Rodové rozdiely v pracovnom a verejnom živote ostávajú i v súčasnosti najviditeľnejším dôkazom nerovnosti medzi mužmi a ženami v našej spoločnosti.
Napriek zákonom, ktoré majú zabezpečovať rovnaké zaobchádzanie, analýzy a štatistiky ukazujú, že ženy sú naďalej znevýhodňované v prístupe k pracovným pozíciám a kariérnemu rastu.
Nízka miera flexibility práce
Flexibilná organizácia práce a pracovného času je tak oblasťou, ktorá má v SR stále veľké rezervy. Slovensko patrí medzi krajiny s nízkou mierou flexibility foriem organizácie práce. Zamestnanosť mužov i žien na skrátený pracovný úväzok bola na Slovensku dokonca jedna z najnižších spomedzi členských krajín EÚ.
Na skrátený úväzok pracuje len päť percent Slovákov, dôvodom je legislatíva aj ekonomický rast
Vyplýva to zo Súhrnnej správy o stave rodovej rovnosti za rok 2018, ktorú na rokovanie vlády predkladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Podpora rozmanitosti v pracovnoprávnych vzťahoch je podľa tohto materiálu na Slovensku pomerne stále málo rozšírenou oblasťou záujmu. Zastúpenie žien v rozhodovacích pozíciách na Slovensku je pomerne rôznorodé, pohybuje sa od takmer úplnej absencie žien (napr. banková rada Národnej banky Slovenska) až po ich prevažujúce zastúpenie (súdnictvo).
Vzdelané ženy zarobia menej
„Väčšina zákonodarných i výkonných riadiacich orgánov a inštitúcií je z hľadiska podielu žien veľmi vzdialená tretinovému zastúpeniu, ktoré odborná verejnosť označuje za kritickú minimálnu hranicu pre reálnu schopnosť ovplyvňovať rozhodovanie a takmer vo všetkých parametroch zaostávame za priemerom EÚ. Politické zastúpenie žien dosiahlo v roku 2018 určitý prelom, keď po rekonštrukcii vlády v marci 2018 zasadlo do ministerských kresiel najviac žien v modernej histórii Slovenskej republiky; z 15 ministrov je päť žien, čo predstavuje 33,3 percenta,“ uvádza informatívny materiál.
Čaputová si prevzala Európsku cenu za politickú kultúru, ponúka viac ľudskosti a menej ega
Slovenská republika tak prvýkrát prekonala priemer EÚ a umiestnila sa na rovnakej úrovni s krajinami ako Fínsko či Holandsko, ktoré majú dlhú tradíciu v oblasti rodovej rovnosti v politickej participácii.
Predkladaný materiál tiež konštatuje, že z hľadiska vzdelania prevláda na Slovensku lepšia vzdelanostná úroveň žien. Tá sa však podľa súhrnnej správy neodráža v úrovni ich zárobkov, ale naopak. Najvyšší rodový mzdový rozdiel sa prejavuje pri vysokoškolsky vzdelaných mužoch a ženách, a to najmä v podnikateľskej sfére, kde tento rozdiel predstavuje o štvrtinu nižší priemerný zárobok pre ženy.
Pokles o sedem miest
Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti za rok 2018 prezentuje aj index rodovej rovnosti 2017, spracovaný Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť. Ten sa zameriava na pokrok a výzvy pri dosahovaní rodovej rovnosti v celej Európskej únii od roku 2005 do roku 2015.
Cséfalvayová zvažuje všetky možné alternatívy svojej budúcnosti v politike, ale má jasné zásady
Pomocou stupnice od 1 (úplná nerovnosť) do 100 (úplná rovnosť) sa merajú rozdiely medzi ženami a mužmi v hlavných oblastiach politického rámca EÚ. V indexe Slovensko dosiahlo skóre 52,4 zo 100 bodov, čo predstavuje rovnaké skóre ako v roku 2005. Toto skóre je približne o 14 bodov pod priemerom EÚ-28.
Slovensko je tak jedným z troch členských štátov EÚ, ktoré v oblasti rodovej rovnosti nepokročili od roku 2005 do roku 2015. Nachádzame sa na 26. mieste v EÚ, čo znamená pokles o sedem miest za desať rokov.
