriešeniu tohto problému je práca, nie dávky. Mnohí z nich chcú pracovať, avšak buď nemajú kde, alebo zamestnávatelia nemajú dôveru v ich budúce pracovné nasadenie a teda ani „chuť“ ich zaúčať hoc aj na jednoduché práce, kde im najviac chýbajú zamestnanci. Mnohí z nich pracujú na čierno za pár eur, ktoré im nakoniec ich „zamestnávateľ“ často ani nevyplatí. Zo stretnutí s veľkými firmami zo Žiaru nad Hronom a okolia viem, že u nás je čoraz väčší problém zohnať pracovnú silu aj na práce, ktoré nevyžadujú vzdelanie, ale iba niekoľkotýždňové zaučenie. Tu by mali nastúpiť a prevziať zodpovednosť mestá a obce, za finančnej podpory štátu vytvoriť tzv. menšie „sociálne“ obecné podniky, zamerané práve na získanie zručností v odboroch, po ktorých je v danom regióne dopyt. Nemám na mysli tzv. sociálne podniky z nedávnej minulosti, z ktorých sa stal ľahký zárobkový podnik pre jednotlivcov a politický biznis pre spriaznené osoby. Hovorím o podnikoch pod kontrolou samospráv, v ktorom by Rómovia zotrvali určitú dobu a následne by boli aj s prípadným odporučením posunutí k normálnemu zamestnávateľovi. Keď budú pracovať, vytvoria si pracovný návyk, budú sa učiť zodpovednosti, mesačne dostanú viac peňazí. Možno si z toho časom dovolia zaplatiť iné bývanie a hlavne deti v rodinách budú pozorovať iný sociálny model, ako len prežívanie v chatrči zo dňa na deň.
Ale štát už dlhšie podporuje systém tzv. aktivačných prác, ktorý využívajú obce a mestá a dlhodobo nezamestnaní sú tak motivovaní pracovať.
Ja by som to nazval skôr nútené práce. Ak chce nezamestnaný aj naďalej poberať svoju sociálnu dávku, musí napríklad pre mesto „odpracovať“ istý počet hodín do mesiaca. Aby nestratil svojich pár euro, musí zametať chodník alebo hrabať lístie. To nie je práca, ani dlhodobá perspektíva, a už vôbec nie žiadna motivácia. Tak k tomu aj všetci pristupujú. Ja hovorím o tom, že by sme Rómov pomáhali zamestnávať aj na základe dopytu po určitej pracovnej sile v oblasti priemyslu, stavebníctva, poľnohospodárstva. Každý mestský alebo obecný sociálny podnik by bol zameraný na odbory, ktoré reagujú na dopyt pracovného trhu v konkrétnom regióne. A čo považujem taktiež za dôležité, firma, ktorá by zamestnala takto zaučeného Róma, by zároveň dostala dočasný príspevok na jeho mzdu, odvody či inú motivačnú dotáciu.
Je to Váš nápad alebo fungujúce a osvedčené riešenie zo zahraničia?
Inšpiroval som sa na jednej konferencii v Bruseli. Starosta istého belgického mesta na nej informoval, ako riešil problém s niekoľkými stovkami Rómov, ktorí prišli do ich mesta zo Slovenska najmä z Jarovníc a z Rumunska, teda z osád akú máme aj u nás. Doslova povedal – dali sme im prácu, za ktorú dostávajú normálnu mzdu, následne sme im pridelili byty, za ktoré si platia, teda žijú životom majoritného obyvateľstva a okrem asi 60 ľudí už nemáme tzv. Rómsky problém. Som presvedčený, že tento spôsob môže fungovať aj u nás a môže do budúcnosti vyriešiť rómsky problém. Len to chce zaviesť dôkladný systém podporený zmenou právnych predpisov a vytrvať viac ako jedno volebné obdobie. Stabilná práca a dostatočné vzdelanie sú kľúčom k tomu, aby sme postupne odstránili biedu a zaostalosť medzi Rómami, ktorá sa z roka na rok míľovými krokmi prehlbuje.
Myslíte si, že toto riešenie môže univerzálne fungovať aj v iných mestách?
Som presvedčený, že vo veľkej väčšine áno, pričom ani my nie sme Bratislava s nízkou nezamestnanosťou. V Žiari nad Hronom máme slušne rozvinutý priemysel. Od firiem stále počúvam, že nemajú dostatok ľudí, najmä mužov, že ich nevedia zohnať, dokonca zo širšieho okolia sa na mňa obracajú podnikatelia, či sa v našom regióne nenájdu voľné pracovné sily. Aj oni zamestnávajú Rómov a nemali by ich problém zamestnať aj viac, len keby mali pracovné návyky, skúsenosti a zručnosti. Na druhej strane v tzv. hladových dolinách, v regiónoch bez rozvinutého priemyslu by štát mal konečne oživovať poľnohospodárstvo, ktoré sme úspešne dostali na kolená. Slovensko by malo nadväzovať na silnú poľnohospodársku tradíciu, ktorá tu dlhodobo bola. Motivovať malých farmárov a družstvá, aby rozširovali produkciu. V rastlinnej a živočíšnej výrobe by sa Rómovia bez problémov uplatnili. Tak to bolo predsa aj v minulosti.
Čo považujete za hlavné dôvody neúspechu doterajších riešení?
Mnoho miliónov sa dáva na tisíce projektov. Pričom týmito projektami sa liečia len symptómy choroby, nie jej príčina. Čo vyrieši projekt, vďaka ktorému sa obyvatelia osady učia pracovať s počítačom, keď to po ukončení projektu nemajú kde využiť a po niekoľkých týždňoch všetko zabudnú? Možno to, že sa nakúpia notebooky, ktoré ktovie kde skončia. Preto rómsky problém na Slovensku stále silnie. Stúpa počet osád a rastie počet Rómov žijúcich v katastrofálnych podmienkach. Kým sa nezmení celkový systém, kým problém nebudeme riešiť celospoločensky a dlhodobo, bude narastať a s plnou vážnosťou hovorím, že raz prerastie do sociálnej katastrofy. Ešte sa môžeme chvíľku tváriť ako riešime Rómsky problém, ale nebude to dlho trvať a tento problém sa stane pre nás neriešiteľným. 700 rómskych osád, ktoré máme na Slovensku je málo na to, aby sme sa konečne začali tomuto problému s plnou vážnosťou venovať? Prečo v minulosti neexistoval Rómsky problém? Lebo neexistovali dávky, ktoré naučili Rómov nepracovať, iba riadne zamestnanie z ktorého mali príjem.
Aký by bol ideálny stav, ktorý chcete dosiahnuť?
Bol by som rád, keby sa nám v Žiari nad Hronom podarilo začať z asanáciou osady Pod Kortínou. Dosiahnuť to, aby sa časť jej obyvateľov mohla presťahovať do minimálne kontajnerových bytov, ktoré by sme radi postavili za predpokladu, že si budú mať z čoho plniť základné povinnosti nájomcu bytu, čo pri ich dnešnom príjme nie je reálne. Okrem platby za bývanie by si plnili všetky ostatné povinnosti, nezadlžovali sa u úžerníkov a nebankoviek. Ich deti by pravidelne chodili do školy, čisto oblečené a umyté, skutočne sa vzdelávali. Na jednej strane to môže pripadať nerealistické za tak krátke obdobie, no na druhej strane stačí malý, ale presne mierený impulz, dobrý systém, pevné pravidlá a veci sa začnú hýbať.