Koncom apríla sa uskutočnil v priestoroch Jurkovičovej teplárne v Bratislave prvý ročník Odpadového summitu 2024. Na podujatí sa zúčastnila stovka odborníkov a ľudí z oblasti nakladania s odpadmi, ktorí mali možnosť vypočuť si odborné prednášky či panelovú diskusiu týkajúcu sa tejto problematiky.
Odpadové hospodárstvo na Slovensku združuje množstvo oblastí aj problémov, no momentálne je najvypuklejšia téma povinnej úpravy odpadov pred ich uložením na skládku. Tá ma začať platiť od 1. januára 2025, hoci Slovensko na to nie je dostatočne pripravené.
O dopadoch tejto zákonnej úpravy informoval hostí na Odpadovom summite 2024 zakladateľ a majiteľ spoločnosti REDOX, Roman Malček. A hoci si to mnohí neuvedomujú, nová legislatíva prinesie podstatné zvýšenie nákladov pre každú domácnosť.
Európska komisia tlačí totiž všetky členské krajiny, vrátane Slovenska, do minimalizovania skládkovania odpadov, k čomu sme sa aj zaviazali počas prístupových zmluvách, ktoré sme prijali pri vstup do Európskej únie v roku 2004.
Aká je však realita? Štvrtý rok sa nám nedarí dosahovať požadované limity čo viedlo Ministerstvo životného prostredia SR k zásadnému rozhodnutiu. Od začiatku roka 2025 nebude umožnené ukladať na skládky voľne neupravený odpad. Ten bude musieť prejsť takou úpravou, ktorá zaručí, že odpad nebude produkovať žiadne emisie ani skleníkové plyny. A to nie je jediná podmienka. Odpad bude musieť byť aj vytriedený.
Zmesový komunálny odpad sa najprv podrví v drviči, potom sa sitovaním rozdelí na ľahkú (plast, papier) a ťažkú (biologický odpad) frakciu. Ľahká frakcia skončí v cementárni, alebo recyklačnom závode, tá ťažká sa po niekoľkotýždňovej stabilizácii a dosiahnutí zákonom predpísaných parametrov uloží na skládku.
Hoci koniec roka nás čaká už o niekoľko mesiacov, v súčasnosti je pripravených len 60 percent odpadárskych kapacít. Zvyšok (40 %) sa opäť spolieha, že nastane posun lehoty platnosti, pretože od roku 2021 sa termín odsunul už trikrát.
Ministerstvo životného prostredia však jasne deklaruje, že k ďalšiemu posunu účinnosti legislatívy nemôže dôjsť, pretože Slovensko čelí infringementu za nedodržiavanie limitov skládkovaného množstva odpadov a netranspozíciu smernice zakazujúcej skládkovať neupravený odpad.
Tieto procesy, logicky, zvýšia cenu za úpravu odpadu, čo sa odrazí na peňaženkách obyvateľov Slovenska. Rozmeňme si to však na drobné. Dnešná cena skládkovania je približne 50 eur na 1 tonu komunálneho odpadu. K tomu treba prirátať náklady na povinnú úpravu odpadu, čo je približne 35 až 45 eur na 1 tonu. Ak si to zrátame, cena sa vyšplhá na asi 90 eur na 1 tonu odpadu za jednu osobu.
V súčasnosti je pritom priemerná ročná výška poplatku na jedného obyvateľa a rok 35 eur. Od prvého januára 2025 sa táto suma zvýši minimálne na 60 eur na hlavu. Takéto, takmer dvojnásobné, zvýšenie nákladov za odpad umožní vybudovať asi štyri či päť zariadení na energetické zhodnotenie odpadov, čím sa zásadne zmení pomer skládkovania, spaľovania odpadov na Slovensku.
To však stále nerieši veľký nepomer medzi nákladmi západnej časti Európskej únie, ktoré sú omnoho vyššie ako u nás. Pre porovnanie, napríklad vo Francúzsku, Nemecku či Holandsku sú náklady na zhodnotenie zmesového komunálneho odpadu na úrovni asi 150 eur na jedného obyvateľa. Áno, pri takýchto platbách sa dajú plniť podmienky, ktoré nastolila Európska komisia. Ak však máme pristupovať k našim záväzkom voči únii zodpovedne, nemôžeme to robiť s tretinovými alebo polovičnými nákladmi. Ak totiž platia rovnaké pravidlá pre dodržiavanie noriem, musia platiť aj rovnaké výšky poplatkov, ktoré zaručia ich plnenie.
Informačný servis